Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-497-2014.pdf
PDF · 118.71 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/497/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 01 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705 zastúpeného Fridrich Palko s.r.o. AK Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni O. P., nar. XX.X.XXXX, I. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 505,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 17C 59/2014-31 zo dňa 22. júla 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 17C 59/2014-31 zo dňa 22. júla 2014 potvrdzuje.
Súd nepripúšťa, aby do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 505,70 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 505,70 Eur od 17.4.2009 do zaplatenia, 6 % úrok zo zmenkovej sumy od 14.9.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1, 69 Eur, trovy konania vo výške 30,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 102,96,-Eur. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom na uplatnenie pohľadávky v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 505,70,-Eur a príslušenstva na tom skutkovom základe, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom, všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 5.11.2008 na zmenkovú sumu 505,70 Eur a zaviazala sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.4.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenka opatrená doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu bol zmenky bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkové veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 17.4.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil na zmenkovú sumu a na úrokoch žiadnu čiastku. Zmenková listina je opatrená doložkou „ bez protestu“. Navrhovateľ ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie. Súd zaslal odporkyni vyplnenú časť I. vzorového tlačiva „C“ na odpoveď.
Súd konštatoval, že z predložených a označených dôkazov zistil, že odporkyňa dňa 5.11.2008 v A. vystavila vlastnú zmenku, v ktorej sa zaviazala za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., zaplatiť sumu 505,70 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.4.2009. Predmetná zmenka bola vistazmenkou a bola opatrená doložkami „ bez protestu“ a „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Zároveň súd konštatoval, že odporkyňa v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo „C“ odpoveď doručila, avšak v rámci svojej obrany nepodala také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky, teda že navrhovateľ konateľ pri indosácii zmenky na škodu dlžníka. Zároveň uviedol, že v danom prípade predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, preto posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporkyňa, ako spotrebiteľka vzniesla voči majiteľovi námietky, že došlo k indosácii na jej škodu, alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musela preukázať.
Súd ďalej uviedol, že v danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Záväzok zo zmenky je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný a zákon dáva dlžníkom takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože táto sa stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená uvidí. Zároveň prvostupňový súd konštatoval, že z povahy zmenky, ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov ( indosatárov ), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zo zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia. Súd mal za to, že navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok odporcu je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a v danej právnej veci vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci už vyslovil krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení č.k. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný trovy konania vo výške 30,-Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 102,86 Eur.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie odporkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie pojednávanie a rozhodnutie. Odporkyňa v odvolaní uviedla, že zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia úveru, ktorý jej bol poskytnutý spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 5.11.2008, uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ako veriteľom a ňou, ako dlžníčkou. Na základe tejto zmluvy jej bol poskytnutú úver vo výške 14.000,-Sk, t.j. 464,71 Eur. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky ako formulár, kde
podľa článku 17 na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi, ako remintentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu poskytnutia úveru a tvrdí, že toto ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V jej prípade bola výška poskytnutého úveru 464,71 Eur, pričom 30 % z tejto sumy podľa citovaného zákonného ustanovenia je 139,41 Eur. Zmenečná suma znela na sumu 505,70 Eur. Odporkyňa sa nestotožňuje so závermi prvostupňového súdu a popiera, že bola v konaní nečinnou. Riadne súdu na výzvu zaslala tlačivo „C“, ako aj vyjadrenie k návrhu na vykonanie dôkazov. Taktiež poukázala na to, že trvala na nariadení ústneho pojednávania, čo je v rozpore s tvrdením prvostupňového súdu na strane 4 rozsudku. Odporkyňa zároveň tvrdí, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so skutočnosťami ňou uvádzanými v podanom vyjadrení zo dňa 18.7.2014. Nestotožňuje sa s právnou argumentáciou súdu a trvá na tom, že Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom nemohla ovplyvniť Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, nakoľko už boli pripravené vopred. