Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-25-2014.pdf
PDF · 137.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci navrhovateľky: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX K., štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Erika Mochnacká, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec proti odporcovi: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX E., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Ján Marčok, advokát, Advokátska kancelária so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec, za účasti maloletých detí: R. K., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. rodičmi ako zákonnými zástupcami a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 25.02.2006, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K.c, vo zväzku 19, ročník 2006, na strane 217, pod r.č. 12 r o z v á d z a.
Maloletá R. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletý R. K., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že navrhovateľka R. K. j e p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX, o maloletého R. K., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň toho ktorého mesiaca vždy od soboty 17.00 hod. do najbližšej soboty 17.00 hod., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca R. K., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX, o maloletého R. K., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň toho ktorého mesiaca vždy od soboty 17.00 hod. do najbližšej soboty 17.00 hod., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka R. K., nar. XX.XX.XXXX s i p r e v e z m e maloleté deti R. K.Í., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX vždy v párny týždeň v mesiaci v sobotu o 17.00 h. od odporcu R. K., nar. XX.XX.XXXX na adrese jeho trvalého pobytu a v r á t i ich späť odporcovi vždy v nepárny týždeň v mesiaci v sobotu o 17.00 h. na adrese svojho trvalého pobytu.
Odporca R. K., nar. XX.XX.XXXX s i p r e v e z m e maloleté deti R. K., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX vždy v nepárny týždeň v mesiaci v sobotu o 17.00 h. od navrhovateľky R. K., nar. XX.XX.XXXX na adrese jej trvalého pobytu a v r á t i ich späť navrhovateľke vždy v párny týždeň v mesiaci v sobotu o 17.00 h. na adrese svojho trvalého pobytu.
Maloleté deti R. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletý R. K., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov počas letných prázdnin, a to tak, že navrhovateľka j e p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletého R. K., nar. XX.XX.XXXX od 01.07. toho ktorého roka od 09.00 hod. do 31.07. toho ktorého roka do 17.00 hod.
Maloleté deti R. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletý R. K., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov počas letných prázdnin, a to tak, že odporca j e p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletého R. K., nar. XX.XX.XXXX od 01.08. toho ktorého roka od 09.00 hod. do 31.08. toho ktorého roka do 17.00 hod. .
Každý z rodičov j e p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletého R. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti druhého rodiča s osobnými vecami a riadne ich pripraviť.
Maloleté deti budú mať trvalé bydlisko na adrese navrhovateľky.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. K. sumou 80,- Eur mesačne a na výživu maloletého R. K. sumou 70,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Odporca s a z a v ä z u j e výživné zasielať k rukám navrhovateľky vždy mesačne predom do 20.dňa toho ktorého mesiaca.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka j e p o v i n n á za platiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania 102,06 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý za platiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania 102,06 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na Okresnom súde Lučenec dňa 16.04.2014 návrh, v ktorom žiadala, aby ich manželstvo s odporcom bolo rozvedené. Uviedla, že do manželstva vstupovala z citovej náklonnosti. Pred sobášom ich známosť trvala asi sedem rokov. Spočiatku žili usporiadaným rodinným životom. V posledných dvoch rokoch vznikajú medzi nimi názorové nezhody, ktoré vedú k sústavným hádkam. Hádky sa opakujú dlhšiu dobu, ktorá skutočnosť negatívne ovplyvňuje výchovu maloletých detí. Počas trvania manželstva bývali spoločne v jednom dome s matkou odporcu, pričom tento stav mal byť dočasný, pretože začali stavať rodinný dom v E.Í.. Odporca bol do určitej miery ovplyvňovaný matkou, ktorá často do riešenia problémov v rodine zasahovala. Situáciu sa snažila vyriešiť tým, že navrhla manželovi, aby sa presťahovali do rodinného domu v K., v ktorom odporca vydržal bývať len jeden mesiac. V novembri 2013 sa vrátil späť do rodinného domu v E.. Od toho času žijú oddelene. Vzájomné rozpory a nezhody sa prehĺbili. Odporca ju bezdôvodne obviňuje z toho, že zanedbáva výchovu detí, nestará sa riadne o maloletú R. a maloletého R., ktoré skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Deťom venuje všetok svoj voľný čas. Deti sú veľmi malé. Maloletá R. navštevuje druhý ročník Základnej školy L. L. K.F.. Maloletý R. dovŕši šiesty rok veku. Vzhľadom na vek detí je dôvodné, aby výchovu zabezpečovala ona a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným na R. sumou 150,- Eur mesačne a R. sumou 100,- Eur mesačne. Navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi.
