Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-163-2012.pdf
PDF · 104.28 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/163/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, jej menom: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokát a konateľ proti odporcovi Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Dňa 27.9.2012 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom požiadal navrhovateľ o zaplatenie náhrady škody v sume 6024,19 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 1204,84 EUR. Svoj návrh odôvodnil, pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody, tým, že táto mu vznikla nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Michalovce a predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky podľa navrhovateľa boli vynaložené prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému prostriedky v sume 70,00 EUR, na udržiavanie a správu informačného systému suma 40,00 EUR, a na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje - prostriedky v sume 15,00 EUR. Celkovo tak navrhovateľ vynaložil sumu 125,00 EUR, čo tvrdí v návrhu a táto suma by ho ako poškodeného nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Uviedol, že výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, lebo presnú škodu by mohol vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa navrhovateľa spočíva v tom, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, pod č. EX5254/2010, na návrh navrhovateľa, ako oprávneného (oprávnený, ako veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9032623), proti povinnému R., nerozhodol v zákonom stanovenej dobe, ani sa ňou nezaoberal v rámci priznanej právomoci. Ďalej uviedol, že exekučný súd mal rozhodnúť o jeho žiadosti, ako oprávneného na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Pritom exekučný súd, napriek tomu, že predmetná exekučná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k jej posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti až dňa 21.2.2011, a to rozhodnutím o poverení, čo je omeškanie viac ako 277 dní. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ poukázal na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Rovnopis exekučného titulu totiž priložil k návrhu na vykonanie exekúcie a dal ho súdnemu exekútorovi. Preto v tomto konaní označil príslušný exekučný spis, ako dôkaz, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny, z ktorých vyplývajú ním tvrdené skutočnosti , pretože exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na súde. Ďalej tvrdí navrhovateľ, že exekučný súd postupoval v predmetnej exekučnej veci v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, so zbytočnými prieťahmi, tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpil po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si ďalej uplatnil v tomto konaní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože podľa neho porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ tvrdí, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, dôjde k zániku povinného a k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, a k insolvencii povinného. Náhrada nemajetkovej ujmy je podľa navrhovateľa spravodlivou satisfakciou za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv a potreba náhrady nemajetkovej ujmy má podľa navrhovateľa svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Z vyjadrenia odporcu, ktoré bolo na tunajší súd doručené dňa 3.4.2013, bolo zistené, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Odôvodnil to tým, že navrhovateľ nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal ani vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (spočívajúcim v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty a o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Podľa odporcu, stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a pritom si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané sumy, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ teda nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody, v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. Poukázal aj na to, že v návrhu sa vyskytuje viacero nedostatkov, a to napr.: uvedený odlišný dátum narodenia povinného v exekučnom spise a v návrhu, ďalej nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadosti o udelenie poverenia podanej na súd, ktorý má význam pre posúdenie celej veci, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, nepredloženie žiadneho relevantného dôkazu, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a iné. Síce navrhovateľ uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať navrhovateľ sám. Tvrdí, že nemá vedomosť o spisovej značke uvádzanej v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde, pretože táto mu musela byť známa v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora. Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, je jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd odmietol sťažnosť navrhovateľa pre porušenie jeho ústavného práva nečinnosťou exekučného súdu.
