Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-100-2014.pdf
PDF · 112.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/100/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC, s. r. o., IČO: 35 830 522, sídlo: Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s. r. o., IČO: 35 967 421, sídlo: Lermontovova 18, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX F. B., o zaplatenie 1.043,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 20.01.2014 proti odporcovi domáhal zaplatenia 1.043,20 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % zo sumy 1.043,20 Eur od 08.01.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania z jednotlivých častí žalovanej istiny splatných postupne od 08.06.2009 až po 08.01.2011 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 07.05.2009 uzavrel navrhovateľ s odporcom nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 29003931, ktorou sa odporca zaviazal zaplatiť za dodaný tovar sumu vo výške 1.048,20 Eur a to splátkami vo výške prvej splátky 171,- Eur a ďalších dvadsiatich mesačných splátkach po 43,61 Eur, pričom odporca zaplatil iba sumu 5,- Eur a ďalšie splátky nezaplatil.
Pre späťvzatie návrhu navrhovateľom súd podľa § 96 O. s. p. uznesením č.k. 3C/100/2014-26 zo dňa 16.10.2014 zastavil konanie vo veci v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 1.043,20 Eur od 08.01.2011 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43,61 Eur od 08.07.2009 do zaplatenia.
Odporca sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci č. l. 7, osobitné zmluvné ustanovenia pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. l. 7-8, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. l. 9, splátkový kalendár č. l. 10, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako predávajúci/prenajímateľ a odporca ako kupujúci/nájomca uzatvorili dňa 07.05.2009 zmluvu označenú ako nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej bol odporcovi odovzdaný v zmluve špecifikovaný tovar v hodnote 799,- Eur, odporca pri podpise zmluvy
zaplatil zálohu vo výške 5,- Eur a zaviazal sa zaplatiť prvú mimoriadnu splátku záväzku označeného ako nájomné vo výške 171,- Eur a zostávajúcu čiastku 623,- Eur s finančným navýšením 249,20 Eur, teda sumu 872,20 Eur v 20 mesačných splátkach po 43,61 Eur, z ktorých dátum prvej splátky na zmluve nie je čitateľný a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru podľa zmluvy mala nastať 10.01.2011, s tým, že ďalšie práva a povinnosti upravuje časť II a III - osobitné ustanovenia pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci (ďalej len „VOP“). Podľa časti II bodu 2. VOP prenajímateľ prenecháva touto zmluvou nájomcovi do užívania tovar špecifikovaný v zmluve a nájomca sa zaväzuje tovar prevziať a zaplatiť prenajímateľovi dohodnuté splátky nájomného ako aj všetky poplatky spojené s užívaním tovaru. Presné vyčíslenie splátok a dátum ich splatnosti obsahuje splátkový kalendár. V časti II bodoch 3. - 6. a 12. VOP sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán súvisiace s odovzdaním a prevzatím tovaru. V časti II bode 7. VOP sú dohodnuté platobné podmienky, podľa ktorých nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné a všetky poplatky spojené s dodaním tovaru a jeho nájmom tak, že zaplatí zálohu pri podpise nájomnej zmluvy, prvú mimoriadnu splátku splatnú do 7 dní od podpisu nájomnej zmluvy a potom bude nájomcovi v priebehu 14 dní zaslaný splátkový kalendár. V časti II bode 10. VOP je dohodnuté, že vlastnícke právo k predmetu nájomnej zmluvy - tovaru prechádza na nájomcu v zmysle § 496 Obchodného zákonníka bezodplatne tretím dňom po zaplatení poslednej splátky nájomného, ak sú všetky predchádzajúce splátky nájomného podľa splátkového kalendára zaplatené riadne. Pokiaľ nájomca písomne nevysloví nesúhlas, má sa za to, že právo na nadobudnutie vlastníckeho práva si uplatnil nájomca voči prenajímateľovi riadnym zaplatením poslednej splátky podľa splátkového kalendár, ak boli všetky predchádzajúce splátky nájomného podľa splátkového kalendára zaplatené riadne. Nadobúdateľ nie je oprávnený pri nadobudnutí prenajatej veci do vlastníctva uplatňovať u prenajímateľa zodpovednosť za vady s výnimkou právnych vád. V časti II. bode 13. VOP je dohodnuté, že nájomca nie je oprávnený bez dohody s prenajímateľom prestať platiť alebo znížiť splátky. Ak má vec vady, kvôli ktorým ju nemožno riadne užívať, má nájomca právo, aby mu bola poskytnutá iná vec slúžiaca rovnakému účelu. V časti II. bode 20.VOP je dohodnuté, že vzťahy neupravené touto nájomnou zmluvou sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 108/2000 Z.z. a príslušných ustanovení § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. V časti IV. VOP sú upravené práva a povinnosti súvisiace s uplatnením zodpovednosti za vady tovaru. Z formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd nezistil žiadne pre vec podstatné skutkové zistenie. Zo splátkového kalendára vyplýva, že jednotlivé mesačné splátky vo výške 43,61 Eur mali byť splatnými od 07.06.2009 do 07.01.2011.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 07.05.2009, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 3 písm. c) a d) Obchodného zákonníka v znení účinnom k 07.05.2009, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716), a z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).
Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 07.05.2009, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 489 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý
súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 601 Občianskeho zákonníka, ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci.
Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 07.05.2009, na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 07.05.2009 uzatvorená zmluva označená ako nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci. Podľa obsahu práv a povinnosti zmluvných strán dojednaných tejto zmluve a VOP, napriek formálnemu označeniu zmluvy, je táto zmluvy kúpnou zmluvou podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože na jej základe navrhovateľovi (v zmluve nesprávne označený ako prenajímateľ) vznikla povinnosť odovzdať v zmluve špecifikovaný tovar odporcovi (v zmluve nesprávne označený ako nájomca) a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť za tovar dohodnutú cenu. Na zakrytie právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sa navrhovateľ uzatvorenou zmluvou snaží v právnom vzťahu medzi účastníkmi simulovať niektoré prvky nájomnej zmluvy a to nielen označením zmluvy a zmluvných strán (nájomná zmluva, prenajímateľ, nájomca) alebo pomenovaním záväzku odporcu ako splátka nájomného, ale napr. aj formuláciou zmluvných ustanovení najmä v časti II. bode 2. VOP, podľa ktorého prenajímateľ prenecháva touto zmluvou nájomcovi do užívania tovar špecifikovaný v zmluve a nájomca sa zaväzuje tovar prevziať a zaplatiť prenajímateľovi dohodnuté splátky nájomného ako aj všetky poplatky spojené s užívaním tovaru. Podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy je prenechanie veci do odplatného dočasného užívania nájomcovi s tým, že po skončení nájmu vec zostáva vo vlastníctve prenajímateľa a nájomca sa nestáva vlastníkom prenajatej veci; kauzou uzatvorenia nájomnej zmluvy teda nie je prevod vlastníckeho práva k veci na nájomcu, ale výlučne odplatné užívanie veci, čomu spravidla zodpovedá aj dojednaná výška nájomného, pretože nájomca počas trvania najmä krátkodobého nájomného vzťahu v žiadnom prípade nesplatí v nájomnom celú hodnotu prenajatej veci, tá zostáva vlastníctvom prenajímateľa a nájomca platí len nájomné ako odplatu za užívanie cudzej veci. Na druhej strane podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je práve odovzdanie veci kupujúcemu s tým, aby sa kupujúci stal vlastníkom veci a zaplatil predávajúcemu kúpnu cenu veci, ktorá nemusí byť zaplatená pri uzatvorení zmluvy (prípadne oproti odovzdaniu predanej veci) ale môže byť zaplatená aj neskôr s odstupom času alebo v splátkach; kauzou uzatvorenia kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k veci na kupujúceho, čomu zodpovedá výška kúpnej ceny predstavujúca hodnotu veci vyjadrenú v peniazoch. K prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho nemusí dôjsť súčasne s uzatvorením zmluvy alebo s odovzdaním veci, ale aj neskôr
napr. zaplatením kúpnej ceny tovaru (tzv. výhrada vlastníckeho práva). Podstatné náležitosti uzatvorenej zmluvy obsiahnuté v zmluve a VOP zodpovedajú práve kúpnej zmluve, pretože v zmluve je dojednaný predmet kúpy ako jednotlivo určené hnuteľné veci (tovar), výška kúpnej ceny (799,- Eur) a podmienky je splácania vo forme spotrebiteľského úveru (zálohou vo výške 5,- Eur, prvou splátkou vo výške 171,- Eur a dvadsiatimi mesačnými splátkami po 43,61 Eur). Dojednania v časti II. v bode 2. VOP o tom, že navrhovateľ prenecháva v zmluve špecifikovaný tovar do užívania odporcu a v časti II. v bode 10. VOP o tom, že vlastnícke právo k predmetu nájomnej zmluvy - tovaru prechádza na nájomcu v zmysle § 496 Obchodného zákonníka bezodplatne tretím dňom po zaplatení poslednej splátky nájomného, ak sú všetky predchádzajúce splátky nájomného podľa splátkového kalendára zaplatené riadne, sú podľa svojho obsahu dojednaním tzv. výhrady vlastníckeho práva podľa § 601 Občianskeho zákonníka znamenajúcim, že odporca nadobudne vlastnícke právo k odporcovi vopred odovzdanej a odporcom užívanej veci až zaplatením dojednanej kúpnej ceny. V časti II. v bode 10. VOP dojednaná možnosť vyslovenia nesúhlasu odporcu s nadobudnutím vlastníckeho práva je len súčasťou navrhovateľom simulovaného nájomného vzťahu a prakticky takmer s istotou ani nedochádza k jej uplatneniu (odporca splatením kúpnej ceny tovaru nemá ekonomicky opodstatnený dôvod odmietnuť nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru). Nebezpečenstvo náhodného zániku veci v prípade nájomnej zmluvy nesie prenajímateľ, kým v prípade kúpnej zmluvy nebezpečenstvo náhodného zániku veci nesie kupujúci. Zničením prenajatej veci by nájomná zmluva zanikla (§ 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a