Odporca na pojednávaní dňa 14.05.2014 nesúhlasil s rozvodom manželstva a návrh na rozvod žiadal zamietnuť. Vypovedal tak, že do manželstva vstupoval z citovej náklonnosti a navrhovateľku má stále rád. Príčinou nedorozumení v rodine je podľa jeho názoru tá skutočnosť, že navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom.
Na ďalších pojednávaniach odporca vypovedal tak, že súhlasí s rozvodom manželstva, pretože k obnoveniu spolužitia medzi ním na navrhovateľkou nedošlo. Navrhovateľka stratila k nemu akýkoľvek
citový vzťah, takže nie je predpoklad, že by mala záujem obnoviť s ním spolužitie. Trval na tom, aby deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože je schopný o deti sa postarať.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade, že súd rozvedie manželstvo účastníkov konania zveriť deti do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviať na platenie výživného podľa jeho možností a schopností a upraviť styk otca s maloletými deťmi.
Dokazovanie súd vykonal prečítaním sobášneho listu, rodných listov maloletých detí, výsluchom svedkov, prečítaním správ od zamestnávateľa navrhovateľky, zamestnávateľa odporcu, správy o prešetrení pomerov, ktorú vypracoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, znaleckým posudkom znalkyne R.. K. D. č. 14/2014, výsluchom znalkyne na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.02.2006. Z obidvoch strán sa jedná o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v E.. Spoločným bydliskom je založená miestna príslušnosť Okresného súdu Lučenec. Z manželstva navrhovateľky a odporcu sa narodili dve deti R. K.Q., narodená XX.XX.XXXX a R. K., narodený XX.XX.XXXX.
Svedkyňa L. K. - matka odporcu vypovedala tak, že účastníci konania žili v rodinnom dome v E. pred uzavretím manželstva 7 rokov. Navrhovateľka nemala záujem sa s ňou zblížiť, ako s matkou manžela. Účastníci konania sa za trvania manželstva sa nehádali, nekričali po sebe. Odporca navrhovateľke pomáhal. Deti majú rady obidvoch rodičov.
Znalkyňa R.. K. D. vypracovala znalecký posudok č. 14/2014, z ktorého vyplýva, že vyšetrila obidvoch rodičov a maloleté deti. Citové väzby maloletej R. a maloletého R. k obidvom rodičov sú zachované, preto citlivo prežívajú ich konfliktný vzťah. Osobnosť obidvoch rodičov je mentálne primerane diferencovaná. Osobnostné vlastnosti navrhovateľky ju preddisponujú k razantnejšiemu a okamžitému riešeniu záťažovej situácie. Osobnosť otca je senzitívnejšia s neistým sebavedomím. Súčasný konfliktný vzťah rodičov maloleté deti zaťažuje a zneisťuje. Väčší časový priestor pre výchovu maloletých detí, ktorý má matka jej umožňuje oslabovať citové väzby detí k otcovi. Pre ďalší vývin maloletých detí sú však potrební obaja rodičia, ale predovšetkým ich rešpektujúci vzájomný vzťah. Obidvaja rodičia majú mentálne aj osobnostné predpoklady pre zabezpečenie výchovnej starostlivosti o deti. Výchovné prostredie otca je pôvodným rodinným prostredím, kde maloleté deti vyrastali a kde majú pocit domova. Výchovné prostredie matky je sčasti ovplyvnené jej novými záujmami a novým smerovaním života. Obom rodičom pomáhajú pri zabezpečovaní výchovnej starostlivosti staré matky maloletých detí, ku ktorým majú deti vytvorené pozitívne citové väzby. V danej situácii je v záujme maloletých detí ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá dáva lepší predpoklad pre ich zdravý psychický vývoj. Vzhľadom k fyzickému veku maloletých detí znalkyňa doporučuje dvojtýždňový interval striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloleté deti v tomto intervale budú pokračovať v režime, ktorý mali vytvorený u otca a ktorý si vytvorili aj u matky. Zabezpečenie citových potrieb maloletých detí voči obidvom rodičom má výraznejší prínos pre ich psychickú pohodu v porovnaní s prípadným občasným narušením ich pravidelného režimu.
