Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/87/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. C. V., nar. XX. C. XXXX, bytom R., I. X, proti žalovaným: 1/ Ing. Q. V., nar. XX. C. XXXX, bytom ako žalobca a 2/ Ing. K. G., nar. XX. E. XXXX, bytom D., L. X, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 24. marca 2011 č. k. -57 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie (prebiehajúce na základe žaloby o určenie I. neplatnosti vyhlásenia žalobcu z 22. júla 2010 o udelení žalovanej 1/ súhlasu na prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku v obci a katastrálnom území R., bližšie identifikovanom v žalobe, na žalovaného 2/, II. neplatnosti kúpnej zmluvy z rovnakého dňa o predaji spoluvlastníckeho podielu, o ktorom tu je reč, žalovanou 1/ žalovanému 2/ a III. toho, že spoluvlastnícky podiel je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 1/); žalobcovi vrátil súdny poplatok za „návrh“ (?, správne „žalobu“

- tu por. a č. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“) v sume 92,90 eur a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil právne ust. a a vecne účinným späťvzatím žaloby žalobcom, ku ktorému došlo pred prvým pojednávaním; vrátenie súdneho poplatku právne ust. vety prvej a zákona (SNR) č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení a vecne zastavením konania s potrebou krátenia zaplateného poplatku pri jeho vrátení a napokon rozhodnutie o trovách konania výlučne citáciou ust.

Proti takémuto uzneseniu podal včas odvolanie len žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, namietajúc predovšetkým tým, že žalobu späť nevzal (žiadnu listinu v tomto smere nepodpísal), konanie inej osoby v jeho mene urobil aj predmetom trestného oznámenia a zastavením konania bez toho, aby preň boli splnené podmienky, došlo aj k odňatiu mu možnosti konať pred súdom.

Žalovaný 2/ navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, majúc najmä za to, že u žalobcu došlo k strate občianskeho preukazu, riadne zaznamenanej políciou a k zrejmému zneužitiu už neplatného občianskeho preukazu práve v súvislosti so splnomocnením udeleným tzv. advokátskej obchodnej spoločnosti, majúcej žalobcu v tejto veci zastupovať (ďalej tiež len „advokátska spoločnosť“) a za platné úkony tak treba považovať len tie urobené samým žalobcom (vrátane späťvzatia žaloby); žalovaná 1/ potom odvolací návrh nepodala.

Pre úplnosť sa potom už na tomto mieste žiada uviesť, že súd prvého stupňa na základe návrhu advokátskej obchodnej spoločnosti zastupujúcej žalobcu aj pri podaní žaloby, argumentujúceho pochybnosťami o spôsobilosti žalobcu na právne úkony a doloženého tiež listinami preukazujúcimi

vedenie osobitného konania o takejto otázke (č. l. 112 - 132) uznesením z 8. júna 2011 č. k. -134 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. (ktoré je inak práve oným konaním o spôsobilosti žalobcu na právne úkony); že na základe odvolania žalovanej 1/ proti takému uzneseniu a jeho následného späťvzatia (č. l. 137, 138 a 196, správne „-197“) Krajský súd v Trnave uznesením z 22. augusta 2012 č. k. -197 (správne „-198“) odvolacie konanie v tomto prípade zastavil; že 5. septembra 2011 došlo do spisu podanie z 31. augusta 2011 označené za podanie žalobcu o vypovedaní plnomocenstva advokátskej spoločnosti a o späťvzatí žaloby a už 16. mája 2011 skoršie podanie z 12. dňa rovnakého mesiaca i roka označené za späťvzatie odvolania (č. l. 192, správne „-193“ a 103), že Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 27. februára 2012 č. k. -387 (o. i.) žalobcu obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom presahujúcim sumu 500 eur mesačne a za opatrovníčku mu ustanovil manželku, teda žalovanú 1/ z prejednávanej veci, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. marca 2013 č. k. -454 takýto rozsudok, napadnutý len v časti ustanovenia opatrovníčky, potvrdil (č. l. 205 - 212, správne „206 - 213“ p. v. a tiež 216 - 223, tu správne „217 - 224“ p. v.) a že žalobcovi až uznesením súdu prvého stupňa z 18. júla 2013 č. k. - 224 (tu správne „-225“) bol za opatrovníka (pre konanie v prejednávanej veci) ustanovený Mgr. C. D., zamestnanec Okresného súdu Trnava.

