Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/625/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 01 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705 zastúpeného Fridrich Palko s.r.o. AK Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni I. W., nar. X.X.XXXX, B. XX/X, XXX XX O., o zaplatenie zmenkovej sumy 0,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. -46 zo dňa 18. augusta 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. -46 zo dňa 18. augusta 2014 potvrdzuje.

Súd nepripúšťa, aby do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 0,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.200,13 Eur od 29.3.20010 do 30.10.2011, čo predstavuje sumu 1.722,19 Eur, zo sumy 1.130,13 Eur od 31.10.2011 do 30.11.2011, čo predstavuje sumu 87,59 Eur, zo sumy 1.123,13 Eur od 1.12.2011 do 22.1.2012, čo predstavuje sumu 148,81 Eur , 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.200,13 Eur od 5.8.2010 do 30.10.2011, čo predstavuje sumu 89,37 Eur, zo sumy 1.130,13 Eur od 31.10.2011 do 30.11.2011, čo predstavuje sumu 5,76 Eur, zo sumy 1.123,13 Eur od 1.12.2011 do 22.1.2012, čo predstavuje sumu 9,79 Eur, zmenkovú odmenu vo výške 4, Eur, a trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 238,40 Eur. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom na uplatnenie pohľadávky v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa domáhal voči odporkyni zaplatenia zmenkovej sumy 0,-Eur a príslušenstva na tom skutkovom základe, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom, všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 24.4.2009 na zmenkovú sumu 1.200,13 Eur a zaviazala sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenka opatrená doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkové veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 29.3.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil na zmenkovú sumu 1.200,13 Eur a na úrokoch 21,- Eur. Zmenková listina je opatrená doložkou „ bez protestu“. Navrhovateľ ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Súčasne

uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie. Súd zaslal odporkyni vyplnenú časť I. vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, ktorú prevzala dňa 30.5.2014, ale vyplnené ho súdu nedoručila.

Súd konštatoval, že z predložených a označených dôkazov zistil, že odporkyňa dňa 24.4.2009 vystavila vlastnú zmenku, v ktorej sa zaviazala za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., zaplatiť sumu 1.200,13 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.3.2010. Predmetná zmenka bola vistazmenkou a bola opatrená doložkami „ bez protestu“ a „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zároveň súd konštatoval, že odporkyňa v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo „C“ odpoveď nedoručila. Zároveň uviedol, že v danom prípade predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, preto posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporkyňa, ako spotrebiteľka vzniesla voči majiteľovi námietky, že došlo k indosácii na jej škodu, alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musela preukázať.

Súd ďalej uviedol, že v danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Záväzok zo zmenky je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný a zákon dáva dlžníkom takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože táto sa stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená uvidí. Zároveň prvostupňový súd konštatoval, že z povahy zmenky, ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov ( indosatárov ), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zo zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia. Súd mal za to, že navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok odporkyne je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatného zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, pričom zmenka nebola v konaní odporkyňou spochybnená, a preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a v danej právnej veci vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci už vyslovil krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení č.k. zo dňa 21.11.2013.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný trovy konania vo výške 16,50,-Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 238,40 Eur.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby jej súd odpustil poplatky, nakoľko dlžnú sumu uhradila v celej výške. V odôvodnení odvolania uviedla, že v rozsudku uvedenú sumu nie je schopná zaplatiť pre zlú finančnú situáciu. Je zamestnaná ako E. J., má čistý mesačný príjem 460,-Eur a z platu má exekúciu vo výške 100,-Eur.

K odvolaniu odporkyne podal písomné vyjadrenie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Vo vyjadrení uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi, ako indosatárovi je preto

jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone zmenkovom a šekovom, dokázal ňou teda jasne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Upozornil na ustanovenie článku I. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácií nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ vo vyjadrí odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,6 Eur bez DPH a 8,04,- Eur bez DPH režijný paušál.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok Okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 12.2.2015.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporkyňa vystavila blankozmenku, ktorú ako vystaviteľka riadne podpísala. Identifikovala sa pri tom ako fyzická osoba, nie ako podnikateľka. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy a záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku pri vystavení zmenky vyplnené neboli. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako zmenka na videnie ( pri predložení ), splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke bolo určené „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Zmenka bola vystavená „ bez protestu“. Na rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa v konaní.

