Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoZm-20-2014.pdf
PDF · 103.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoZm/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX Y. K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Kováčska 49, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: T. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Ul. X. Y. XXXX/XX, XXX XX U. W. M., zastúpenému JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Námestie Slobody 12, 066 01 Humenné, o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 4. 2013, č.k. 21Zm/5/2013 - 12, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21CbZm/236/2013 - 42 zo dňa 24. 4. 2014, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho zástupcu Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners s.r.o. trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.025,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 4. 2014 č.k. 21Zm/5/2013 - 12 ponecháva v platnosti. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu vo výške 1.370,83 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom podanom na súde dňa 25. 2. 2013 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu s povinnosťou žalovaného zaplatiť mu zmenkovú sumu 50.000,- eur spolu s 9 % ročným úrokom od 23. 9. 2011 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy, ako aj nahradiť trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že žalovaný dňa 23. 6. 2011 vystavil vlastnú zmenku na rad, ktorou sa zaviazal bez protestu žalobcovi uhradiť sumu 50.000,- eur dňa 23. 9. 2011. Žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, preto podal návrh na súde. Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 21Zm/5/2013 - 12 zo dňa 10. 4. 2013 bolo návrhu vyhovené. Proti zmenkovému platobnému rozkazu včas podal odôvodnené námietky žalovaný, v ktorých namietal, že skutočnosti uvedené vo vydanom zmenkovom platobnom rozkaze sa nezakladajú na pravde, pretože žalovaný čiastočne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z vystavenej zmenky a žalobcovi zaplatil sumu 31.500,- eur. Žalobca vo vyjadrení k námietkam označil tieto za účelové a nepravdivé. Žalovaným tvrdené plnenie vo výške 31.500,- eur bolo poskytnuté žalobcovi na základe iného právneho titulu ako z predmetnej zmenky. Žalovaný plnil titulom záväzku podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 2. 2011 a jej Dodatku zo dňa 8. 11. 2011, ktorú uzavrel s obchodnou spoločnosťou Cleaners, s.r.o.. Nároky z tejto zmluvy o pôžičke
boli postúpené spoločnosťou žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 3. 2011. Žalovaný teda nezaplatil podľa žalobcu žalovanú zmenkovú sumu ani čiastočne.
Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie na deň 24. 4. 2014. Na toto pojednávanie neprišiel žalovaný ani jeho právny zástupca. Žalovaný síce ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní jeho právneho zástupcu a požiadal, aby súd nekonal v jeho neprítomnosti, ale pojednávanie odročil, toto ospravedlnenie však súd považoval za nedostatočné, účelové, pretože žalovaný nepredložil dôkaz o tvrdenej kolízií pojednávaní. Preto súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného i jeho právneho zástupcu.
Z dokazovania vykonaného na nariadenom pojednávaní súd zistil, že dňa 21. 6. 2011 v V.alovaný vystavil vlastnú zmenku na rad, ktorou sa zaviazal bez protestu Y. Y. uhradiť sumu 50.000,- eur dňa 23. 9. 2011. Žalovaný túto povinnosť uvedenú v ním vystavenej zmenke riadne a včas nesplnil. V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu tvrdené skutočnosti žalovaný nepreukázal. Neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie neexistencie dlhu zo zmenky. Na svoje tvrdenie nepredložil, ani neoznačil relevantné dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázal, že požadovaná suma v predmetnom konaní bola nedôvodná. Naopak, žalobca preukázal, že zo strany žalovaného došlo síce k čiastočnému plneniu v rozsahu ako žalovaný uviedol vo svojich námietkach, avšak toto plnenie bolo poskytnuté na základe iného právneho titulu ako z predmetnej zmenky. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 31.500,- eur, a to titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 2. 2011 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 8. 11. 2011, ktorú žalovaný uzavrel s obchodnou spoločnosťou Cleaners, s.r.o.. Záväzky žalovaného z uvedenej pôžičky boli predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 3. 2011, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou Cleaners, s.r.o.. Žalovaný preto nezaplatil žalovanú zmenkovú sumu ani čiastočne a nepreukázal tak skutočnosti, ktoré sú uvedené v ním podaných námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu.
