Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-308-2013.pdf
PDF · 101.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/308/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkýň: 1. Y. L., bytom V. XXX, a 2. A. F., bytom V. 178, proti žalovanému: C. Y., bytom F. 3, Nitra, zastúpenému Mgr. Matúšom Bereseckým, advokátom so sídlom Farská 33, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36062235, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/8/2008-430 zo dňa 03.10.2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 2.143,52 eura a žalobkyni v 2. rade sumu 2.075,68 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 420, § 441, § 444, § 450 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2 vyhl. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. XXX/XXXX Z.z. <aspi://module='E.'&link='XXX/XXXX Z.z.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, § 24 ods. 3, 4, 5 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. O trovách konania súd nerozhodol.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že vykonal rozsiahle dokazovanie a po tom, čo jeho skorší rozsudok bol zrušený odvolacím súdom, doplnil dokazovanie a z neho vyvodil záver, že žaloba je opodstatnená. Z vyšetrovacieho spisu polície č. ČVS: ORP-88/OVK-NZ-07BO súd zistil, že dňa 11.01.2006 v čase o 8.40 hodine došlo v obci Kmeťovo na trojramennej križovatke miestnej komunikácie k zrážke vozidla Škoda 120 EVČ: NZ XXX AC prejazdom z pravého do ľavého jazdného pruhu, ktorého vodičkou bola žalobkyňa v 1. rade, jej spolujazdkyňou bola žalobkyňa v 2. rade, a ku kolízii došlo s vozidlom Nissan Patrol EVČ: NR XXX CP, ktoré riadil žalovaný. Pri tejto dopravnej nehode došlo k zraneniu oboch žalobkýň, pričom bolo začaté trestné stíhanie pre prečin z ublíženia na zdraví voči žalobkyni v 1. rade, no následne bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d), ods. 4 Trestného poriadku ako neprípustné z dôvodu nesúhlasu poškodenej - žalobkyne v 2. rade.
Podľa znaleckého posudku č. 28/2009 znalca Ing. Kamila Lacka-Bartoša v odbore doprava cestná zhodnotením a posúdením spôsobu a techniky jazdy vodiča - žalovaného a žalobkyne v 1. rade - je možné z technického hľadiska vyhodnotiť hlavnú príčinu vzniku dopravnej nehody spočívajúcu v
tom, že žalovaný jazdil rýchlosťou vyššou, než aká bola primeraná predpokladaným poveternostným podmienkam (minimálne 63 km/h + - 5%). Vzhľadom na takúto jeho jazdu by narazil do každej prekážky na ceste. Jeho vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou v čase psychickej reakcie približne 73 km/h (v +- 5% 69,4 až 76,6 km/h) a vozidlo Škoda 120, ktoré riadila žalobkyňa v 1. rade, v okamihu kolízie s najväčšou pravdepodobnosťou už stálo. Pred kolíziou sa mohlo pohybovať dozadu (cúvať), pričom zastavovalo. Žalovaný sa s vozidlom pohyboval na rovnom úseku cesty v obci Kmeťovo na križovatke cesty s miestnou komunikáciou v smere od mesta Vráble, pohyboval sa rýchlosťou minimálne 60 až 76,6 km/h. Asfaltová vozovka bola zľadovatená, bolo už denné svetlo, viditeľnosť však bola obmedzená hmlou; jazdil v pravom jazdnom pruhu a z analýzy nehodového deja bolo cúvanie vozidla Škoda 120 v čase tesne pred kolíziou z technického hľadiska prijateľné, na čo žalovaný začal reagovať natočením riadenia vľavo a s najväčšou pravdepodobnosťou aj intenzívnym brzdením, pričom presun vozidla Nissan po reakcii do protismeru zodpovedá snahe vodiča zabrániť kolízii únikom do voľného priestoru a vzhľadom na vzdialenosť, ktorú muselo vozidlo Nissan prejsť z priameho smeru do polohy v čase kolízie, je krajne nepravdepodobné, že by sa nesnažil nehode zabrániť aj znižovaním rýchlosti. V technike jazdy žalovaného bol z technického hľadiska a s prihliadnutím na vyššiu rýchlosť, než bola povolená, nesprávny prvok, a to jazda rýchlosťou vyššou, než aká bola primeraná vzhľadom na poveternostné podmienky; ak by jazdil rýchlosťou do 50,5 km/h a po reakcii by intenzívne brzdil, zastal by s vozidlom pred miestom kolízie. Žalobkyňa v 1. rade mala možnosť nehode zabrániť včasným návratom do svojho jazdného pruhu - ak by s vozidlom bezprostredne po šmyku, po zastavení v šikmej polohe začala cúvať a vzápätí sa rozbehla dopredu, potrebovala by na to čas 7 sekúnd (uviedla, že po zastavení asi 15 sekúnd stála s vozidlom v šikmej polohe) a niekoľko sekúnd pred kolíziou by bezpečne opustila koridor pohybu vozidiel jazdiacich v protismere. Jej nesprávna technika jazdy spočívala v neprimeranej technike jazdy s prihliadnutím na poveternostné podmienky, v dôsledku toho sa s vozidlom dostala čiastočne do protismerného jazdného pruhu a bezdôvodné zotrvala v protismernom jazdnom pruhu približne 15 sekúnd. Žalovaný jazdil rýchlosťou vyššou než primeranou poveternostným podmienkam a z tohto dôvodu mu žalobkyňa v 1. rade svojím postavením na vozovke nevytvorila prekážku z technického hľadiska náhlu ani v prípade, že by tesne pred kolíziou cúvala.
