Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-14-2020.pdf
PDF · 80 KB
Case nature
Subarea
15C/14/2020
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobkyne: 1/. U. Q., C. F., W.. XX.X.XXXX, F. XXX XX F.-H. Č.. XXX, 2/ U. C., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX F.-H. Č.. XX, obidve zastúpené JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, proti žalovanej: 1/ E. S., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX F. Č.. XXX, XXX XX F.-H., zastúpená JUDr. Vladimírom Kašubom PhD., advokátom so sídlom Holubyho č. 51, 036 01 Martin, 2/ R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. Č.. XXXX/X, XXX XX Y. (pôvodne žalovaný 3/), 3/ Ľ. C., C.. F., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX F. Č.. XXX (pôvodne žalovaná 4/) a 4/ X. C., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XX, XXX XX F., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2020 domáhali určenia, že parcela nachádzajúca sa v katastrálnom území F.-H., I. Y., určená v zmysle znaleckého posudku vyhotoveného v súdnom konaní a následne vytvorená geometrickým plánom, vyhotoveným znalcom z odboru geodézie a kartografie, patrí :
- do dedičstva po R. F., W.. X.X.XXXX, naposledy bytom U. F. - H. Č.. XXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1
- pôvodnému žalovanému 3/ R. F. (teraz žalovaný 2/) v spoluvlastníckom podiele 1/6,
- do dedičstva po X. F., C. L. v spoluvlastníckom podiele 1/6,
- pôvodnému žalovanému X/ R. L. v spoluvlastníckom podiele 1/6.
2. Uznesením č.k. 15C/14/2020-204 zo dňa 01.06.2022 súd konanie voči pôvodnému žalovanému 2/ R. L. zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2022.
3. Uznesením č.k. 15C/14/2020-216 zo dňa 16.06.2022 súd pripustil vstup ďalšieho subjektu na stranu žalovaných. Do konania ako žalovaná 4/ vstúpila X. C..
4. Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2022 (č.l. 270 a nasl.) vzali žalobkyne žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhli súdu rozhodnúť o trovách konania tak, že náhradu trov konania súd neprizná žiadnej zo strán sporu. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobkyne odôvodnili tým, že v priebehu konania bolo zastavené konanie voči R. L. (pôvodne žalovaný 2/), pričom súd na jeho miesto nepripustil vstup ďalších subjektov a následne nepripustil ani návrh na zmenu žaloby. K zastaveniu konania voči R. L. došlo až po vrátení veci odvolacím súdom na nové konanie, kedy ho súd v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu zidentifikoval. Žalobkyne poukázali na skutočnosť, že v ich možnostiach pred podaním žaloby ani v priebehu konania nebolo možné identifikovať osobu Jána Sumku dátumom narodenia, dátumom úmrtia ani miestom jeho trvalého pobytu s tým, že žalobkyne mali vedomosť len o tom, že pri tejto osobe ako
spoluvlastníkovi bola vykonávaná správa Slovenským pozemkovým fondom a preto ho takto v podanej žalobe aj označili.
5. Listom zo dňa 22.11.2022 (č.l. 275) súd subjekty na strane žalovaných vyzval na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby.
6. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2022 (č.l. 277 a nasl.) žalovaná 1/ prostredníctvom zástupcu vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, ale nesúhlasila s tým že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre navrhovaný výrok o náhrade trov konania. S poukazom na uznesenie súdu č.k. 15C/14/2020-237, ktorým súd zamietol návrh žalobkýň na pristúpenie ďalších subjektov na miesto pôvodného žalovaného 2/ ako aj na uznesenie č.k. 15C/14/2020-250, ktorým súd nepripustil návrh žalobkýň na zmenu žalobného návrhu má za to, že žalobkyne zvolili vo veci nesprávny procesný postup. Ďalej uviedla, že zobrať žalobu späť v celom rozsahu (bez akéhokoľvek vzťahu ku konaniu žalovaného) má za následok zastavenie konania. A za tento výsledok sú procesne zodpovedné výlučne žalobkyne. Navrhla, aby súd konanie zastavil a žalobkyne zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania žalovaných v celom rozsahu.
7. Žalovaní 2/, 3/ a 4/ sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili.