Znalkyňa svoje závery znaleckého posudku potvrdila svojou výpoveďou na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.01.2015.
Súd vypočul maloletú R. na pojednávaní dňa 17.12.2014. Vypovedala tak, že má rada obidvoch rodičov. Stretáva sa s otcom a chcela by, aby sa mohla stretávať v určených týchto termínoch aj naďalej. U otca by chcela byť týždeň počas Vianoc, jarných prázdnin a počas letných prázdnin by chcela byť u mamky a týždeň u otca.
Maloletý R. vypovedal tak, že má rád obidvoch rodičov. Chcel by byť u mamky aj u otca, tak ako sa s otcom stretáva doteraz.
Uznesením č. k. 9P/25/2014-88 zo dňa 29.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2014 súd rozhodol tak, že návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia - zverenie detí do striedavej starostlivosti zamietol. Upravil styk otca s deťmi.
Uznesením č. k. 9P/25/2014-186 zo dňa 04.02.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloleté deti R. K., nar. XX.XX.XXXX a R. K.Í., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveruje do striedavej osobnej
starostlivosti matky R. K.vej, nar. XX.XX.XXXX a otca R. K., nar. XX.XX.XXXX do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9P/25/2014 tak, že maloleté deti budú každý párny týždeň v mesiaci u otca a každý nepárny týždeň v mesiaci u matky. Striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti sa bude vykonávať opakovane v stanovených časových intervaloch s tým, že ten rodič, ktorý bude mať maloleté deti v osobnej starostlivosti, bude ich aj zastupovať a spravovať ich majetok. Maloleté deti budú mať trvale bydlisko na adrese K., Y. X.
Otec R. K., nar. XX.XX.XXXX si prevezme maloleté deti R. K., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX vždy v nepárny týždeň v mesiaci v sobotu o 17.00 h. od matky R. K., nar. XX.XX.XXXX na adrese jej trvalého pobytu a vráti ich späť matke vždy v párny týždeň v mesiaci v sobotu o 17.00 h. na adrese svojho trvalého pobytu.
Matka R. K., nar. XX.XX.XXXX si prevezme maloleté deti R. K., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX vždy v párny týždeň v mesiaci v sobotu o 17.00 h. od otca R. K., nar. XX.XX.XXXX na adrese jeho trvalého pobytu a vráti ich späť otcovi vždy v nepárny týždeň v mesiaci v sobotu o 17.00 h. na adrese svojho trvalého pobytu.
Takto upravený výkon rodičovských práv a povinností sú rodičia maloletých detí povinní dodržiavať, rodič, ktorému sa končí styk s maloletými deťmi, je povinný maloleté deti v mieste svojho trvalého bydliska vopred pripraviť a rodič, ktorému sa začína styk s maloletými deťmi, v presne stanovené termíny maloleté deti od druhého rodiča prevziať a vrátiť mu ich v poriadku.
Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd rodičom výživné na maloleté deti R. K., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX neurčuje.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započínanie nie je možné.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb, zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Príčinou nedorozumení v rodine boli najmä povahové rozdiely účastníkov konania, ktoré sa začali prejavovať postupne. Rozdielne predstavy o spoločnom živote nedokázali preklenúť. Navrhovateľka riešila problémy v rodine odchodom zo spoločnej domácnosti v novembri 2013 a od toho času žijú manželia oddelene.
Rozvod má byť prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva, ak došlo k takému narušeniu manželstva, že tento stav možno charakterizovať ako vážne rozvrátenie manželských vzťahov. V takom prípade manželstvo nemôže plniť účel, pre ktorý bolo vytvorené. Stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie a súd ho môže zrušiť.