Podľa znaleckého posudku č. 41/2009 Žilinskej univerzity, Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo to, že žalovaný sa pohyboval s vozidlom rýchlosťou vyššou, než bola maximálna možná pre predpokladaný rozhľad a stav povrchu vozovky. Stojace vozidlo Škoda bolo prekážkou na ceste, ale táto prekážka nebola vytvorená náhle; žalovaný by narazil do akejkoľvek prekážky na ceste. Ani technika jazdy žalobkyne v 1. rade nebola správna, pričom vytvorila prekážku na vozovke a zároveň aj tzv. nebezpečnú situáciu.
Súd prvého stupňa konštatoval, v čase dopravnej nehody vozidlo, na ktorom jazdil žalovaný, nebolo povinne zmluvne poistené. Podľa oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov na uvedené vozidlo EVČ: NR XXX CP, ktoré platilo podľa policajnej evidencie do 02.03.2006, nebolo evidované poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom toto vozidlo malo od 03.03.2006 nové evidenčné číslo KA XXX AH. Súd za zaoberal príčinou vzniku dopravnej nehody a v súvislosti s tým sa zaoberal mierou zodpovednosti žalovaného a mierou zavinenia žalovanej v 1. rade ako vodičky druhého vozidla ako účastníka dopravnej nehody. Predpokladom zníženia náhrady škody poškodenému je, že konanie poškodeného napĺňa podmienky zodpovednosti za škodu uvedené § 420 Občianskeho zákonníka. Ak by súd dospel k záveru o spoluzavinení poškodeného, náhradu škody by pomerne znížil vo všetkých jej zložkách. Zaoberal sa aj prípadným použitím moderačného práva podľa § 450 Obč. zákonníka, ktoré sa aplikuje na zmiernenie vplyvu zodpovednosti za škodu na škodcu tam, kde by uloženie povinností v plnom rozsahu predstavovalo s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdosť. Východiskom tohto ustanovenia je úvaha, že v niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu bolo v rozpore s reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a princípmi spravodlivosti. Predpokladom použiteľnosti zmierňovacieho práva súdu pri znížení náhrady škody je predovšetkým to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Treba tu prihliadať najmä na tie okolnosti, význam škody a jej náhrady pre účastníkov právneho vzťahu, povahu a mieru zavinenia škodcu, osobné vlastnosti škodcu a osobitne na sociálne pomery účastníkov vrátane ich občianskeho profilu. Sudcovské moderačné právo je súd povinný použiť ex offo bez ohľadu na to či ho poškodený alebo škodca v konaní o náhradu škody navrhne. Súd pri aplikácii ustanovenia § 450 občianskeho zákonníka musí vziať do úvahy okolnosti vzniku nároku na náhradu škody, teda to ako už ku škode došlo, osobné pomery fyzickej osoby - škodcu, či náhrada príliš vysokej škody nemá preňho likvidačné následky, celkové pomery
poškodeného (osobné a majetkové pomery ), či nejde o škodu spôsobenú úmyselne, kde zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy. Hľadiská, za ktorých má súd pri znížení vychádzať, sa spravujú zásadami dobrých mravov. Najmä pri majetkových pomeroch škodcu a poškodeného súd prihliada na ich príjmy z pracovnej a inej zárobkovej činnosti, na ich majetkové pomery, vyživovaciu povinnosť, spôsob života, životnú situáciu. Rozhodujúca je tiež miera zavinenia škodcu. Zníženie náhrady škody súdom sa za súčasných spoločenských podmienok považuje za výnimočné opatrenie.