Odvolací súd prejednal podľa a celú vec (pretože od výslovne napadnutého výroku uznesenia o zastavení konania boli závislými i oba ďalšie čiastkové výroky a na späťvzatie odvolania z dôvodov priblížených neskôr vziať zreteľ nešlo) a to podľa bez pojednávania (pretože tu nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci odvolacím súdom na pojednávaní podľa odseku 1 takéhoto ustanovenia); keď dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za vecne správne (a nemožno inak, než ho zrušiť) pre dôvodne vytýkané pochybenie, predstavované takým postupom súdu prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi reálne odňatá možnosť konať pred súdom, pričom v tomto prípade šlo o priamy dôsledok iného (právneho a aj procesného) pochybenia, spočívajúceho v nevyriešení si (okresným súdom) otázky existencie jednej z podmienok konania.

Podľa súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písmena c/ rovnakého paragrafu, odseku i zákona, potom rovnako sa rozhodne, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.

Podľa každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len „O. z.“) ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony (odsek 1) a ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (odsek 2). K citácii tejto časti aj pre prejednávanú vec rozhodnej úpravy inak dosť dobre nejde nepodotknúť, že toporné a slovenský jazyk bez nadsadzovania przniace výrazivo, reprezentované súbežným použitím výrazov „fyzická osoba“ (v ženskom rode) na jednej a „schopný“, resp. „ho“ či „jeho“ (v rode mužskom) na druhej strane je zjavným výsledkom nedostatku pozornosti venovanej už procesu prijímania novelizácie O. z. s účinnosťou od 1. januára 1992, v rámci ktorej bol niekdajší pojem „občan“ opustený a nahradený novším „fyzická osoba“, zákonodarcovi však v takejto súvislosti zjavne unikla potreba uviesť do správneho gramatického tvaru aj tie formulácie, do ktorých kontextu bol najskôr pôvodný a neskôr i ten nový výraz zasadené (tu pre prípad záujmu por. i. čl. I bod 7 a čl. III ).

Podľa § 38 O. z. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony (odsek 1) a takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (odsek 2).

Podľa fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.

Podľa ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania a rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis; podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona potom pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Za postup súdu odnímajúci účastníkom konania (spravidla inak len niektorej z osôb v takomto procesnom postavení) možnosť konať pred súdom ustálená rozhodovacia prax súdov štandardne považuje porušenie (nerešpektovanie) tých práv, ktoré účastníkom súdnych konaní právo priznáva. K takémuto (závadnému a z pohľadu procesných práv účastníkov nedostatočne šetrnému) postupu pritom môže prísť ako v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia súdu, majúceho konanie skončiť, tak i samotným takýmto rozhodnutím. Ako na to bolo poukázané aj odvolaním v prejednávanej veci, za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom sa už tradične považuje aj zastavenie konania, resp. iné odmietnutie (súdom) zaoberať sa vecne požiadavkou, s ktorou sa účastník na súd obrátil, hoci na to (rozumej na skončenie konania inak než vecným rozhodnutím o podstate nastolenej požiadavky) neexistuje zákonom predpokladaný dôvod.

Práve o taký prípad šlo podľa doterajšieho obsahu spisu aj v prejednávanej veci.