8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby v štádiu konania po pojednávaní. Súhlas žalovanej 1/ so späťvzatím žaloby bol daný. Čo sa týka súhlasu ďalších subjektov na strane žalovaných, žalovaní 2/, 3/ a 4/ sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili. Pretože žalovaní 2/, 3/ a 4/ sa v lehote uloženej súdom k späťvzatiu nevyjadrili a nejde o situáciu podľa § 146 ods. 2 CSP, súd použil ust. § 157 ods. 2 CSP a za predpokladu, že žalovaní 2/, 3/ a 4/ nemajú proti späťvzatiu žaloby námietky, konanie v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil.
13. Podľa § 256 od. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, kedy v zmysle § 256 ods. 1 CSP skúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Ustanovenie § 257 CSP, na ktorý sa odvolávali žalobkyne, dáva súdu možnosť zohľadniť výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, za splnenia ktorých môže súd o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť inak, než to vyplýva z § 256 ods. 1 CSP. Súd môže rozhodnúť v zmysle tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch a použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon explicitne nevymenúva.
17. Žalobkyne za svoje dôvody odôvodňujúce použitie inštitútu osobitného zreteľa považujú skutočnosť, že nebolo v ich možnostiach pôvodne žalovaného 2/ R. L. označiť inak ako osobu nezisteného vlastníka, nad ktorého nehnuteľným majetkom vykonáva správu Slovenský pozemkový fond, tak ako bol zápis uvedený na LV č. XXXX. V zmysle uvedeného sa tiež odvolávajú na skutočnosť, že v ich možnostiach nebolo ani zidentifikovanie tejto osoby.
18. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/31/2021-160 zo dňa 30.11.2021, ktorým rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/14/2020-98 zo dňa 17.08.2020. V odseku 25. odôvodnenia uznesenia krajský súd upriamil pozornosť okresného súdu na označenie pôvodne žalovaného 2/ R. L. ako nezisteného vlastníka a vyslovil názor, že je potrebné skúmať, či v skutočnosti ide o nezisteného vlastníka, preto lebo jeho pobyt, bydlisko nie je známy ale je existujúcim subjektom, a nie je nezisteným vlastníkom preto lebo ako fyzická osoba neexistuje/nežije, alebo ťažko predpokladať, že by v čase podania žaloby žil - v takomto prípade totiž by sa jednalo o nedostatok procesnej spôsobilosti byť stranou v spore.
19. Súd sa stotožnil s argumentom žalobkýň, keď tvrdia, že z dôvodu neúplnosti údajov osoby R. L. a jeho označenia ako neznámeho vlastníka v N. Č.. XXXX, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, nemohli žalobkyne túto osobu identifikovať dátumom narodenia ani dátumom úmrtia a ďalej pátrať po jeho poslednom trvalom pobyte. Túto činnosť mohol a aj vykonal len súd šetrením lustráciou v súdnom registri, dopytom na Registri obyvateľov a v obci F.-H.. Na základe zistených údajov po dôkladnom šetrení v spolupráci s dedičským oddelením tunajšieho súdu, kedy bolo do tohto konania predložených niekoľko súdnych spisov ohľadom dedičských konaní nielen po poručiteľovi R.Á. L. ale aj po jeho príbuzných osobách, súd vedel osobu R. L. zidentifikovať. Súd je toho názoru, že takéto rozsiahle šetrenie nemohli vykonať žalobkyne, a to aj vzhľadom na rozmanitosť údajov, ktoré musel súd vyhodnotiť a tiež vzhľadom na zákonom vyžadovanú ochranu osobných údajov v prípade ich vyžiadania tretími osobami.
20. Možno teda konštatovať, že žalobkyne v podanej žalobe označili žalovanú stranu podľa údajov im dostupných a známych a voči takto označeným žalovaným sa domáhali svojho nároku na určenie vlastníckeho práva. Keďže až v priebehu konania vyplynulo, že pôvodne žalovaný 2/ R. L. nie je neznámy vlastník, a túto osobu nebolo v ich možnostiach riadne označiť a identifikovať, novo zistené skutočnosti vo veci žalobkyniam neumožnili sa podanou žalobou úspešne domôcť svojho nároku. Žalobkyne vzali žalobu späť v dôsledku čoho súd konanie zastavil. Za striktného použitia § 256 ods. 1 CSP s vyhodnotením úspešnosti žalovanej strany v spore, bez prihliadnutia na dôvody späťvzatia žaloby a priznania nároku na náhradu trov konania žalovaným, by bolo možné danú situáciu vyhodnotiť ako neprimeranú tvrdosť voči žalobkyniam. Po posúdení vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že povaha a okolnosti tohto prípadu odôvodňujú použitie inštitútu daného ust. § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.