Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_24P-1-2014.pdf
PDF · 96.07 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/1/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. R., O. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky : U. R., O. XX.XX.XXXX, bytom Š., B. XXX/XX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrová 42, Šaľa, IČO: 36 866 296 a otca : E. R., O. XX.XX.XXXX, bytom Š. - X., F. XXXX/X, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543, o návrhu otca na zmenu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, úpravy styku a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Konanie sa v časti zmeny zverenia maloletého dieťaťa zastavuje.
Výživné otca na maloleté dieťa sa zvyšuje od 6.2.2014 z 90 eur mesačne na 120 eur mesačne.
Otcovi sa povoľuje zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 6.2.2014 do 19.2.2015 vo výške 384,64 v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody zo splátok.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v roku v čase od piatka od 15.30 hod do nedele do 18.00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných prázdnin a to od posledného dňa v materskej škole pred začiatkom prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00hod., v každom párnom roku počas jarných prázdnin od soboty, ktorá predchádza prázdninám od 08.00 hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 ho, počas letných prázdnin v každom nepárnom roku v čase od 16.7. od 09.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod a v čase od 16.8. od 09.00 hod. do posledného dňa letných prázdnin do 18.00 hod. a v každom párnom roku v čase od 1.7.od 09.00 hod. do 16.7. do 18.00 hod. a v čase od 1.8. od 09.00 hod. do 16.8.do 18.00 hod., v každom nepárnom roku počas jesenných prázdnin a to od posledného dňa v materskej škole pred začiatkom prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., v každom nepárnom roku počas Vianočných prázdnin a to od posledného dňa v materskej škole pred začiatkom prázdnin od 18.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a v každom párnom roku od 25.12. od 12.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. a v každom párnom roku od 1.1. od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. Otec si maloletého vyzdvihne od matky v mieste jej bydliska, kde ho otec po ukončení styku odovzdá matke. Matka je povinná maloletého riadne pripraviť na styk a odovzdať ho otcovi v určenom čase.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 16 P 250/2011-75 zo dňa 21.11.2011 v časti výšky výživného a v časti úpravy styku.
Mate, otcovi a maloletému dieťaťu sa ukladá povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 3 mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré bude realizované poradenskou psychologičkou PhDr. Alenou Oravcovou, Štúrova 29, Šaľa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.1.2014 domáhal zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením obáv o psychické zdravie i vývin maloletého v prípade jeho ponechania v starostlivosti matky, ktorá je problémová osoba, často strieda partnerov aj svoje bydlisko, pomerne často užíva alkoholické nápoje a navštevuje nočné podniky, v dôsledku čoho je širším okolím i blízkymi osobami hodnotená veľmi negatívne, pričom mal za to, že matka rolu starostlivej matky iba predstiera pred rodinou svojho nového partnera. Uviedol, že maloletý má k nemu, ako aj k jeho rodičom, vytvorený veľmi blízky citový vzťah, keďže v skutočnosti maloletého vychovávali oni. Matke navrhol určiť výživné vo výške 27,13 eur mesačne a zakázať jej styk s maloletým dieťaťom.
Právna zástupkyňa otca po otvorení pojednávania zobrala návrh v tejto časti späť a žiadala konanie zastaviť a navrhla upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu každého nepárneho víkendu v roku v čase od piatka od 15.30 hodiny do nedele do 18.00 hodiny so špeciálnou úpravou počas prázdnin a súhlasila so zvýšením výživného na 120 eur mesačne. Otec vyjadril ochotu zúčastniť sa psychologického poradenstva k vyriešeniu psychologického problému maloletého dieťaťa.
Právna zástupkyňa matky a matka navrhovali návrh otca na zmenu zverenia ako nedôvodný zamietnuť, s tým, že tvrdenia otca sú nepravdivé. So zastavením konania v časti zmeny zverenia súhlasili, ale nesúhlasili s návrhom otca na úpravu styku v časti prespatia a v tejto časti navrhli doplniť dokazovanie. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu na pojednávaní dňa 6.2.2014 sa domáhali zvýšenia výživného z 90 eur mesačne na 150 eur mesačne odo dňa začatia konania a na pojednávaní dňa 9.2.2015 súhlasili so zvýšením výživného na 120 eur mesačne odo dňa podania návrhu otca t.j. od 3.1.2014.