Pre právne posúdenie nároku zo zmenky prvostupňový súd citoval v dôvodoch rozhodnutia ust. čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Zb. i čl. I. § 77 ods. 1 cit. zák.. S poukazom na závery zistené z vykonaného dokazovania prvostupňový súd ponechal v platnosti námietkami napadnutý zmenkový platobný rozkaz.
Výrok o náhrade trov konania o námietkach odôvodnil prvostupňový súd aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby - za podanie vo veci samej zo dňa 18. 7. 2013 i za zastúpenie na pojednávaní dňa 24. 4. 2014. Okrem tarifnej odmeny a tzv. režijného paušálu priznal žalobcovi i náhradu trov cestovného i náhradu za stratu času vzniknuté v súvislosti s cestou zástupcu žalobcu na pojednávanie z V. do T. a späť. Prvostupňový súd poukázal aj na to, že prisúdenú náhradu trov konania v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatí žalovaný na účet zástupcu žalobcu.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zdôrazňuje, že sa včas ospravedlnil z neúčasti na nariadenom pojednávaní dňa 24. 4. 2014. Žiadal o odročenie pojednávania a určenie náhradného termínu pojednávania. Jeho žiadosti nebolo vyhovené a pri prejednaní veci v jeho neprítomnosti boli porušené jeho práva vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Podľa jeho názoru neboli naplnené podmienky pre prejednanie veci v neprítomnosti účastníka tak, ako vyplývajú z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Konanie pred súdom prvého stupňa preto trpí procesnou vadou, pričom poukazuje na dôvody rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Cdo/168/2008 zo dňa 29. 1. 2008. Trvá na tom, že čiastočne si splnil povinnosť vyplývajúcu z vystavenej zmenky a žalobcovi zaplatil sumu 31.500,- eur. Ako dôkaz tohto tvrdenia poukazuje na fotokópie dokladov o vklade hotovosti vo výške 30.000,- eur zo dňa 7. 5. 2011, vklade hotovosti vo výške 1.000,- eur z 24. 8. 2012 a vklade hotovosti vo výške 500,- eur zo 17. 9. 2012.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru správne posúdil skutkový i právny stav veci a odvolanie žalovaného je tak len účelové, bez akéhokoľvek právneho základu. Pre prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného boli splnené procesné podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. aj v nadväznosti na aplikáciu ust. § 119 O.s.p.. Žalovaný vo svojom ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní neuviedol deň, kedy sa o kolízii termínov pojednávaní dozvedel, nešpecifikoval kolidujúce pojednávanie, pričom dôvody odročenia pojednávania konajúceho sa dňa 24. 4. 2014 neoznámil príslušnému súdu bez zbytočného odkladu ako sa o nich dozvedel. Žalobca má preto za to, že zo strany žalovaného neboli splnené zákonné predpoklady pre odročenie
termínu pojednávania a názor vyslovený súdom prvého stupňa odôvodňujúci realizáciu pojednávania bez prítomnosti žalovaného žalobca hodnotí za správny. Aj tvrdenie žalovaného o čiastočnej úhrade zmenkového dlhu považuje žalobca za účelové, nepravdivé a nemajúce súvis so žalobcom vymáhanou sumou z predmetnej zmenky. Žalobca opätovne ako pred súdom prvého stupňa potvrdzuje, že zo strany žalovaného došlo k plneniu sumy 31.500,- eur titulom zmluvy o pôžičke a titulom zmluvy o postúpení pohľadávky. Zdôrazňuje, že žalovaný pred súdom prvého stupňa nenamietal tvrdenia žalobcu, ktorými objasnil dôvod plnenia sumy vo výške 31.500,- eur. Z týchto dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd v Prešove (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolací súd uverejnil na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdov SR (§ 156 ods. 3, § 211 ods. 2 O.s.p.). Zásadnou odvolacou námietkou odvolateľa je námietka o odňatí možnosti konať pred súdom prvého stupňa, pretože súd podľa odvolateľa nedôvodne nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 23. 4. 2014.
Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd na základe podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vydal následne uznesenie č.k. 21CbZm/236/2013 - 27 zo 14. 8. 2013 obsahujúce aj poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov, vrátane citácie ust. § 119 ods. 2, 3 O.s.p. i § 120 ods. 1, 4 O.s.p., ktoré osobitne v rámci týchto dôvodov rozhodnutia treba zdôrazniť. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo toto uznesenie doručené do vlastných rúk 20. 8. 2013. Následne prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24. 4. 2014 s tým, že predvolanie na toto pojednávanie aj s rovnopisom vyjadrenia žalobcu k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu boli doručené právnemu zástupcovi žalovaného 18. 3. 2014 a predvolanie bolo súčasne doručené aj samotnému žalovanému 19. 3. 2014.
Dňa 23. 4. 2014 právny zástupca žalovaného doručil súdu podanie, ktorým žiada o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní a o jeho odročenie z dôvodu kolízie s pojednávaním vedeným Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 9Co/371/2012. V tomto podaní uvádza, že žalovaný nesúhlasí so substitučným zastúpením.
Z obsahu tohto podania nevyplýva údaj, kedy sa žalovaný alebo jeho zástupca dozvedel o dôvode, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania. K podaniu nie je pripojené vyjadrenie samotného žalovaného, ktorým by menil svoje stanovisko pojaté do plnomocenstva podpísaného zástupcovi (č.l. 15 spisu), v ktorom vyslovene súhlasí s tým, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu.
Účastník konania sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta O.s.p.).
Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť (§ 119 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Náležitosti návrhu na odročenie pojednávania upravuje ust. § 119 ods. 2, 3 O.s.p., medzi ktoré patrí aj údaj o dni, kedy sa účastník o dôvode, pre ktorý žiada odročenie pojednávania dozvedel.
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Z tohto citovaného ustanovenia vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Otázka kolízie pojednávaní účastníka, resp. jeho právneho zástupcu, ako „dôležitého dôvodu“ na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bola už opakovane riešená v judikatúre dovolacieho súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 68/98 z 13. 1. 1999 obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť
akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka a v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.
V zmysle judikátu Najvyššieho súdu SR uverejneného pod R-41/2002 dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Ak v takom prípade súd napriek žiadosti o odročenie pojednávania prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p..
Z uvedených rozhodnutí teda vyplýva, že samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (podobne rozhodnutie NS SR 5Cdo/77/2002).
Zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva pravidlo, podľa ktorého by len v závislosti od predmetu konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia pojednávania alebo iných skutočností malo v prípade kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným (neplatí žiadne pravidlo tzv. „predstihu“ v prípade kolízie pojednávaní na dvoch rôznych súdoch).
V predmetnej veci, tak ako je už uvedené vyššie, bola právnym zástupcom žalovaného odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania kolíziou s pojednávaním vedeným na Krajskom súde v Bratislave. Žiadosť neobsahuje údaj o tom, kedy sa o tejto prekážke zástupcu žalovaného zúčastniť sa nariadeného pojednávania zástupca žalovaného alebo žalovaný sám dozvedel. Zástupca žalovaného poukazuje aj na to, že jeho klient nesúhlasil so substitučným zastúpením. Tak ako je už uvedené vyššie, neoznámil zmenu svojho názoru či stanoviska, ktoré je zapísané do plnomocenstva podpísaného samotným žalovaným, ktoré je obsahom spisu. Pojednávanie bolo v predmetnej veci na súde prvého stupňa nariadené tak, že od dátumu doručenia predvolania žalovanému či jeho zástupcovi bol dostatočný časový priestor na to, aby zástupca žalovaného prípadne včas informoval zastúpeného žalovaného o vzniknutej kolízií, ako aj o tom, že preferuje iné pojednávanie tak, aby aj za alternatívy nesúhlasu so substitúciou v tomto dostatočnom časovom odstupe viac ako jedného mesiaca si mohol zvoliť iného zástupcu, ktorý by ho zastupoval na súdom prvého stupňa nariadenom pojednávaní. Časový odstup od doručenia predvolania a samotného termínu realizácie pojednávania umožňoval aj také riešenie, aby bolo možné od zastúpeného žalovaného spravodlivo požadovať aj zvolenie si iného právneho zástupcu, ak jeho zástupca uvedený v úvodnej časti tohto rozhodnutia mal prekážku zúčastniť sa pojednávania práve z dôvodu ním tvrdenej kolízie. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť aj to, že tvrdenú kolíziu ani zástupca žalovaného samotný súdu nepreukázal. Nedoložil súdu doklad o tom, že sa takéhoto pojednávania zúčastňuje a čo je zvlášť dôležité zdôrazniť, neoznámil ani čas, kedy sa o dôvode tejto prekážky dozvedel. Tieto všetky skutočnosti sú relevantné pre to, aby súd konajúci o žiadosti o odročenie pojednávania mohol správne posúdiť splnenie podmienok v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p.. Ak toto žalovaný, resp. jeho zástupca nesplnil vo vzťahu k súdu, keď nedoložil príslušnými dôkazmi tvrdenú prekážku a nedoložil ani ďalšie skutočnosti týkajúce sa zrušenia oprávnenia dať sa zastúpiť substitučným zástupcom, prvostupňový súd v čase, keď mal rozhodnúť o žiadosti o odročenie pojednávania, nemohol privodiť vo veci iný záver, než ten, ktorý aj v skutočnosti realizoval, keď prejednal vec v neprítomnosti žalovaného či jeho zástupcu.
Opätovne treba zdôrazniť aj to, že v čase pred pojednávaním nebola súdu doručená listina, ktorou by žalovaný vyjadril zmenu vôle udelenú plnomocenstvom (súhlas so substitúciou), ktoré je vlastnoručne podpísané.
Za situácie, akú mal súd prvého stupňa posudzovať pri rozhodovaní o žiadosti o odročenie pojednávania, treba zdôrazniť, že bolo výlučne na žalovanom, aby prostredníctvom svojho zástupcu súdu prvého stupňa podal dôvody, ktoré mu, hoci mal dostatok času, v takomto riešení zabránili, aby ich mohol posúdiť. V danom prípade podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., za ktorých mohol súd vec prejednať v neprítomnosti účastníkov konania (resp. ich právneho zástupcu), splnené boli, a preto postup prvostupňového súdu bol v súlade s týmto ustanovením. Preto nemohol mať za následok odňatie
možnosti žalovaného konať pred súdom. Odvolateľ preto vytýka odňatie možnosti konať pred súdom prvého stupňa realizovaným pojednávaním 24. 4. 2014 v neprítomnosti jeho zástupcu nedôvodne.
Okrem vyššie uvedených rozhodnutí treba poukázať aj na názor, ktorý vyplynul z rozhodnutia dovolacieho súdu 1Cdo/115/2011 z 28. 9. 2011 pri posudzovaní obdobnej veci - postupu súdu v neprítomnosti účastníka konania.
V zmysle ust. § 175 ods. 3, 4 O.s.p. obranou žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu sú námietky. Na základe podaných námietok súd rozhoduje v námietkovom konaní či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší a v akom rozsahu. Námietky musia byť vždy odôvodnené. Obsah námietok môže byť čerpaný nielen z práva hmotného, ale aj z práva procesného. V námietkach musí byť uvedené všetko, čo žalovaný namieta proti platobnému rozkazu. Ide o uplatnenie koncentračnej zásady. Opísanie okolností, na ktorých postavil žalovaný svoju obranu v námietkach vymedzuje predmet námietkového konania. Námietky žalovaného plnia vo vzťahu k námietkovému konaniu obdobnú funkciu ako žaloba vo vzťahu k sporovému konaniu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť to, čo prvostupňový súd z hľadiska dôkaznej povinnosti zdôraznil vo vyššie uvedenom svojom uznesení zo dňa 14. 8. 2013 č.k. 21CbZm/236/2013 - 27. Aj v zmysle týchto skutočností týkajúcich sa dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. treba zdôrazniť aj v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu to, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou účastníkov. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zásadne spočíva na účastníkoch, ktorým zákon ukladá označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, pričom potrebnosť je určovaná hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah účastníkov.