Odporkyňa nevrátila súdu vyplnené tlačivo „C“ a v konaní bola nečinná.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb; Zákon zmenkový a šekový ( „ZZŠ“ ) v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku .I, § 11 ods.1 ZZŠ, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 17 ZZŠ., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku. I, § 48 ods.1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I, § 75 ZZŠ., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil.

Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku úročenia dohodnutou zmenkovou úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. Zmenka bola následne indosovaná na súčasného majiteľa zmenky, ktorý je navrhovateľom v konaní. Platnosť zmenky ako takej odporkyňa v konaní nenamietala a prvostupňový súd správne zistil, že zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového. Odporkyňa v odvolaní poukazovala na to, že istinu celú zaplatila, a preto žiada odpustiť zaplatenie poplatkov, na ktoré bola zaviazaná, lebo je v zlej finančnej situácií.

Predmetom konania je uplatnenie nároku zo zmenky. Odvolací súd poukazuje na to, že aj za predpokladu, že by mala odporkyňa námietky voči prvému majiteľovi zmenky, ktoré by mohli súvisieť s kauzálnou zmluvou ( kauzálne námietky ), indosáciou zmenky je možnosť vzniesť tieto kauzálne námietky aj voči súčasnému majiteľovi zmenky podmienená splnením podmienok upravených v článku I, § 17 Zákona zmenkového a šekového. V zmysle tohto ustanovenia odporkyňa môže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na vzťahoch odporcu k pôvodnému majiteľovi zmenky iba za predpokladu, ak súčasný majiteľ ( navrhovateľ ) pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu odporkyne, ako dlžníka zo zmenky. Takúto námietku však ani v priebehu prvostupňového, ani odvolacieho konania odporkyňa nevzniesla a zároveň nepreukazovala.

Odporkyňa v odvolaní namietala, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie sumy príslušenstva, na ktoré bola zaviazaná. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľovi vznikol v zmysle zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového nárok na zaplatenie nielen zmenkovej sumy, ktorú odporkyňa uhradila, ale aj na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, na zaplatenie ktorého sa na zmenke dobrovoľne zaviazala a zároveň na zákonný 6 % ročný úrok, ako aj na odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda súd nemôže pristúpiť k odpusteniu zaplatenia zákonných nárokov navrhovateľa , tak ako požaduje odporkyňa.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní správne postupoval v zmysle Nariadenia, podľa ktorého súd rozhoduje o pohľadávke na základe návrhu doručeného na tlačive A. Odporkyňa nedoručila súdu vyplnené tlačivo „C“, v ktorom mala možnosť poprieť oprávnenosť uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, správne posúdil predmetnú zmenku ako platnú, pričom odporkyňa, ako dlžníčka zo zmenky žiadne kauzálne námietky v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového nepredniesla, preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa článku 16 Nariadenia v nadväznosti na článok 19 Nariadenia a ustanovenia § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,6 Eur bez DPH a 8,04 Eur bez DPH režijný paušál. Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššie súdu SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí zo dňa 19.3.2014 a zo dňa 20.6.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.