Odporca ďalej poukázal na to, že z obsahu návrhu nevyplýva jednoznačný titul nároku na náhradu škody, pretože navrhovateľ jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaného návrhu nie je jednoznačné, na základe akého titulu si uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa tieto tituly prelínajú a jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote. Ďalej poukázal odporca na to, že dňa 23.4.2012 mu bola
doručená prvá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bol na súd doručený návrh vo veci samej, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom, podľa § 4, § 11. Ďalej poukázal na ustanovenie § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo iba uspokojí jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z uvedeného dôvodu odporca považuje nárok navrhovateľa za predčasne uplatnený. Ďalej uviedol, že navrhovateľ, napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie, požadované skutočnosti nedoplnil o žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátum, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či bola podávaná sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť odporcovi tento nárok predbežne prerokovať. Pritom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je potrebné preukázať, že existuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vzniknutá škoda, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tieto podmienky súčasne. K prieťahom týkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutia o návrhu o žiadosti o udelenie poverenia v 15-dňovej lehote, podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhoduje do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov, nimi schválených. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote, v exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Pokiaľ súd zamieta žiadosť o udelenie poverenia, tento postup je možné chápať dvomi spôsobmi, jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia., a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. Preto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť, ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, čiže ako súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v prípade, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote, ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, určuje lehotu 15 dní na vydanie poverenia, a túto lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. 1Us/16/0 sa takýmto prípadom zaoberá. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stavenej lehote, spočívajúceho v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, a to sťažnosti: na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnych konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovania veci bez zbytočných
prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu však navrhovateľ nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy, alebo žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, alebo vydané rozhodnutie ESĽP, alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca ďalej namietal vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých konaniach. Uviedol, že navrhovateľ na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov spočívajúcich v administratívnych výdavkoch, funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uviedol, že prípadná škoda mohla zaťažiť navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ, ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, pri svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, pričom takýto systém využíva nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých, o ktorých žiadne exekučné konanie neprebieha. Tak isto udržiavanie systému musí vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov, v takom rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:
Zo spisu tunajšieho súdu, vedeného pod sp.zn. 9Er/323/2010, bolo zistené, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sa vedie exekučná vec pod sp.zn. Ex5254/10. Na súd bola žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 16.7.2010. V návrhu oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinová 25, požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnému R., na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 30.10.2009, sp.zn. : SR16167/09, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2009, a vykonateľnosť 26.11.2009. Týmto rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu 1291,24 EUR s príslušenstvom. K žiadosti je pripojený návrh na vykonanie exekúcie, zmluva o úvere medzi dlžníkom R. a veriteľom - Pohotovosť s.r.o. , Pribinová 25, Bratislava. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 27.1.2011.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.2.2015, ktorého sa však navrhovateľ bez ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal síce o zrušenie pojednávania, a to z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu, a práva na nestranný súd, dôsledkom ktorej podľa neho má byť zrušenie rozhodnutia Krajského súdu, vo veci nevylúčeného sudcu povereného pojednávaním vo veci. Súd tento dôvod nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania, ako to predpokladá § 119 OSP v spojení s § 101 ods. 2 OSP. Keďže napriek tomu sa navrhovateľ na pojednávanie nedostavil, súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Po vykonaní dokazovanie súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci(ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1, 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1,2 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 19 ods 1,2,3 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody - v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody z toho dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15.dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto navrhovateľ tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 27.1.2011 v lehote, zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Žiadosť bola doručená 16.7.2010, a rozhodnuté o nej bolo 27.1.2011, avšak nie z dôvodu nečinnosti exekučného súdu, ale pre nedostatky samej žiadosti o udelenie poverenia. Lehota 15 dní podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udelenia poverenia, ktorá nemá žiadne vady. Nárok navrhovateľa na náhradu škody, nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a preto nie je daný ani samotný základ jeho nároku. Súd sa z uvedeného dôvodu nezoberal správnosťou vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ požadoval a návrh, ako neopodstatnený, zamietol. Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh zamietnutý je to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pred súdom, a to podmienku predbežného prerokovania nároku pred príslušným orgánom. V návrhu navrhovateľ síce uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u odporcu uplatnil, a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR. Odporca síce nepoprel, že mu navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol, že návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu dokazoval súd, alebo odporca. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá navrhovateľ prístup, alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si navrhovateľ neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania, ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Súd ďalej mal za preukázané, že skutkové tvrdenia navrhovateľa o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí náhrada úspešnému odporcovi. Keďže odporca trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd vyslovil vo výroku rozsudku, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods. 1,2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. ) Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.