Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/321/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Arcona Capital RE Slovakia s.r.o., so sídlom Letná 45, Košice, IČO: 36 681 385, zastúpeného: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35890240, proti povinnému: M. T., W.. XX.XX.XXXX, F. W. I. XX, V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, so sídlom Ľ. Štúra 12, Michalovce, pod sp. zn. EX 1208/16, o vymoženie 1 676,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 03.09.2019, č. k. -27, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a oprávnenému uložil nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra 12 trovy exekúcie vo výške 41,38 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II).

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II zo dňa 29.06.2015, č. k. -29, poveril vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu poverením zo dňa 23.05.2016. Dňa 26.06.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie z exekučného spisu zistil, že povinný je vlastníkom motorových vozidiel, ktoré sú však nepredajné, v bankách má vedené účty, na ktorých ale nemá dostatočné finančné krytie, podľa výpisov z katastra nehnuteľností nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a šetrením prostredníctvom ďalších úradov nebol zistený iný majetok postihnuteľný exekúciou. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017, v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,38 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. Exekučného poriadku, pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Oprávnený nesúhlasil so záverom súdneho exekútora, že povinný je nemajetný. Poukázal na to, že povinný je osobou v produktívnom veku a existuje reálna možnosť, že sa v dohľadnej dobe zamestná a exekúciu bude možné realizovať napr. zrážkami zo mzdy. Zdôraznil, že v danom prípade od udelenia poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie do podania podnetu na zastavenie exekúcie uplynuli iba tri roky. Tiež považoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za nedostatočné, keď z neho nevyplýva frekvencia ani výsledok vykonaných lustrácií, ako ani aké vozidlá povinný vlastní a či tieto skutočne možno považovať za nepredajné.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal toto odvolanie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. - 384 , bez nariadenia pojednávania ( ) a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

10. Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 1208/16 a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, a to prostredníctvom dopravného inšpektorátu, súčinnosťou s katastrom nehnuteľností, bankami a Sociálnou poisťovňou. Vykonaním týchto úkonov nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou a zároveň by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

11. Súdny exekútor teda zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z predložených dôkazov je zrejmé, že povinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nevlastnil majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Podľa vykonaných lustrácií povinný nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok. Povinný mal vedené účty v Y., L.. E.., U. T. L. L., E..L.. E. U. G. F. Z. C. E. L., na ktorých sa však buď nenachádzali žiadne finančné prostriedky alebo disponibilný zostatok bol uvedený v záporných číslach. Rezervovaná suma len na jednom z týchto účtoch mnohonásobne prevyšovala výšku pohľadávky vymáhanú v tomto konaní. Súčinnosťou s Dopravným inšpektorátom PZ SR bolo zistené, že povinný je vlastníkom motorového vozidla Audi A6 s dátumom prvej evidencie v roku 1998, na ktorom bolo zriadených 31 exekútorských blokácií. Rovnako bol vlastníkom motorového vozidla

Daewoo Nexia s dátumom prvej evidencie v roku 1995, na ktorom bolo zriadených 34 exekútorských blokácií. Opakovanými žiadosťami o súčinnosť Sociálnej poisťovne nebolo zistené, že by povinný bol v priebehu exekúcie zamestnaný alebo by poberal akúkoľvek dávku postihnuteľnú exekúciou.

12. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekúcie postupoval systematicky a vykonal všetky štandardné úkony exekučnej činnosti, ktoré by mohli viesť k zisteniu majetku povinného. Preto možno konštatovať, že svoju činnosť vykonával účelne a zistené skutočnosti ho dôvodne viedli k podaniu podnetu na zastavenie exekúcie.

13. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a následne správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie povereného súdneho exekútora podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

14. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné očakávané neskoršie nadobudnutie majetku povinným, ktoré navyše ani nie je podložené relevantnými zisteniami a dôkazmi, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie vychádzajúc zo zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.

15. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. .

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).