Súd konštatuje, že rozvrat rodiny je hlboký, trvalý, taký aký predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie, takže súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Manželstvo neplní funkciu biologickú, hospodársku, výchovnú, pretože navrhovateľka a odporca žijú dlhú dobu oddelene.
Pri rozhodovaní o rozvode manželstva musí súd vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. To znamená, že posúdi, ako pôsobí rozvrat medzi manželmi na dieťa a v akom výchovnom prostredí bude dieťa vyrastať po prípadnom rozvode manželstva rodičov. Navrhovateľka a odporca žijú oddelene. Prostredie hádok, nedorozumení medzi manželmi negatívne ovplyvňuje psychiku detí a ich ďalší vývoj, takže lepším riešením pre maloletú R. a maloletého R. bude rozvod manželstva.
Z týchto dôvodov súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol.
Súčasne podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku upravil práva a povinnosti rodičov k deťom na čas po rozvode.
Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno-právnej povahy), teda zverenie dieťaťa respektíve detí do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, prípadne inej osoby. Hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine) sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci. Vyvodenie záverov o tom, čo je na základe zistených podstatných skutočností v najlepšom záujme dieťaťa, treba považovať za právne posúdenie veci. Súd je povinný v zmysle článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, respektíve § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z akých zdrojoch ich názory zisťoval a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak je to možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Preto treba v záujme detí tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Súd na spôsob tejto výchovy nemôže rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je
takýto nesúhlas ničím neodôvodnený, respektíve nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o tento nesúhlas súd oprieť svoje rozhodnutie.
Súd zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci konania žili usporiadaným rodinným životom. Pred sobášom ich známosť trvala sedem rokov. Výrazné nezhody medzi manželmi začali vznikať v posledných dvoch rokoch. Príčinou nedorozumení boli najmä povahové rozdiely, ktoré sa začali postupne prejavovať. Manželia nedokázali rozdielne predstavy o ďalšom spoločnom živote preklenúť. Deti si teda vypestovali v dôsledku dlhodobého usporiadaného spolužitia rodičov, dobrý vzájomný vzťah k matke, ale aj k otcovi. Deti navštevujú otca v pôvodnom rodinnom prostredí a cítia sa v domácnosti otca dobre, rovnako matka vzorne zabezpečuje výchovu obidvoch detí. Deti na pojednávanie prišli upravené, čisté. Pokiaľ majú matka a otec rozdielne predstavy o svojom ďalšom živote, rozdiele predstavy o výchove, čo vyplýva z rozdielnych povahových vlastností, na ktoré poukazuje znalkyňa, to neznamená, že by sa nemohli na výchove detí obidvaja podieľať rovnakou mierou. Súd poukazuje na ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona o rodine v zmysle ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Pokiaľ matka a otec nebudú riešiť problémy, ktoré vyplývajú z neusporiadaných manželských vzťahov pred deťmi, nebudú ich zapájať do riešenia rozdielnych predstáv o výchove detí, môžu spoločne výchovu maloletej R. a maloletého R. dobre zvládnuť. Vzdialenosť medzi K. a E. nie je veľká. V čase, keď obidvaja manželia žili v E., maloletá R. navštevovala Základnú školu v K., takže dochádzanie do školy, nemôže byť neprekonateľnou prekážkou pokiaľ budú deti v starostlivosti otca každý druhý týždeň. Otec za prácou dochádza do K..
Súd sa postavil na to stanovisko, že znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok jednoznačne uviedla, že je v záujme maloletých detí zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá dáva v konkrétnom prípade lepší predpoklad pre ich zdravý psychický vývoj. Znalkyňa síce doporučila dvojtýždňový interval v striedavej osobnej starostlivosti, súd sa postavil na to stanovisko, že lepším riešením v posudzovanej právnej veci je, pokiaľ sa deti budú striedať u toho ktorého rodiča v týždenných intervaloch. Maloletá R. a maloletý R. majú k obidvom rodičom silný citový vzťah, čo potvrdili na vyšetrení u znalkyne, ale aj na pojednávaní, takže striedanie v týchto časových intervaloch nebude trvať dlhšiu dobu. Rodičia si budú deti vzájomne odovzdávať v vždy sobotu tak, aby v deň pracovného pokoja v nedeľu sa mohli pripraviť na ďalší pracovný týždeň v domácom prostredí matky alebo otca. Počas letných prázdnin súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti R. a R. počas júla a augusta tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku z toho dôvodu, aby si rodičia mohli s určitým dlhším časovým predstihom pripraviť dovolenku, prípadne aj mimo miesta trvalého bydliska.
Zo správy o prešetrení pomerov, ktorý vypracoval kolízny opatrovník jednoznačne vyplýva, že matka a otec majú vytvorené dobré materiálne podmienky pre výchovu detí. Obidvaja bývajú v rodinných domoch, kde je zabezpečené vykurovanie, teplá voda domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Pokiaľ otec vytýka kolíznemu opatrovníkovi, že iniciatívne vykonal pohovor s maloletými deťmi, aj keď súd takúto požiadavku na kolízneho opatrovníka nevzniesol, nie je to v rozpore s úlohou kolízneho opatrovníka, ktorý aj sám v záujme maloletých detí môže vyvinúť úsilie na zistenie skutkového stavu a je potom vecou súdu, aby vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol. Kolízny opatrovník je nestranný, nezastupuje záujmy matky, záujmy otca, ale len záujmy maloletých detí.
Súd sa postavil na to stanovisko, že obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať, je v najlepšom v záujme detí, aby sa na ich výchove podieľali obidvaja rodičia.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd prihliada nielen na potreby oprávnených detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Aj keď je rozsah starostlivosti matky a otca rovnaký, majetkové pomery otca pretože jeho príjem je vyšší ako príjem matky, sú lepšie. Povinnosťou odporcu je platiť výživné na maloleté deti. Zo správy zamestnávateľa matky vyplýva, že jej priemerný čistý mesačný zárobok zamestnávateľ - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vyčíslil sumou 489,68 Eur.
Priemerný čistý mesačný zárobok otca u zamestnávateľa P. I. T. A., D..T.., P. P. činí 668,15 Eur. Otec je zamestnaný ako správca počítačovej siete na čiastočný úväzok v Y. D. T. D. K., kde dosahuje príjem 161,- Eur priemerne mesačne. Zo správy N. E. bolo preukázané, že zabezpečuje servis výpočtovej techniky, za čo mu obec vypláca mesačne 19,65 Eur. Dôvodné je teda, aby platil výživné k rukám matky vo výške 80,- Eur mesačne na maloletú R. a 70,- Eur na maloletého R..
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Výrok o trovách súd založil na ustanovení § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 148 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Uznesením č. k. 9P/25/2014-113 zo dňa 20.11.2014 súd priznal znalkyni znalečné vo výške 530,72 Eur a súčasne upravil účtovné oddelenie tunajšieho súdu, aby znalkyni znalečné vyplatilo so zálohy, ktorú zložila navrhovateľka vo výške 200,- Eur a zo zálohy, ktorú zložil odporca vo výške 200,- Eur. Suma 130,72 Eur bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu v Lučenci trovy znaleckého dokazovania, každý po 65,36 Eur. Znalkyňa bola vypočutá na pojednávaní, vyúčtovala si náhradu za účasť znalca na pojednávaní, ktoré jej súd priznal vo výške 73,40 Eur, takže každý z účastníkov je povinný doplatiť na účet Okresného súdu v Lučenci 102,06 Eur, trovy ktoré vznikli štátu s vyplatením znalečného a náhrady nákladov za účasť znalca na pojednávaní (530,72 - 400 = 130,72 + 73,40 = 204,12 : 2 = 102,06 Eur).
Záverom súd poznamenáva, že pokiaľ dôjde k zmene pomerov či už na strane detí alebo na strane rodičov, možno sa kedykoľvek domáhať zmeny súdneho rozhodnutia vo výrokoch týkajúcich sa úpravy, výkonu, rodičovských práv a povinností.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.