Kolízny opatrovník so zastavením konania v časti zmeny zverenia súhlasil, súhlasil aj so zvýšením výživného tak, ako sa dohodli rodičia a v časti úpravy styku navrhol súdu rozhodnúť v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.
Súd sa pred rozhodnutím oboznámil s výsluchom rodičov, svedkov, s rodným listom maloletého dieťaťa, s potvrdeniami o príjmoch matky a otca a s ich dohodami o skončení pracovného pomeru a s vyjadrením o pracovnej morálke matky, s lekárskymi správami, s čestnými prehláseniami, so šetrením pomerov u matky, so správami z materskej škôlky, so správou zo psychologického pohovoru, s oznámením Obvodného oddelenia PZ Sereď, so správou o povesti matky a jej partnera, s fotodokumentáciou, s výpisom zo sociálnych sietí, so zvukovou nahrávkou a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16 P 250/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a preto tunajší súd schválil dňa 21.11.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 16P/250/2011 ich dohodu, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určené výživné vo výške 90 eur mesačne a jeho styk s maloletým dieťaťom bol ponechaný bez obmedzenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2011. Maloletý mal v tom čase 1 aj 1/2 roka, po rozpade spolužitia rodičov žil s matkou a s otcom sa stýkal cez víkendy. Otec na jeho výživu dobrovoľne prispieval. Matka bola na rodičovskej dovolenke s príjmom vo výške 210 eur mesačne, žila v podnájme a mala výdavky na bývanie vo výške 160 eur mesačne. Otec pracoval s príjmom vo výške 430 eur mesačne a platil leasingové splátky na osobné motorové vozidlo vo výške 202 eur mesačne.
Maloletý má 4 aj pol rok a je v starostlivosti matky a s otcom sa stýka podľa predbežného opatrenia tunajšieho súdu č.k. 24 P 1/2014-98 zo dňa 6.2.2014 v každom nepárnom týždni v roku v čase od stredy od 15.30 hod. do štvrtka 17.00 hod. a v každom párnom týždni v roku v čase od piatka od 15.30 hod. do soboty do 17.00 hod. Maloletý ja v starostlivosti MUDr. Gabriela Tótha. Maloletý prekonal bežné ochorenia, má absolvované všetky očkovania a preventívne prehliadky, do ordinácie sa dostavuje vždy v sprievode matky, pričom spolupráca matky so zdravotným zariadením je dobrá, dodržiava dohodnuté termíny prehliadok, očkovaní aj kontrolných vyšetrení. U maloletého nikdy neboli spozorované žiadne známky zanedbania starostlivosti, ani známky fyzického alebo psychického týrania. Maloletý chodí do materskej školy v mieste bydliska matky, kde ho hodnotia, ako milého a úprimného chlapca. Ráno ho do škôlky nosí matka, ktorá ho aj poludní vyzdvihuje, spolu s jej otcom, jej partnerom alebo otcom
maloletého dieťaťa. Na žiadosť otca, s nesúhlasom matky, maloletý v čase styku s otcom do škôlky nechodí a preto maloletý sa na otca teší, počíta dni do začiatku styku, podľa triednej učiteľky je medzi nimi dobrý vzťah a tejto požiadavke otca v škôlke vyhoveli. Obaja rodičia sa v materskej škôlke informujú o maloletom dieťati, o poplatkoch, ktoré sú na čas uhradené. Maloletý pre tikovú poruchu s matkou navštívil ambulanciu pediatrického neurológa. Bol vyšetrený dňa 18.11.2014 bez negatívneho nálezu, so záverom emočnej poruchy, s odporúčanou liekovou terapiou Dňa 1.12.2014 bol počas vyšetrenia bez poruchy, predpísaný bol liek, ktorý bol matkou pre nežiaduce účinky vysadený. Dňa 27.1.2015 bola zaznamenaná mierna tenzia, ale stále bol komunikatívny, s odporúčaním nutnej eliminácie stresových podnetov provokujúcich tikovú poruchu a psychologického vyšetrenia a vedenia a kontrolou podľa potreby. Maloletý v sprievode matky navštívil v dňoch 28.11.2014 a 9.12.2014 psychologičku PhDr. Alenu Oravcovú a matka samostatne dňa 1.12.2014. Psychologička pozorovalo v správaní sa maloletého dieťaťa vysokú úzkosť so záverom, že u maloletého dieťaťa sú v dôsledku narušeného vzťahu istoty a bezpečia masívne tikové prejavy a problémy v správaní. Problémy uvádzané matkou sa však pri stretnutí neobjavili. Pre maloleté dieťa a rodičov bolo odporúčané ustálenie jeho režimu s doplnením režimom s otcom, aby fungovalo v jednej domácnosti a keďže navštevuje materskú škôlku, aby sa s otcom kontaktoval cez deň a cez noc sa vracal do matkinej starostlivosti, pričom najvhodnejší by bol styk s otcom každý druhý víkend. Pre rodičov bolo odporučené zlepšenie komunikácie, resp. absolvovanie poradenstva ohľadne starostlivosti a výchovy maloletého dieťaťa a pre dieťa psychoterapiu.
