Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-47-2014.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. Box 205, Bratislava (pôvodne: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35925922, Mliekarenská 10, Bratislava) proti odporcovi: E. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. 2, B., t. č. na neznámom mieste, zast. opatkovníčkou L. X., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 302,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.2.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 302,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 219,56 eur) od 21.9.2008 až do zaplatenia, úroku vo výške 0,05 % denne zo sumy 219,56 eur od 21.9.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca porušil ustanovenia čl. III všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára a tento dodržiavať tým, že bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 20.9.2008. Odporca neuhradil sumu 219,56 eur, a to ani čiastočne. Pohľadávku si navrhovateľ uplatňuje na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver splatný v 15-tich mesačných splátkach vo výške 20,88 eur a to spol. Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok. Pôvodný veriteľ svoju pohľadávku postúpil na pôvodného navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 31.1.2014 uzavrel navrhovateľ ako nadobúdateľ, s pôvodným navrhovateľom ako prevodcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola navrhovateľovi postúpená splatná pohľadávka voči odporcovi.
Vo veci bol tunajším súdom dňa 26.4.2013 vydaný platobný rozkaz č. k. 27Ro/ 231/2013-18, ktorý súd následne dňa 29.10.2013 podľa ust. § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil pre nemožnosť doručiť ho odporcovi do vlastných rúk.
Keďže miesto pobytu odporcu nie je súdu známe, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, súdu sa nepodarilo zistiť iné miesto súčasného pobytu odporcu, súd mu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a 6 OSP ustanovil opatrovníka, ktorý podaním zo dňa 6.2.2015 vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania.
Súd v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 115a ods. 2 OSP rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko v danom prípade súd kvalifikoval predmet sporu ako drobný spor (§ 200ea OSP), pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to Zmluvou o pôžičke - internetová zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva“), Všeobecnými obchodnými podmienkami spol. Consumer Finance Holding, a.s. platnými od 1.2.2007 (ďalej len „VOP“), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom zo zoznamu odovzdaných pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX, výpismi z obchodného registra a Zmluvou o postúpení zo dňa XX.XX.XXXX a zistil tento skutkový stav:
Na základe Zmluvy o pôžičke - internetová č. XXXXXXXXX uzatvorenej odporcom a pôvodným veriteľom spol. Consumer Finance Holding, a.s. dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom sprostredkovateľa BIT P. B., so sídlom A. XXXX/XXX, V. F., bol odporcovi poskytnutý úver na nákup záhradnej techniky a náradia (motorová píla HOMELITE a ponorné čerpadlo). Kúpna cena uvedeného tovaru predstavovala 7.205,- Sk (239,16 eur). Pôžička (finančné plnenie) predstavovalo celú kúpnu cenu tovaru, pričom pri RPMN 52,54 % celková cena pôžičky činila 9.439,- Sk 313,32 eur. Odporca sa zaviazal úver splácať formou 15-tich mesačných splátok vo výške 629,- Sk (20,88 eur).
Podľa čl. 1. Definície a výkladové pravidlá bod 1.1. pôžička znamená spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou.
Podľa čl. 3. bod 3.1. VOP spoločnosť sa zmluvou zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu sprostredkovateľovi.
Podľa čl. 3. bod 3.2. VOP spoločnosť zaplatí kúpnu cenu sprostredkovateľovi na účet sprostredkovateľa uvedený vo faktúre (doklade o predaji) sprostredkovateľa znejúcom na meno klienta doručenom spoločnosti sprostredkovateľom.
Podľa čl. 4. bod 4.1. VOP klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosť na predpísanom tlačive.
Podľa čl. 6. bod 6.1. VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo vo VOP.
Podľa čl. 6. bod 6.2. VOP pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak,, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Právne vzťahy účastníkov konania sa v posudzovanom prípade riadia ustanoveniami §§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom
a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy.
Právny predchodca navrhovateľa je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou poskytujúcou úvery z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 1 OZ), resp. veriteľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ), resp. predávajúceho (§ 2 písm. b) citovaného zákona). Odporca je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ, § 3 ods. 2 ZoSÚ, § 2 písm. a) citovaného zákona). V danom prípade súd právny vzťah medzi účastníkmi, jeho vznik a obsah posúdil ako spotrebiteľský, ktorý je potrebné posúdiť v prospech odporcu ako spotrebiteľa, a to podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a iných súvisiacich predpisov.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platným v čase uzavretia zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinného od 1.5.2014 (ďalej len „citovaný zákon“) je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Podľa § 2 písm. i) citovaného zákona je službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Uvedený zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1 ods. 2 citovaného zákona) je lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Keďže predmetom záväzku navrhovateľa zo zmluvy o úvere je v danom prípade poskytnutie peňažných prostriedkov formou úveru na požiadanie klienta v súvislosti s jeho podnikaním, súd pri posúdení záväzku medzi účastníkmi uplatňoval aj ustanovenia citovaného zákona, keď postaveniu navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu zodpovedá postavenie predávajúceho (§ 2 písm. b)).
Podľa § 5b citovaného zákona orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V zmysle tohto ustanovenia súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je ex offo povinný v spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie. Zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatého dňa 5.2.2015 k otázke výkladu ust. § 5b citovaného zákona vyplýva, že „napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.“
Z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol a že odporca záväzok nesplnil riadne a včas, pričom jeho záväzok má predstavovať sumu 219,56 eur. Pohľadávka mala vzniknúť na základe porušenia zmluvných podmienok tým, že odporca nedodržal úhradu predpísaných splátok. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.9.2008. Nakoľko však opatrovník odporcu vzniesol námietku premlčania ako aj v nadväznosti na uvedené ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd skúmal dôvodnosť tejto námietky, resp. prihliadol na oslabenie nároku navrhovateľa. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Rovnako je tomu v prípade, že súd dospeje aj bez návrhu k názoru, že je potrebné prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva z dôvodu premlčania, či inej zákonnej prekážky alebo zákonného dôvodu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
V prejednávanom prípade bola podľa splátkového kalendára splatnosť poslednej splátky stanovená dňa 20.2.2009. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.9.2008. Navrhovateľ si tak mohol voči odporcovi prvýkrát na súde uplatňovať svoj nárok najskôr dňa 21.9.2008 a najneskôr dňa 21.2.2009. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku z nesplatenej časti úveru uplynula dňa 21.9..2011, resp. 21.2.2012. Navrhovateľ si ani v jednej z týchto lehôt svoje právo na súde neuplatnil, uplatnil ho až dňa 8.2.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Nakoľko opatrovník odporcu vzniesol účinne námietku premlčania, súd na ňu prihliadol a rozhodol tak, ako je vo výroku a návrh z dôvodu premlčania zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, v dôsledku čoho by mu prináležalo voči navrhovateľovi právo na náhradu dôvodne vzniknutých a uplatnených trov konania, ich náhradu nepriznal, nakoľko odporcovi žiadne trovy konania nevznikli ani si žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, trojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.