Vykonaným dokazovaním zo znaleckých posudkov Ústavu súdneho inžinierstva ako aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Kamila Lacko-Bartoša mal súd preukázané, že príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska vyššia rýchlosť žalovaného, než aká bola primeraná predpokladaným poveternostným podmienkam, pričom danou rýchlosťou by bol narazil do akejkoľvek prekážky na ceste. Žalobkyňa v 1. rade ako vodička vozidla Škoda 120 z tohto dôvodu nevytvorila preň náhlu prekážku. Žalovaný porušil právnu povinnosť v zmysle § 420 Obč. zákonníka, a to pravidlá premávky na pozemných komunikáciách, lebo prekročil povolenú rýchlosť a neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam. Na základe uvedeného zodpovedá za škodu vzniknutú žalobkyniam na zdraví z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa v 1. rade porušila povinnosť vyplývajúcu z § 19 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého ustanovenia vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť, a že vytvorila prekážku pre neho, čím spoluzavinila dopravnú nehodu. Takýto záver nevyplýva ani zo znaleckého dokazovania. Podľa znaleckých posudkov Ing. Kamila Lacko-Bartoša č. 28/2009 aj Žilinskej univerzity Ústav súdneho inžinierstva Žilina č. 41/2009 z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo to, že žalovaný sa pohyboval s vozidlom rýchlosťou vyššou, než bola maximálna možná pre predpokladaný rozhľad a stav povrchu vozovky, a že stojace vozidlo žalobkyne v 1. rade bolo síce prekážkou na ceste, no táto prekážka nebola vytvorená náhle a žalovaný by narazil do akejkoľvek prekážky na ceste.
Žalobkyňa v 1. rade utrpela zranenia, ktorých hodnotenie za bolesť predstavuje 387,50 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 30 bodov. Náhrada za bolesť činí 4.443,79 eura (387,5 bodov x 11,47 eura), sťaženie spoločenského uplatnenia činí 344,04 eura (30 bodov x 11,47 eura). U žalobkyne v 2. rade predstavuje hodnotenie za bolesť sumu 3.239,66 eura (282,50 bodov x 11,47 eura) a sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.949,53 eura (170 bodov x 11,47 eura), spolu sumu 5.189,19 eura. Zo znaleckého posudku č. 8/2011 znalkyne Ing. Lenky Kováčovej z odboru ekonómia a manažment bolo zistené, že strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti u žalobkyne v 1. rade v období od 01.11.2006 do 30.06.2006 predstavuje hodnotu 570,97 eura. Spolu náhrada u žalobkyne v 1. rade predstavuje sumu 5.358,80 eura. Keďže žalobkyni v 1. rade bola prvým rozsudkom právoplatne priznaná suma 3.215,28 eura, pričom jej nárok bol daný vo výške 5.358,80, súd jej priznal nárok aj vo zvyšnej časti v sume 2.143,52 eura. Vyhodnotením záverov znaleckých posudkov bola príčinou dopravnej nehody vyššia rýchlosť žalovaného, než aká bola primeraná predpokladaným poveternostným podmienkam, preto spoluzavinenie žalobkyne v 1. rade nie je dané. Súd nezistil dôvody pre použitie moderačného práva, a preto žalobkyni priznal nárok aj vo zvyšnej časti. Žalobkyni v 2. rade súd priznal nárok taktiež vo zvyšnej časti v sume 2.075,68 eura, keďže pôvodne sa domáhala sumy 5.189,19 eura a právoplatne jej bola priznaná suma 3.113,51 eura.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Podľa neho súd prvého stupňa pochybil, keď neprihliadol na to, že k dopravnej nehode došlo z technického hľadiska aj z dôvodu nesprávnej techniky jazdy žalobkyne v 1. rade, čo vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Kamila Lacka - Bartoša. Tento znalec uviedol, že v technike jej jazdy boli nesprávne prvky, a to neprimeraná technika jazdy s prihliadnutím na poveternostné podmienky, v dôsledku čoho sa s vozidlom dostala čiastočne do protismerného jazdného pruhu a bezdôvodné v ňom zotrvala. Týmto nesprávnym spôsobom jazdy mu vytvorila prekážku v jazde, a tak porušila pravidlá cestnej