Ak v predmetnej veci námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu boli založené na tom, že záväzok čiastočne zanikol pre splnenie povinnosti zo zmenky, bolo povinnosťou žalovaného toto svoje tvrdenie aj preukázať. Na obranu žalovaného reagoval žalobca písomným vyjadrením k námietkam, ktoré boli doručené právnemu zástupcovi žalovaného spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie (dňa 18. 3. 2014). K námietkam žalovaného žalobca uviedol, že išlo o plnenie iného dlhu žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Na tieto skutkové tvrdenia žalovaný nereagoval, neobjasnil či je tvrdenie žalobcu pravdivým. Nezaujal stanovisko k tomu, že mal voči žalobcovi aj iné záväzky, ktoré mali byť podľa žalobcu predmetom ním realizovaných plnení podľa dokladov o vkladoch v hotovosti pripojených k námietkam k zmenkovému platobnému rozkazu. Na dlžníkovi zo zmenky bolo to, aby pre úspešnú obranu proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu preukázal aj to, že zmenková pohľadávka zanikla splnením. O takúto situáciu však v predmetnej veci nešlo a osobitne treba zdôrazniť aj to, že ani v podanom odvolaní k týmto skutočnostiam (známym žalovanému nielen z doručenia vyjadrenia žalovaného a jeho príloh, ale aj z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa) nezaujíma vecné stanovisko.
Za takéhoto stavu odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že žalovaný skutočnosti, ktoré by viedli k zrušeniu vydaného zmenkového platobného rozkazu v konaní nepreukázal.
Uplatnené odvolacie dôvody sa bližšie nevenujú prisúdenej náhrade trov konania ani ich vyčísleniu. Preto pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že by úspešnému účastníkovi v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu bola priznaná náhrada trov. Zodpovedá to ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Ten v rámci odvolacieho konania si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Realizoval pritom vyjadrenie k podanému odvolaniu a substitučný zástupca sa zúčastnil aj vyhlásenia súdom nariadeného verejného vyhlásenia rozsudku.
Za písomné vyjadrenie k odvolaniu prislúcha zástupcovi žalobcu tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 526,13 eur, za účasť na vyhlásení rozsudku podľa § 13a ods. 1 písm. d/, § 13a ods. 4 cit. vyhl. tarifná odmena vo výške 263,07 eur. K úkonu realizovanému 23.9.2014 patrí podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. náhrada hotových výdavkov vo výške 8,04 eur a k úkonu z 19.2.2015 náhrada výdavkov vo výške 8,39 eur. Toto všetko
po zvýšení o DPH predstavuje sumu 966,76 eur (805,63 + 161,13). Žalobca žiadal priznať i náhradu za úkon z 12.8.2014. Takéto podanie z obsahu spisu nevyplýva. Za stavu, keď sa rozhoduje o náhrade trov odvolacieho konania (začatého podaním odvolania žalovaným) za účelne vynaložené náklady možno považovať len tie, ktoré vyplývajú z obsahu spisu a boli realizované v súvislosti s uplatňovaním práva. Za také nemožno vyhodnotiť ani „urgenciu“ skorého rozhodnutia vo veci. Obsah podania z 9.1.2015 nie je ani podaním vo veci samej. Preto za uplatňované úkony z 12.8.2014 ( v spise nie je) a zo dňa 9.1.2015 nebola priznaná náhrada trov. K úkonu zo dňa 19.2.2015 možno priznať aj náhradu za stratu času pri ceste z V. do T. a späť (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) za 3 začaté polhodiny po 13,98 eur, t.j. 41,94 eur i náhradu cestovných výdavkov autom pri 66 km á 0,183 eur/km a priemernej spotrebe PHM 5,6 l/100 km a cene 1l paliva 1,16 eur vo výške 16,37 eur. Spolu na náhrade trov odvolacieho konania to je 1.025,07 eur.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.