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež poukázala na to, že právna úprava spotrebiteľských úverov v tom čase nevylučovala v čase uzavretia zmluvy prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Ustanovenie článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o vyplnení zmenky odporuje § 4 ods. 6 zákona č. 258 /2001 Z.z., a teda súd by ho mal vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 8NcB 115/2013 zo dňa 6.6.2013, ako rozhodnutie v obdobnej veci. Z uvedených dôvodov má odporkyňa za to, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou, a teda je neplatnou zmluvnou podmienkou, a teda prvostupňový súd mal návrh ako neodôvodnený zamietnuť v celom rozsahu. Odporkyňa na záver odvolania uviedla, že prvostupňový sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal existenciou námietky týkajúcej sa prekážky rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., ktorú namietala v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.7.2014. V námietke uviedla, že nárok zo zmenky, ktorý si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní , si z tej istej zmenky uplatnil prvý majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. , pred Stálym rozhodcovským súdom, a.s., kde bol dňa 3.12.2009 vydaný Rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp.zn. SR 19050/09, ktorý bol exekučným titulom pre vykonanie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, pod. sp. zn. EX 9112/10 voči nej, ako povinnej. Okresný súd Lučenec uznesením sp.zn. 21Er 48/2010-22 zo dňa 30.9.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 41 CoE 23/2012-45 zo dňa 22. 2.2012 exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Krutým vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie sa stalo právoplatným 19.4.2012. V tejto súvislosti poukázala na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a má za to, že tento rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci a bráni súdu, aby v tej istej veci znovu vec prejednal podľa § 159 ods. 3 O.s.p.
K odvolaniu odporkyne podal písomné vyjadrenie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Vo vyjadrení uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi, ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone zmenkovom a šekovom, dokázal ňou teda jasne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Upozornil na ustanovenie článku I. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácií nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ vo vyjadrí odkázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 34,86 Eur bez DPH a 8,04,- Eur bez DPH režijný paušál.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok Okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 21.1.2015.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporkyňa vystavila blankozmenku, ktorú ako vystaviteľka riadne podpísala. Identifikovala sa pri tom ako fyzická osoba, nie ako podnikateľka. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy a záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku pri vystavení zmenky vyplnené neboli. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako zmenka na videnie ( pri predložení ), splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke bolo určené „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Zmenka bola vystavená „ bez protestu“. Na rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa v konaní.
Odporkyňa vrátila súdu vyplnené tlačivo „C“ v ktorom uviedla, že v tejto veci bola už vedená exekúcia JUDr. Krutým, bola vyhlásená za neprípustnú a následne bola zastavená. Poukázala na spis Okresného súdu Lučenec 21 Er/48/2010. Zároveň z tlačiva vyplýva, že pohľadávku navrhovateľa neakceptuje, chce nariadiť ústne pojednávanie, nežiada náhradu trov konania a nechce si uplatniť protipohľadávku. Následne odporkyňa podala písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 18. 7.2014, ktorým žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť a poukázala na to, že vystavená zmenka zabezpečovala poskytnutý úver, ktorý si zobrala od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 5.11.2008, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Tvrdila, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom poukázala na ustanovenie § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj na ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa uviedla, že ustanovenie článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o vyplnení zmenky odporuje § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., a teda súd mal dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Taktiež namietala, že v danej veci už bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, teda v danom prípade je prekážka právoplatne rozsúdenej veci a bráni súdu, aby v tej veci znovu vec prejednal podľa § 159 ods. 3 O.s.p.
Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa článku I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb; Zákon zmenkový a šekový ( „ZZŠ“ ) v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa článku I. § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa článku I § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa článku I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku .I, § 11 ods.1 ZZŠ, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I, § 17 ZZŠ., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa článku I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa článku. I, § 48 ods.1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I, § 75 ZZŠ., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil.
Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku úročenia dohodnutou zmenkovou úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. Zmenka bola následne indosovaná na súčasného majiteľa zmenky, ktorý je navrhovateľom v konaní. Platnosť zmenky ako takej odporkyňa v konaní nenamietala a prvostupňový súd správne zistil, že zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového. Odporkyňa v odvolaní poukazovala na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzavretej medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov ( kauzy ), pre ktorú je vystavená, prvostupňový súd správne nevykonával dokazovanie smerom k obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou a prvým majiteľom zmenky. Predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a preto ani nebol dôvod posudzovať platnosť tejto zmluvy a skúmať, či táto zmluva obsahuje prijateľné podmienky tak, ako je to uvedené v odvolaní odporkyne.
Predmetom konania je uplatnenie nároku zo zmenky. Odvolací súd poukazuje na to, že aj za predpokladu, že by mala odporkyňa námietky voči prvému majiteľovi zmenky, ktoré by mohli súvisieť s kauzálnou zmluvou ( kauzálne námietky ), indosáciou zmenky je možnosť vzniesť tieto kauzálne námietky aj voči súčasnému majiteľovi zmenky podmienená splnením podmienok upravených v článku I, § 17 Zákona zmenkového a šekového. V zmysle tohto ustanovenia odporkyňa môže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na vzťahoch odporcu k pôvodnému majiteľovi zmenky iba za predpokladu, ak súčasný majiteľ ( navrhovateľ ) pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu odporkyne, ako dlžníka zo zmenky. Takúto námietku však ani v priebehu prvostupňového, ani odvolacieho konania odporkyňa nevzniesla a zároveň nepreukazovala. Z tohto dôvodu na v odvolaní vznesené námietky nie je možné prihliadnuť.
Odporkyňa v odvolaní namietala, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Podľa jej názoru dohoda o vyplnení zmenky je preto neplatná. Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanom prípade došlo k zmene majiteľa zmenky s tým, že navrhovateľ, ako indosatár nenadobudol práva a povinnosti svojho predchodcu, ale právo zo zmenky. Preto pokiaľ odporkyňa vznáša námietku, že pôvodný majiteľ vypĺňal zmenku na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky, mohla by tak urobiť výlučne za predpokladu unesenia dôkazného bremena po vznesení námietky v zmysle článku I, § 10 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ak blankozmenka nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané, poslednému majiteľovi zmenky je možné namietať, že dohoda o vyplňovacom práve nebola dodržaná, iba za predpokladu, ak súčasný majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Dôkazné bremeno pri preukázaní zlomyseľného nadobudnutia pritom spočíva na dlžníkovi, ktorý v priebehu konania uvedenú námietku nevzniesol, ani nepreukázal.
Čo sa týka poukazovania odporkyne na iné súdne rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že týmito rozhodnutiami nie je odvolací súd viazaný.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní správne postupoval v zmysle Nariadenia, podľa ktorého súd rozhoduje o pohľadávke na základe návrhu doručeného na tlačive A. Odporkyňa doručila súdu vyplnené tlačivo „C“ , v ktorom poprela oprávnenosť uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, správne posúdil predmetnú zmenku ako platnú, pričom odporkyňa, ako dlžníčka zo zmenky žiadne kauzálne námietky v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového nepredniesla, preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa článku 16 Nariadenia v nadväznosti na článok 19 Nariadenia a ustanovenia § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 34,86 Eur bez DPH a 8,04 Eur bez DPH režijný paušál. Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššie súdu SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí 6MCdo 5/2013 zo dňa 19.3.2014 a 6MCdo 9/2013 zo dňa 20.6.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.