premávky, čo malo priamy súvis so vznikom dopravnej nehody. Došlo k porušeniu § 9, § 16, § 19 a § 20 zákona č. 8/2009 Z. z. a toto porušenie založilo jej spoluzavinenie dopravnej nehody. Poukázal na ustanovenie § 438 a § 441 Obč. zákonníka, pričom žalobkyňa by mala pomerne znášať svoj nárok na náhradu škody a vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade by mal žalovaný znášať len pomernú časť spôsobenej škody. Vo svojom prvom rozhodnutí súd prvého stupňa krátil nárok žalobkýň aj uplatnením moderačného pravidla podľa § 450 Obč. zákonníka. Na toto pravidlo je potrebné prihliadať z dôvodu, že žalovaný má sám znášať škodu, ktorú by inak znášala poisťovňa. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bez svojho zavinenia nevedel o tom, že vozidlo, na ktorom jazdil, nebolo
poistené povinným zmluvným poistením. Toto je podľa neho dôvod hodný osobitného zreteľa. Ak by súd mal za to, že k vzniku škody nedošlo spoluzavinením žalobkyne v 1. rade, je taktiež dôvodom na zníženie náhrady podľa § 450 Obč. zákonníka.
Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Poukázali na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/211/2012-391 zo dňa 31.01.2013, ktorým bol zrušený skorší rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 19.04.2012. Odvolací súd sa vtedy stotožnil s argumentáciou žalobkýň o tom, že z pôvodného rozhodnutia obsahujúceho ustálenie miery spoluzavinenia žalobkyne v 1. rade podľa § 441 Obč. zákonníka ako aj zníženie náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka na 40 % nebolo zrejmé, v akom rozsahu z ustálených 40 % pripadá na mieru spoluzavinenia a v akom rozsahu pripadá na zníženie náhrady škody. Podľa odvolacieho súdu nebolo zrejmé, akú právnu povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov pri vzniku dopravnej nehody žalobkyňa v 1. rade porušila; len ak bude urobený záver, že dopravnú nehodu spoluzavinila, súd mal v ďalšom konaní vykonať dokazovanie a zistiť, v čom a aká je miera jej spoluzavinenia. Z rozhodnutia nevyplývalo, prečo by malo ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy možno rozsah náhrady škody primerane znížiť. Súd prvého stupňa sa následne v ďalšom konaní riadil právnym názorom odvolacieho súdu, avšak žalovaný neprodukoval žiadne nové dôkazy smerujúce k preukázaniu ním tvrdenej skutočnosti o spoluzavinení žalobkyne v 1. rade a rovnako neboli v ďalšom konaní preukázané ani žiadne nové okolnosti, ktoré by zakladali prípady hodné osobitného zreteľa v zmysle § 450 Obč. zákonníka. Preto novým rozsudkom súd správne ustálil, že príčinou dopravnej nehody bola vyššia rýchlosť žalovaného, než aká bola primeraná poveternostným podmienkam, pričom stojace vozidlo žalobkyne v 1. rade mu nevytváralo náhlu prekážku a žalovaný by narazil do akejkoľvek prekážky. Preto zo strany žalobkyne v 1. rade nedošlo k spoluzavineniu a zároveň súd nezistil také okolnosti, ktoré by boli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody. Zákon č. 8/2009 Z. z., na ktorý v podanom odvolaní poukazoval žalovaný, v čase vzniku dopravnej nehody ešte nebol účinný, a preto ho na daný skutkový stav nemožno aplikovať. Znalci v znaleckých posudkoch uviedli, že nesprávna technika jazdy žalobkyne v 1. rade nebola príčinou dopravnej nehody, nezakladala porušenie právnej povinnosti podľa v tom čase účinného zákona č. 315/1996 Z. z. a nemala ani priamy a bezprostredný súvis so vznikom škody. K porušeniu právnej povinnosti by došlo, ak by žalobkyňa v 1. rade vytvorila náhlu prekážku. Žalovaným uvádzané dôvody k aplikácii § 450 Obč. zákonníka nezodpovedajú účelu ani zmyslu tohto ustanovenia a zjavne sa vymykajú z okruhu prípadov stanovených jeho výkladom a aplikáciou. Skutočnosť, že vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené, je z hľadiska posúdenia veci sama o sebe irelevantná.