prenajímateľovi by tak zanikol nárok na zaplatenie nájomného (časť vopred prijatého nájomného zodpovedajúceho dobe, po ktorú by nájomca z dôvodu zániku veci už nemohol predmet nájmu užívať, by prenajímateľ musel nájomcovi vrátiť ako bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol). Na druhej strane, v prípade ak by k náhodnému zničeniu odporcovi odovzdaných vecí došlo hneď po uzatvorení predmetnej zmluvy, pravdepodobnosť, že by navrhovateľ nepožadoval od odporcu zaplatenie celého dohodnutého „nájomného“ sa rovná pravdepodobnosti vyslovenia nesúhlasu odporcu s nadobudnutím vlastníckeho práva podľa časti II. bodu 10. VOP. Právam a povinnostiam z kúpnej zmluvy zodpovedajú aj práva a povinnosti zmluvných strán súvisiace s odovzdaním a prevzatím tovaru (v časti II. bodoch 3. - 6. a 12. VOP), práva a povinnosti súvisiace s uplatnením zodpovednosti za vady tovaru (v časti IV. VOP) ako aj právo na výmenu vadnej veci (v časti II. bode 13. VOP). Zo všetkých týchto skutočností teda vyplýva, že uzatvorená zmluva je kúpnou zmluvou podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje najmä ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Hoci uzatvorená zmluva opakovane odkazuje na ustanovenia o zmluve o kúpe prenajatej veci podľa § 489 a nasl. Obchodného zákonníka (časť II. bod 10. a bod 20.), podľa obsahu dojednaní nejde ani o zmluvu o kúpe prenajatej veci, pretože podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa § 489 ods. 1 Obchodného zákonníka (od ktorého sa podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno odchýliť) je oprávnenie nájomcu počas trvania zmluvy alebo po jej zániku kúpiť prenajatú vec, kým podľa časti II. bodu 10. VOP je kúpa veci vopred dojednaným dôsledkom zaplatenia poslednej splátky kúpnej ceny (v zmluve nájomného) a oprávnením odporcu nie je právo kúpiť vec ale právo kúpu veci odmietnuť.
V časti II. bode 20.VOP je dohodnuté, že vzťahy neupravené touto nájomnou zmluvou sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 108/2000 Z.z. a príslušných ustanovení § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. Takéto ustanovenie nemožno považovať za dojednanie pôsobnosti Obchodného zákonníka na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, pretože podľa § 262 Obchodného zákonníka by takéto dojednanie muselo obsahovať prejav vôle podriadiť právny vzťah účastníkov celému obchodnému zákonníku a nie iba jeho časti. Dojednanie v časti II. bode 20. VOP o použití príslušných ustanovení § 489 a nasl. Obchodného zákonníka tak môže mať iba ten dôsledok, že na právny vzťah medzi účastníkmi sa budú aplikovať tieto ustanovenia o zmluve o kúpe prenajatej veci len podporne a len v rozsahu, v ktorom ich použitie bude prichádzať do úvahy (ak zmluva neurčuje inak alebo ak ich použitie nevylučuje povaha dojednaných záväzkov alebo pôsobnosť Občianskeho zákonníka a pod.). Zmluva o kúpe prenajatej veci podľa § 489 a nasl. navyše ani nie je podľa § 261 Obchodného zákonníka absolútnym obchodnom. Uzatvorená zmluva podľa svojho obsahu, hoci je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a hoci sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi tzv. finančné navýšenie v sume 249,20 Eur, nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože na jej základe navrhovateľ neposkytol odporcovi peňažné prostriedky, ale odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu tovaru v splátkach (v zmluve
nesprávne označenú ako nájomné). Spotrebiteľským úverom podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. je akékoľvek dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby (t.j. aj dojednaním splátok kúpnej ceny), pôžičky alebo v akejkoľvek inej právnej forme, pričom zmluvou o spotrebiteľskom úvere je každá zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľským úverom teda nie sú nevyhnutne iba úverové právne vzťahy (zo zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka alebo zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka) ale akékoľvek právne vzťahy, pri ktorých dochádza k finančnému plneniu zo strany spotrebiteľa, spravidla spojenému s odplatou vo forme úroku, odmeny, zvýšenej splátky a pod. Pretože uzatvorená zmluva neobsahuje dojednanie o pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka a nie je ani absolútnym obchodom podľa § 261 Obchodného zákonníka (napr. zmluvou o úvere), právny vzťah medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom (nepodnikateľom) z uzatvorenej zmluvy sa preto podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a contrario spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a to vrátane ustanovení o premlčaní.