Ako odvolací súd zistil, podania navrhovateľa v prejednávanej veci majú charakter formulárových podaní, ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike riešia individualizáciou odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované ( formulárové ) vyjadrenia sú súdy povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal práva, čím nie je účastníkovi odňatá možnosť zvoliť si v konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia skutočností, či účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie právneho zastúpenia alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi,

ktorý by bez využitia týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí ( konaní v skutkovo a právne totožných právnych sporoch ) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých prípadoch, kedy je vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne reaguje na špecifiká prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní charakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho nie je možné označiť ako za individualizované. Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24. 10. 2014 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica. Odvolací súd bol povinný rozhodnúť o vstupe Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Krajský súd v Banskej Bystrici vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne nepripustil s odôvodnením, že podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. vzniká právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania ex lege pokiaľ sú splnené kumulatívne obe zákonné podmienky, ktorými sú právny záujem vstupujúceho vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristúpil a predmet sporu. Pokiaľ vstupujúcim subjektom je právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľa a zároveň je konanie sporom o ochrane práv spotrebiteľa, vstupujúci subjekt nadobúda postavenie vedľajšieho účastníka už oznámením svojho vstupu do konania bez toho, že by musel právny záujem na jeho vstupe preukazovať. V takýchto prípadoch môže súd rozhodovať o prípadnom nepripustení vedľajšieho účastníka do konania iba na návrh niektorého z účastníkov sporu, pokiaľ tento vznesie námietku proti jeho účasti v konaní. Samozrejmým predpokladom vedľajšieho účastníctva je, že účastník súhlasí s tým, že niekto na jeho strane bude vystupovať ako vedľajší účastník. V prípadoch, kedy nie je niektorá z kumulatívnych zákonných podmienok na vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby založenej za účelom ochrany spotrebiteľa splnená preto, že predmetom sporu nie je ochrana práv spotrebiteľa, nemôžu účinky predvídané Občianskym súdnym poriadkom v § 93 ods. 2 O. s p. nastať. V takomto prípade vstupujúci subjekt postavenie vedľajšieho účastníka nenadobudne, a to bez ohľadu na to, že svoj úmysel vstúpiť do konania súdu oznámil.

V prejednávanej veci rozhodoval okresný súd o nároku zo zmenky, nie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto účastníci tohto sporu nevystupujú ako zmluvné strany kauzálneho vzťahu a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ si uplatnil právo ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči odporkyni ako vystaviteľovi vlastnej zmenky. Ani jeden z účastníkov tak nemá v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa, preto nie je možné aplikovať na konanie o vstupe vedľajšieho účastníka § 93 ods. 2 O. s. p. tak, ako to občianske združenie uviedlo v oznámení o svojom vstupe do konania.

Pokiaľ by konanie prebiehalo ohľadom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepochybne by odporkyňa mala postavenie spotrebiteľa a v takom prípade by malo občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa právo vstúpiť do konania na strane odporkyne, ktorá by bol spotrebiteľom, avšak za predpokladu, že by k takémuto vstupu udelila odporkyňa súhlas. V konaní o zaplatenie zmenkovej sumy má odporkyňa Zákonom zmenkovým a šekovým presne vymedzené postavenie vystaviteľa zmenky, a teda dlžníka zo zmenky. Odporkyňa ako vystaviteľka zmenky môže preto v priebehu konania vznášať len relevantné kauzálne námietky podľa čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového, teda, že súčasný majiteľ zmenky konal pri jeho nadobudnutí na jej škodu ako dlžníka, čo v prvostupňovom konaní preukázané nebolo. V konaní pred súdom prvého stupňa žiadnu námietku v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového odporkyňa nevzniesla, vystupuje v ňom ako vystaviteľ zmenky, charakter zmenkového záväzku je prísne abstraktný, oddelený od pôvodného zmluvného vzťahu a od toho sa potom odvíja aj posudzovanie charakteru účastníka v súdnom konaní, týkajúcom sa zaplatenia zmenkovej sumy.

Navrhovateľ sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania vyjadril tak, že namieta neprípustnosť vedľajšieho účastníctva. Keďže sa v prejednávanej veci nejedná o konanie súvisiace so spotrebiteľským vzťahom, v ktorom by aspoň jeden z účastníkov konania vystupoval v pozícii spotrebiteľa, odvolací súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do odvolacieho konania pre nesplnenie zákonných podmienok nepripustil.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.