Ako odvolací súd zistil, podania navrhovateľa v prejednávanej veci majú charakter formulárových podaní, ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike riešia individualizáciou odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované ( formulárové ) vyjadrenia sú súdy povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal práva, čím nie je účastníkovi odňatá možnosť zvoliť si v konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia skutočností, či účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie právneho zastúpenia alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi, ktorý by bez využitia týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí ( konaní v skutkovo a právne totožných právnych sporoch ) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých prípadoch, kedy je vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne reaguje na špecifiká prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní charakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho nie je možné označiť ako za individualizované. Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24. 10. 2014 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica. Odvolací súd bol povinný rozhodnúť o vstupe Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Krajský súd v Banskej Bystrici vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne nepripustil s odôvodnením, že podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. vzniká právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania ex lege pokiaľ sú splnené kumulatívne obe zákonné podmienky, ktorými sú právny záujem vstupujúceho vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristúpil a predmet sporu. Pokiaľ vstupujúcim subjektom je právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľa a zároveň je konanie sporom o ochrane práv spotrebiteľa, vstupujúci subjekt nadobúda postavenie vedľajšieho účastníka už oznámením svojho vstupu do konania bez toho, že by musel právny záujem na jeho vstupe preukazovať. V takýchto prípadoch môže súd rozhodovať o prípadnom nepripustení vedľajšieho účastníka do konania iba na návrh niektorého z účastníkov sporu, pokiaľ tento vznesie námietku proti jeho účasti v konaní. Samozrejmým predpokladom vedľajšieho účastníctva je, že účastník súhlasí s tým, že niekto na jeho strane bude vystupovať ako vedľajší účastník. V prípadoch, kedy nie je niektorá z kumulatívnych zákonných podmienok na vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby založenej za účelom ochrany spotrebiteľa splnená preto, že predmetom sporu nie je ochrana práv spotrebiteľa, nemôžu účinky predvídané Občianskym súdnym poriadkom v § 93 ods. 2 O. s p. nastať. V takomto prípade vstupujúci subjekt postavenie vedľajšieho účastníka nenadobudne, a to bez ohľadu na to, že svoj úmysel vstúpiť do konania súdu oznámil.
V prejednávanej veci rozhodoval okresný súd o nároku zo zmenky, nie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto účastníci tohto sporu nevystupujú ako zmluvné strany kauzálneho vzťahu a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ si uplatnil právo ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči odporkyni ako vystaviteľovi vlastnej zmenky. Ani jeden z účastníkov tak nemá v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa, preto nie je možné aplikovať na konanie o vstupe vedľajšieho účastníka § 93 ods. 2 O. s. p. tak, ako to občianske združenie uviedlo v oznámení o svojom vstupe do konania.
Pokiaľ by konanie prebiehalo ohľadom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepochybne by odporkyňa mala postavenie spotrebiteľa a v takom prípade by malo občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa právo vstúpiť do konania na strane odporkyne, ktorá by bol spotrebiteľom, avšak za predpokladu, že by k takémuto vstupu udelila odporkyňa súhlas. V konaní o zaplatenie zmenkovej sumy
má odporkyňa Zákonom zmenkovým a šekovým presne vymedzené postavenie vystaviteľa zmenky, a teda dlžníka zo zmenky. Odporkyňa ako vystaviteľka zmenky môže preto v priebehu konania vznášať len relevantné kauzálne námietky podľa čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového, teda, že súčasný majiteľ zmenky konal pri jeho nadobudnutí na jej škodu ako dlžníka, čo v prvostupňovom konaní preukázané nebolo. V konaní pred súdom prvého stupňa žiadnu námietku v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového odporkyňa nevzniesla, vystupuje v ňom ako vystaviteľ zmenky, charakter zmenkového záväzku je prísne abstraktný, oddelený od pôvodného zmluvného vzťahu a od toho sa potom odvíja aj posudzovanie charakteru účastníka v súdnom konaní, týkajúcom sa zaplatenia zmenkovej sumy.
Navrhovateľ sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril. Keďže sa v prejednávanej veci nejedná o konanie súvisiace so spotrebiteľským vzťahom, v ktorom by aspoň jeden z účastníkov konania vystupoval v pozícii spotrebiteľa, odvolací súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do odvolacieho konania pre nesplnenie zákonných podmienok nepripustil.
Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.