Vedľajší účastník na strane žalovaného sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie nie je opodstatnené. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Po tom, čo odvolací súd uznesením č. k. 7Co/211/2012-391 zo dňa 31.01.2013 skorší rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 9C/8/2008-370 zo dňa 19.04.2012 zrušil a vrátil, súd prvého stupňa pri novom rozhodovaní vychádzal z právneho názoru prezentovaného odvolacím súdom. V odôvodnení nového rozsudku, ktorý je teraz predmetom odvolacieho konania, sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou žaloby žalobkýň s prihliadnutím na možné spoluzavinenie žalobkyne v 1. rade pri vzniku dopravnej nehody a následne sa dostatočne zaoberal aj možnosťou aplikácie moderačného práva v zmysle § 450 Obč. zákonníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z citovaných znaleckých posudkov, súd vyvodil správny záver o tom, že hoci žalobkyňa v 1. rade vychádzajúc z vedľajšej cesty sa nesprávnou technikou jazdy dostala do jazdného pruhu žalovaného (t. j. do protismerného pruhu), prekážku v jazde žalovanému
nevytvorila náhle a žalovaný pri nižšej rýchlosti, ktorá by bola primeranú stavu a povahe vozovky ako aj viditeľnosti, mohol kolízii zabrániť. Porušenie pravidiel cestnej premávky z jeho strany bolo jednoznačne dané v tom, že nedodržal ustanovenie § 15 ods. 1 v tom čase platného a účinného zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia: „Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.“ Podľa § 15 ods. 4 tohto zákona žalovaný mohol na danom mieste (v obci) jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h. Dopravnou značkou v obci nebola dovolená vyššia rýchlosť. Okolnosť, že žalobkyňa v 1. rade sa nesprávnou technikou jazdy dostala do jazdného pruhu žalovaného a že tam zostala niekoľko sekúnd stáť s následnou snahou o vycúvanie, síce nebola pre premávku na pozemnej komunikácii vonkoncom priaznivá, avšak nebola v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný zvýšenou rýchlosťou, neprispôsobením rýchlosti jazdy poveternostným podmienkam a nezastavením pred - náhle nevytvorenou - prekážkou v jazdnej dráhe.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol žalovanému dať za pravdu, že súd prvého stupňa nevychádzal z princípu spoluzavinenia dopravnej nehody. Zákon, na ktorý v podanom odvolaní poukazoval, nebol v čase vzniku dopravnej nehody ešte účinný, lebo v tom čase platil zákon č. 315/1996 Z. z. Rovnako nebol daný ani dôvod na uplatnenie moderačného práva na zníženie náhrady škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 450 Obč. zákonníka, podľa ktorého: „Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.“ V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so stanoviskom k odvolaniu zo strany žalobkýň v 1. a 2. rade. Výškou priznaných súm sa odvolací súd nezaoberal, keďže v konaní neboli sporné, ich vyčíslenie sa opieralo o znalecké posudky a žalovaný ich v odvolaní ani nenamietal.
Odvolací súd v závere poukazuje na chybný postup súdu prvého stupňa, ktorý osobitným uznesením pripustil do konania vstup vedľajšieho účastníka konania na základe podnetu žalovaného bez toho, aby Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom v Bratislave (ďalej len „SKP“) vstúpila do konania sama od seba alebo na podnet žalovaného, a zároveň bez toho, aby druhá strana namietala jeho vstup. Podľa § 93 ods. 3 prvej a tretej vety OSP totiž vedľajší účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu; o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len na návrh. Ku vstupu nejakého subjektu ako vedľajšieho účastníka sa vyžaduje jeho prejav vôle (oznámenie o vstupe, súhlas so vstupom), avšak v tomto prípade SKP do konania ako vedľajší účastník nevstúpila žiadnym podaním, a preto rozhodnutie súdu bolo nadbytočné.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa o trovách konania, vrátane trov štátu, nerozhodol, odvolací súd o nich rovnako nerozhodoval v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 OSP. O týchto trovách bude v ďalšom konaní rozhodovať súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné