Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Er-797-2007.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Area
Subarea
28Er/797/2007
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: T. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XXXX/XX, XXX XX O., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 33,19 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, náhradu trov exekúcie v sume 23,03 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 061444 zo dňa 27.09.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Trnave, č.k. AA 444731 zo dňa 09.01.2005.
Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 05.09.2007.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 16.04.2013 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula prekluzívna lehota, v ktorej možno predmetné rozhodnutie o priestupku vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
V zmysle uvedeného má súd za to, že sa predmetné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok po uplynutí prekluzívnej lehoty stalo neúčinným, a preto súd exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1, veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zavinenie oprávneného v tomto prípade spočívalo v nedostatku procesnej opatrnosti, keď návrh na vykonanie exekúcie podal na exekútorský úrad až dňa 05.09.2007, teda po viac ako 2 a 1/2 roku po tom, čo blok na pokutu nezaplatenú na mieste nadobudol dňa 25.01.2005 vykonateľnosť. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konanie možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Táto lehota uplynula dňa 25.01.2008, čím v podstate oprávnený obmedzil možnú dobu výkonu exekúcie na menej ako 5 mesiacov, čo je objektívne nedostačujúca doba pre vymoženie pohľadávky. S ohľadom na uvedené súd uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení. Podľa § 196, vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 05.09.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.04.2008.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 30.01.2015 v celkovej výške 46,65 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 EUR, z odmeny v zmysle § 15 vyhlášky vo výške 13,28 EUR, z odmeny za manipuláciu so spismi v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 0,66 EUR, z náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 7,92 EUR, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 3,74 EUR a z 20 % DPH vo výške 7,77 EUR.
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 EUR za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (1 začatá hodina - 55 minút po 6,64 EUR). Súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tieto úkony: prijatie návrhu - kontrola, zápis do PC (15 min.), postúpenie návrhu oprávneného (10 min.), vyčíslenie trov exekučného konania (30 min.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“.
Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vydanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie a vydanie upovedomenia všeobecného o začatí exekúcie, za lustráciu majetku: súčinnosť MÚ Trnava. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za lustráciu majetku - súčinnosť GKÚ - internet, nakoľko súd nemal za preukázané vykonanie tohto úkonu (v spise sa nenachádzal ani list vlastníctva, ani oznámenie o pozitívnom alebo negatívnom výsledku vykonanej lustrácie).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za vrátenie poverenia, nakoľko ide o predbežný úkon, ktorý v čase rozhodovania súdu ešte nebol skutočne vykonaný. Tento úkon sa vykoná až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, koľko hodín vynaloží súdny exekútor na vykonanie tohto úkonu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 9,96 EUR vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (3 úkony po 3,32 EUR - konkrétne: 1 x doručenie žiadosti o udelenie poverenia, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x zisťovanie majetku povinného: súčinnosť MÚ- Trnava).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za ďalšie zisťovanie majetku povinného (GKÚ), nakoľko súd nemal za preukázané vykonanie tohto úkonu (v spise sa nenachádzal ani list vlastníctva, ani oznámenie o pozitívnom alebo negatívnom výsledku vykonanej lustrácie).
Podľa § 21 písm. a) vyhlášky, odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura.
Súdny exekútor požadoval odmenu za vydanie kópie listiny poverenia zo spisu s vyznačenou zhodou k súčinnosti MÚ Trnava v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 0,66 EUR. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v takto požadovanej výške, nakoľko súdnemu exekútorovi by odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia v zmysle § 21 vyhlášky prináležala len vtedy, ak by ho účastník konania, prípadne súd požiadal o vyhotovenie fotokópie určitých listov, prípadne celého spisu. A preto v zmysle vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu za 1 odpis poverenia na vykonanie exekúcie nepriznal.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 1,15,- EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 nedoručenou obálkou: upovedomenie o začatí exekúcie 1 x (povinný 1 x 1,46 €) a 1 doručenkou: súčinnosť MÚ Trnava (1 x 1,13 EUR). Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu za 1 nedoručenú obálku a 1 doručenku (upovedomenie o začatí exekúcie + súčinnosť MÚ Trnava) v celkovej výške 2,59 EUR (1,46 € +1,13 € = 2,59 €).
Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 7,92 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o 20 % DPH zo sumy 19,19 EUR v celkovej sume 3,84 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 23,03 EUR (odmena vo výške 16,60 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 2,59 EUR, DPH vo výške 3,84 EUR) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).