Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/19/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpená: JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti odporcovi: O.Š. H., X..: XX.X.XXXX, L. K. XXXA, L., o zaplatenie 175,64 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku zo odpor vo výške 16,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tun. súdu dňa 14.4.2014 domáhal voči odporcovi vydania platobného rozkazu o zaplatenie sumy 175,64 Eur s prísl., ako aj trov konania, na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s účinnosťou od 4.7.2008, na dobu neurčitú, vo výške ročného poistenia 482,68 Eur. Z dôvodu nezaplatenia poistného toto zaniklo dňa 15.11.2009 a ku dňu zániku poistnej zmluvy nemal odporca zaplatené poistné vo výške žalovanej sumy.

Súd vydal platobný rozkaz č. k. zo dňa 4.9.2014, ktorý súd následne z dôvodu podania odporu odporcom v zákonnej lehote zrušil. Odporca v odpore uvádzal, že podpis na poistnej zmluve nie je jeho.

Podľa § 101 ods. 1,2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

S poukazom na citované ustanovenia zákona, prihliadnuc na výšku predmetu konania súd nenariadil vo veci pojednávanie a vo veci rozhodol na základe skutkového stavu, zisteného z obsahu súdneho spisu.

V prejednávanej veci ide o poistný právny vzťah, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva totiž nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú

osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Podľa § 5b zák. č. 102/2014 o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej nadiaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd preto v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia aj bez návrhu skúmal zákonné prekážky, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, a to predovšetkým možnosti premlčania uplatneného nároku.

Súd sa preto z hľadiska procesného najskôr zaoberal otázkou premlčania nároku navrhovateľa bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa a to v súlade s ust. § 101 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Základným inštitútom premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatňovali svoje práva ( nároky).

Zásada hospodárnosti musí viesť súd k tomu, aby sa prednostne zaoberal otázkou premlčania, lebo opačný záver by znamenal, že by súd vykonával dôkazy ohľadne dôvodnosti nároku, napr. svedeckými výpoveďami a tým by sa zvyšovali trovy konania len preto, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia mohol uviesť, že nárok navrhovateľa zamieta z dôvodu jeho premlčania.

V prejednávanej veci súd zistil, že navrhovateľ sa domáha na odporcovi zaplatenia žalovanej sumy 175,64 Eur na základe poistnej zmluvy, pričom odporca je fyzická osoba, čo zakladá postup súdu nie podľa ust. Obchodného zákonníka, ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 4.7.2008, na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla dňa 15.11.2009, z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. Navrhovateľ v tomto konaní žiada poistné za obdobie od 4.7.2009, pričom poistné zaniklo ako uvádza navrhovateľ v súlade s § 801 ods. 2 Obč. zákonníka jeden mesiac od doručení výzvy, teda dňa 15.11.2009.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je objektívne daný a nezávislý na subjektívnej okolnosti, teda, či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. V prípade, ak je splnenie dlhu viazané na presne stanovenú dobu, tak so zročnosťou dlhu je spojený aj začiatok plynutia premlčacej doby.

Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka § 101 je jednoznačne stanovená na 3 roky a začína plynúť odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát. Ak poisťovňa oznámila listom klientovi, že

Poistná zmluva zanikla dňa 15.11.2009 pre neplatenie, tento dátum (15.11.2009) je považovaný za deň, od kedy sa začne počítať obdobie 3 rokov.

Súd za začiatok plynutia premlčacej doby považoval preto nasledujúci deň t.j. 16.11.2009 ako deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Od tohto dátumu začala odporcovi plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá márne uplynula dňa 16. 11.2012. Keďže návrh bol na súde uplatnený až dňa 14.4.2014, súd konštatuje, že navrhovateľ si svoj nárok na súde neuplatnil včas a preto sa jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy premlčalo.

Na základe vyššie uvedeného mal žalovanú sumu navrhovateľom uplatnenú za premlčanú a preto požadovanú sumu navrhovateľovi priznať nemohol.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní procesne úspešnému odporcovi náhradu trov konania priznal vo výške zaplateného súdneho poplatku za odpor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia dvojmo na tunajší súd.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť, vrátane jeho príloh, v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.