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa na základe zmluvy uzatvorenej dňa 07.05.2009 zaviazal zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu tovaru v splátkach a to: záloha vo výške 5,- Eur splatná pri podpise zmluvy, prvá splátka vo výške 171,- Eur splatná do 7 dní od podpisu zmluvy a dvadsiatimi mesačnými splátkami po 43,61 Eur splatnými od 07.06.2009 do 07.01.2011, pričom navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 20.01.2014 a teda všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka pri všetkých splátkach kúpnej ceny uplynula ešte pred podaním návrhu na súd.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014 súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Prechodné ustanovenia § 29b a § 29c zákona č. 250/2007 Z. z. vo vzťahu k úprave zavedenej zákonom č. 102/2014 Z. z. sa nedotýkajú ustanovenia § 5b. Len stručná dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že s ohľadom na (avšak pre potrebu takejto právnej úpravy bližšie nešpecifikované) potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je aj súd v konaní podľa tretej časti O. s. p. Prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, na premlčanie alebo na iné zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho (ktorým je podľa § 2 písm. b) bod 1. zákona č. 250/2007 Z. z. podnikateľ ponúkajúci alebo predávajúci spotrebiteľovi výrobky alebo poskytujúci služby, t.j. aj navrhovateľ) voči spotrebiteľovi, možno len v konaní (správnom alebo súdnom) o nárokoch z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Preto ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je ustanovením, ktoré svojou povahou je ustanovením procesným upravujúcim postup orgánu rozhodujúceho v konaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákon č. 250/2007 Z. z. obsahuje tak ustanovenia práva hmotného ako aj ustanovenia práva procesného, bez ich bližšieho výslovného členenia na hmotnoprávnu časť upravujúcu hmotnoprávne práva a povinnosti a na časť upravujúcu procesné pravidlá. Preto každé z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné posudzovať z hľadiska jeho povahy, či ide o ustanovenie práva hmotného alebo ustanovenie práva procesného. Toto rozlišovanie má význam z hľadiska časovej pôsobnosti noriem a teda možnosti aplikácie procesných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z., tu najmä § 5b, v konaniach začatých pred nadobudnutím jeho účinnosti dňa 01.05.2014 ako aj vo všeobecnosti v konaniach, ktorých predmetom je posudzovanie právnych vzťahov zo spotrebiteľských zmlúv uzatvorených pred 01.05.2014.
Každý procesnoprávny vzťah vzniká (je založený) dňom začatia konania - t.j. dňom v ktorom bol súdu doručený návrh na začatie konania (§ 82 O. s. p.) a pri aplikácii vo všeobecnosti prezumovaného princípu aretroaktivity novej právnej úpravy by sa mal tento procesnoprávny vzťah po celý čas trvania procesu spravovať ustanoveniami platnými a účinnými v čase začatia konania (vzniku procesnoprávneho vzťahu)
- t.j. platnými a účinnými v deň doručenia návrhu súdu. V oblasti procesného práva však platí ako základná zásada práve princíp nepravej retroaktivity (napr. § 355 O. s. p. ako prechodné ustanovenie k súčasnému O. s. p. v jeho pôvodnom znení a ďalšie prechodné ustanovenia k početným novelizáciám O. s. p. ako aj iné prechodné ustanovenia k iným procesným predpisom). Z povahy procesného práva totiž vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona a to aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdov a účastníkov, ktoré s nimi spájala (či nespájala) skoršia právna úprava, však zostávajú zachované (Bureš J., Drápal L., Krčmář Z., Občanský soudní řád, Komentář, Praha 2006, s. 1786).
Na základe zásady princípu nepravej retroaktivity procesného práva, tiež na základe absencie osobitnej od tohto všeobecného princípu odchylnej intertemporálnej úpravy pre ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v spojení s jeho procesným charakterom, je potom potrebné toto ustanovenie vo všeobecnosti aplikovať vo všetkých konaniach, ktorých predmetom je posudzovanie právnych vzťahov zo spotrebiteľských zmlúv, a to aj zo zmlúv uzatvorených pred 01.05.2014, a tiež v konaniach začatých pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 01.05.2014).
Súd preto aj bez návrhu resp. námietky odporcu prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľom žalovaná pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná tak čo to istiny ako aj do príslušenstva istiny (úrok z omeškania), ktoré znáša právny osud hlavného záväzku. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ bol v konaní neúspešný v celom rozsahu, preto navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo. V konaní úspešný odporca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, pričom odporcovi trovy konania preukázateľne ani nevznikli. Preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).