Matka žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom, pričom má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Bývajú v obecnom byte a výdavky na bývanie majú vo výške 250 eur mesačne. Matka je od decembra 2014 evidovaná ako nezamestnaná a poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Posledný pracovný pomer ukončila dohodou, podľa jej vyjadrenia zo zdravotných dôvodov na jej strane, pričom u bývalého zamestnávateľa bola hodnotená pozitívne. Matka bola od júna 2014 práceneschopná a boli jej vyplácané dávky vo výške 114 eur, resp. 118 eur mesačne. Partner matky pracuje. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a je nemajetná. Z lekárskych správ nevplýva, že by matka požívala alkohol alebo omamné látky.
Otec žije u svojej starej matky, ktorej prispieva sumou 38 eur mesačne na elektrinu a 100 eur mesačne na stravu. Posledný pracovný pomer otec ukončil dohodou k 31.1.2015, podľa jeho vyjadrenia zo zdravotných dôvodov na jeho strane, pričom naposledy dosahoval priemerný čistý príjem vo výške 665 eur mesačne ( znížený z dôvodu opakovaných práceneschopností). Otec je aktuálne evidovaný na úrade práce, k termínu pojednávania dňa 9.1.2015 bez vedomosti o výške nároku na dávku v nezamestnanosti. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a je nemajetný. Otec užíva na základe leasingovej zmluvy osobné motorové vozidlo, za ktoré platí splátky vo výške 230 eur mesačne, ktoré využíval na dochádzanie do zamestnania mimo miesta svojho bydliska, kde pracoval v nočnej prevádzke.
Tunajší súd uznesením č.k. 24P/1/2014- 101 uložil obom rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu po dobu 3 mesiacov, kde so 6 naplánovaných párových stretnutí prebehli iba 2 za účasti oboch zúčastnených. Na ďalšie stretnutia počnúc dňom 17.03.2014 sa otec bez udania dôvodov nedostavil. Výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel. Rodičia sa na pojednávaní vyjadrili súhlasne k ďalšej realizácii psychologického poradenstva u poradenskej psychologičky, ktorú už maloletý navštevuje.
Podľa § 96 ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom k tomu, že otec vzal návrh v časti zmeny zverenia maloletého dieťaťa po otvorení pojednávania späť a žiadal konanie zastaviť, s čím súhlasila aj právna zástupkyňa matky a kolízny opatrovník, pričom súd mal z vykonaného dokazovania a to z predložených lekárskych správ maloletého dieťaťa a matky, správ zo šetrenia pomerov, správ o povesti a pracovnej morálke matky a správ z predškolského zariadenia maloletého za preukázané, že takéto rozhodnutie nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, pretože výhrady otca voči starostlivosti matky neboli preukázané, konanie v tejto časti zastavil a žiadne ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával.
Podľa § 38 ods. ods. Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) bod 1. záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa bodu 2. štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Podľa bodu 3. štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov ohľadne styku s maloletým dieťaťom, pričom v danom prípade sa rodičia po rozpade spolužitia dohodli na neobmedzenom styku otca s dieťaťom. Rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností nie sú však nemenné a po zmene pomerov je možné ich zmeniť (§ 28 Zákona o rodine).
Rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov neznamená, že druhý z rodičov by mal byť vylúčený z možnosti výkonu rodičovských práv alebo z možnosti styku s dieťaťom, práve naopak účelom úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom je zabezpečiť, aby sa druhý rodič mohol aspoň podieľať na výchove maloletého dieťaťa, a aby sa vytvárali a prehlbovali prirodzené vzťahy, aké medzi rodičom a dieťaťom majú byť. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Byť spolu je základný prvok rodinného života, aj keď sa vzťahy medzi rodičmi prerušili, pričom opatrenia, ktoré im v tom bránia, sú zásahom do práva chráneného napr. čl. 19 ods. 2 Ústavy a čl. 8 Dohovoru (mutatis mutandis napr. I. ÚS 22/01, ďalej napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz v. Nemecko z 13. júla 2000). Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.1.2005). Pri stanovení rozsahu styku rodiča s dieťaťom je však potrebné prihliadnuť aj na mnoho ďalších okolností, ktoré sú na strane rodiča a dieťaťa, pretože styk rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa.
Pretože mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy prišlo k zmene pomerov maloletého dieťaťa v časti jeho styku s otcom, pričom rodičia sa nevedeli dohodnúť na zmene úpravy, súd z výsledkov vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných ustanovení upravil styk otca s maloletým dieťaťom v súlade s návrhom otca, hoci matka proti nemu argumentovala závermi psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa. Je nesporé, že u maloletého dieťaťa sa po začatí konania začali vyskytovať nejaké psychické problémy, ktoré však, ako sa aj sama matka pripustila, nesúvisia s jeho vzťahom k otcovi, ale s konfliktom, ku ktorému prišlo medzi jeho starými rodičmi na strane otca, ktorý mal na maloleté dieťa taký dopad, že prišlo k prerušeniu jeho styku so starou matkou z otcovej strany. Otec podľa názoru súdu na výsledky psychologického vyšetrenia, ktorého sa maloleté dieťa v tej súvislosti zúčastnilo dostatočne reflektoval navrhnutou úpravou styku iba počas víkendov a nie pracovného týždňa, hoci ako vyplýva zo správy z materskej škôlky maloletého, ten sa na styk s otcom aj v priebehu týždňa teší, čo potvrdila aj zvuková nahrávka, ktorá odznela na pojednávaní dňa 9.2.2015 a hoci ju matka namietala, jej účastníkov verifikovala a preto nemal súd o jej pravosti pochybnosť. Z uvedených dôvodov súd upravil styk maloletého z jeho otcom počas víkendov a školských prázdnin aj s prespatím, pretože mal za to,
že nie je dôvod na inú než štandardnú úpravu styku a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ako neúčelné zamietol
Podľa § 62 ods.1, 2 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pretože sa rodičia dohodli na zvýšení výživného z 90 eur mesačne na 120 eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ktoré sa od poslednej úpravy nástupom na predškolskú prípravu zvýšili, a aj možnostiam jeho rodičov, ktorí su obaja nezamestnaní, pričom posledný pracovný pomer ukončili zo subjektívnych dôvodov na ich strane, sú nemajetní a nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť súd výživné zvýšil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 160 ods. 1 veta druhá, O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd zvýšil výživné odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného t.j. od 6.2.2014, kedy sa začalo konanie o zvýšenie výživného a nie odo dňa začatia celého konania. Nedoplatok na výživnom za obdobie od uvedeného dňa do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu dňa 19.2.2015 vo výške 384,64 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach vzhľadom k výške nedoplatku a skutočnosti, že otec nie je zamestnaný spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody týchto splátok. Nedoplatok na výživnom pozostáva z alikvotného výživného za mesiac február 2014 vo výške 24,64 eur ( 120-90/28*23= 24,64 eur ) a výživného za obdobie od marca 2014 do februára 2015 vo výške 360 eur ( 120/90*12= 360eur).
Podľa § 37 ods. 2 písm. d ) Zákona o rodine, k je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Vykonaným dokazovaním mal súdu za preukázané, že už skoršie nariadené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel a nedostatky vo vzájomnej komunikácii rodičov stále pretrvávajú, čo má negatívny vplyv na maloleté dieťa, súd nariadil obom rodičom a maloletému dieťaťu povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu u poradenskej psychologičku, pretože takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa, pričom rodičia s takýmto rozhodnutím aj sami súhlasili a poradenská psychologička odporučila.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.