Už žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov, urobených za trvania manželstva i bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej tiež len „BSM“) len jedným z manželov a o určenie, že majetok urobený predmetom takýchto úkonov sféru BSM neopustil, totiž v dôvodovej časti obsahovala údaje, podľa ktorých dôvodom neplatnosti úkonov má byť stav nielen prechodnej duševnej poruchy žalobcu (diagnostikovaná Alzheimerova choroba). Duševná porucha pritom robí (pokiaľ ňou dotyčný trpí) konajúceho nespôsobilým na právne úkony a otázkami v konkrétnej veci (majúcimi sa obvykle zodpovedať za pomoci znaleckého posudku z príslušného odboru) tak spravidla je len to, či ide o stav prechodný alebo trvalý, aký má tento stav vplyv na schopnosť uvedomovania si konajúcim významu a dôsledkov jeho počínania a či takýto stav existoval už aj v čase urobenia úkonu, ktorého platnosť sa spochybňuje. U tých duševných porúch a stavov, u ktorých na základe dostupných poznatkov medicínskej vedy niet perspektívy zlepšenia, ale skôr naopak (kam podľa vedomosti odvolacieho súdu má patriť aj choroba diagnostikovaná žalobcovi), však (obrazne ruka v ruke) s nespôsobilosťou na právne úkony musí ísť aj nespôsobilosť samostatne konať pred súdom, čiže nedostatok procesnej spôsobilosti, ktorý sa musí reparovať prostriedkami na to určenými procesným právom.

Práve týmito úvahami sa súd prvého stupňa evidentne neriadil, pretože pri pozornejšom štúdiu žaloby by ťažko mohla pred ním nevyvstať aj otázka, ako je to so spôsobilosťou žalobcu udeliť advokátskej spoločnosti plnomocenstvo na zastupovanie a v konaní robiť tiež viaceré iné úkony (z ktorých tým najzávažnejším a urobeným tiež predmetom sporu pred odvolacím súdom bolo práve späťvzatie žaloby, vedúce súd prvého stupňa k zastaveniu konania). Súd prvého stupňa tu pritom do istej miery aj dostihla unáhlenosť postupu, po ktorom už prakticky nemal možnosť svoje rozhodnutie revidovať, hoci z neskôr predložených podkladov vyplynulo, že o duševnom zdraví žalobcu sú nielen závažné pochybnosti, ale došlo tu dokonca aj k obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkony (a to v rozsahu, do ktorého celkom nepochybne muselo „spadnúť“ aj jednorazové naloženie s majetkom úkonmi považovanými podľa žaloby za neplatné, u ktorého presah nad hodnotu 500 eur treba skôr predpokladať než vylúčiť

- nakoľko sa nejaví pravdepodobným, žeby orná pôda o výmere 227.064 m2 mala hodnotu nižšiu než 500 eur, pretože v takom prípade by cena jedného metra štvorcového nemohla byť ani dve desatiny eurocentu a to je samozrejme absurdné).

Súd prvého stupňa pritom pominul aj ten rozmer problému, ktorým je, že pri namietanej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu naloženia len jedným z manželov v inej než bežnej záležitosti s majetkom v BSM ide len o neplatnosť relatívnu s potrebou dovolania sa jej vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (v tejto súv. por. aj § 40a a § 145 ods. 1 O. z. s relevantnou judikatúrou k nim) a zastavenie konania v prejednávanej veci bez bezpečného zistenia, že toto zodpovedá vôli žalobcu (pokiaľ tento je schopný posúdiť zmysel svojho konania) alebo je aspoň v jeho záujme (pokiaľ zmysel svojho konania naopak schopný posúdiť nie je) by bolo aj reálnym zbavením možnosti účastníka požiadavky nastolené

v prejednávanej veci urobiť predmetom sporu neskôr (keď inak tu ide o stav obdobný nemožnosti zastavenia konania o vyporiadanie BSM na základe späťvzatia návrhu, s ktorým druhý manžel nesúhlasí, ak už medzičasom uplynula zákonom ustanovená lehota na podanie návrhu nesúhlasiacim manželom a po zastavení konania by došlo k vyporiadaniu zo zákona).

Pri riadení sa všetkými týmito úvahami preto odvolací súd ani nemal inú možnosť, než v záujme rešpektovania práva žalobcu na spravodlivý a k jeho právam šetrný proces neakceptovať spräťvzatie odvolania urobené osobou s pochybnou procesnou spôsobilosťou, naopak prehliadnuť (v štádiu konania, do ktorého sa táto vec dostala) pochybnosti o oprávnení advokátskej spoločnosti zastupovať žalobcu a problém vrátiť na pomyselné ihrisko súdu prvého stupňa (ktorý sa relevanciou úkonov robených v mene žalobcu či aj ním samotným bude musieť zaoberať znovu, tentoraz však už riadne a v intenciách naznačených vyššie).

Preto podľa aj f/ a odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.