Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-58-2014.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu A. O., bytom N. XX/XX, S., zastúpeného A. Z. O., bytom N. XX/X, S., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/V zo dňa 10. marca 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Prievidza č. S K./N. zo dňa 16.01.2013, ktorým podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 04.12.2013 o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom, podľa ktorého na základe lekárskeho posudku č. S N. zo dňa 03.01.2014 bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu 10 % podľa prílohy č. 3, kapitoly XII.B.B2) bod 27 písm. a.1) zákona č. 447/2008 Z.z., na základe čoho správny orgán I. stupňa konštatoval, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný ďalej pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe lekárskych nálezov, odborných vyšetrení, a to vyšetrenia všeobecným lekárom zo dňa 28.11.2013, ortopedického vyšetrenia zo dňa 04.09.2012, kontrolných vyšetrení zo dňa 27.11.2012, 19.03.2013, 15.10.2013, z novembra 2013, RHB vyšetrenia zo dňa 09.02.2012, kontrolného vyšetrenia zo dňa 14.03.2012 a zo dňa 17.04.2012. Žalovaný dňa 03.03.2014 vydal lekársky posudok č. V./V v zmysle ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 10 %, podľa prílohy č. 3, kapitoly XII.B.B2) bod 27 písm. a.1) zákona č. 447/2008 Z.z. a nepovažuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u žalobcu je obmedzenie funkcie v pravom kolennom kĺbe - ľahký stupeň. U žalobcu po úraze pravého kolena v roku 2011 pretrvávali bolesti, MR vyšetrením bola verifikovaná lézia v oblasti zadného rohu mediálneho menisku a stav po distenzii predného kolaterálneho väzu. Stav bol riešený artroskopicky a následné objektívne nálezy zamerané na funkciu postihnutého kolena trvale dokumentujú jeho dobrú funkciu, s plnou možnosťou ohnutia a vystretia, s pevnými ligamentami, s negatívnymi manévrami na menisky, ale pri pretrvávajúcej bolesti. Pre stanovenie miery funkčnej poruchy sú rozhodujúce funkčné nálezy, takže pri akceptovaní opakovaných odborných vyšetrení, uvedenému stavu zodpovedá stanovených 10 %, čo posudkový lekár považuje za maximálne. Skutkový stav žalovaný
právne posúdil podľa § 17 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 47/2008 Z.z., rovnako ako prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí (prvostupňovom rozhodnutí). S odkazom na to, že žalovaný v rámci odvolacieho konania postupoval podľa platných právnych predpisov, ktoré neumožňujú konať inak, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že posudkový lekár vykonal posúdenie jeho zdravotného stavu bez jeho prítomnosti, správny orgán konal bez jeho vedomia a účasti.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí pričom zdôraznil, že žalobca nespĺňa prvotnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu (ktorou je dosiahnutie miery funkčnej poruchy aspoň 50 %), keď žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko jeho miera funkčnej poruchy bola stanovená 10 %. Žalovaný zdôraznil, že v rámci úkonov, ktoré vykonáva prvostupňový správny orgán v odvolacom konaní, sa dňa 22.01.2014 (správne mal byť uvedený dátum 29.01.2014) uskutočnilo stretnutie žalobcu s posudkovým lekárom prvostupňového orgánu, ktorý preskúmal spisovú a zdravotnú dokumentáciu žalobcu, pričom žalobca nepredložil nové lekárske nálezy len uviedol, že sa lieči na ochorenie kolena a u ortopéda sa sťažoval na postihnutie chodidiel, iné ochorenie nemá, čo žalobca potvrdil svojím podpisom na zázname. V rámci odvolacieho konania žalovaný doplnil konanie lekárskym posudkom, ktorý posudkový lekár žalovaného vypracoval bez prítomnosti žalobcu, keďže posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu a žalobca o osobné stretnutie s posudkovým lekárom písomne nepožiadal. Žalobca zdôraznil, že v konaní o parkovacom preukaze boli práva žalobcu plne rešpektované.
Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca listom zo dňa 16.05.2014, v ktorom vyslovil absolútny nesúhlas so závermi žalovaného. Prílohou vyjadrenia žalobcu bola lekárska správa - nález zo dňa 18.03.2014 (napadnuté rozhodnutie je zo dňa 10.03.2014), podľa ktorého je u žalobcu vzhľadom na dlhodobé ťažkosti a liečbu indikované zaradenie ako ZŤP - gonartróza vpravo.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez pojednávania, pretože s tým účastníci zhodne súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. V./ V zo dňa 10. marca 2014, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Prievidza č. S K./N. zo dňa 16.01.2013, ktorým podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 04.12.2013 o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako neopodstatnené.
Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že v súdenej veci sa dňa 04.12.2013, kedy žalobca podal žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu, začalo konanie o parkovacom preukaze (§ 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.). Prílohou žiadosti žalobcu bol aktuálny lekársky nález, tak ako to upravuje ust. § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.. Posudkový lekár správneho orgánu I. stupňa vypracoval dňa 03.01.2014 na základe žalobcom predložených lekárskych nálezov lekársky posudok č. S N., v ktorom určil mieru funkčnej poruchy žalobcu 10 % podľa prílohy č. 3, kapitoly XII.B.B2) bod 27 písm. a.1) zákona č. 447/2008 Z.z., a konštatoval, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 11 ods. 13, 15 zákona č. 447/2008 Z.z.). Uvedený lekársky posudok bol v zmysle ust. § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom pre prvostupňové rozhodnutie o parkovacom preukaze č. S K./ N. zo dňa 16.01.2013, ktorým žiadosti žalobcu nebolo vyhovené. Po podaní odvolania zo dňa 22.01.2014, prvostupňový správny orgán v rámci úkonov, ktoré vykonáva v odvolacom konaní, na deň 29.01.2014 predvolal žalobcu na stretnutie s posudkovým lekárom správneho orgánu I. stupňa, na ktorom posudkový lekár opätovne preskúmal spisovú a zdravotnú dokumentáciu žalobcu, pričom žalobca nepredložil žiadne nové lekárske nálezy len uviedol, že sa lieči na ochorenie kolena a u ortopéda sa sťažoval na postihnutie chodidiel, iné ochorenie nemá, čo žalobca potvrdil svojím podpisom na zázname. V odvolacom konaní bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobcu, a to posudkovým lekárom žalovaného, ktorý vydal dňa 03.03.2014 lekársky posudok č. V./V v zmysle ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 10 %, podľa prílohy č. 3, kapitoly XII.B.B2) bod 27 písm. a.1) zákona č. 447/2008 Z.z. a nepovažuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe tohto lekárskeho posudku žalovaný dňa 10.03.2014 rozhodol tak, ako je uvedené vyššie (zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie). Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste predovšetkým zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 250i ods. 1 O.s.p. je pre súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ďalej Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány oboch stupňov mali pre svoje rozhodnutie (či žiadosť žalobcu zo dňa 04.12.2013 o vyhotovenie parkovacieho preukazu je dôvodná, t.j. či žalobca spĺňa zákonné podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu) lekárske záznamy týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu z obdobia od augusta 2011 až po november 2013 v počte 18 záznamov, pričom v prevažnej väčšine ide o lekárske záznamy od ortopéda žalobcu Z.. A. N., S... Vychádzajúc z uvedeného, je Krajský súd v Trenčíne jednoznačne toho názoru, že v súdenej veci zistenie skutkového stavu je na posúdenie veci dostačujúce. Pokiaľ ide o lekársky nález Z.. A. N., S.. - ortopéda žalobcu, podľa ktorého je u žalobcu vzhľadom na dlhodobé ťažkosti a liečbu indikované zaradenie ako ZŤP, tento lekársky nález je zo dňa 18.03.2014, teda 8 dní po vydaní rozhodnutia žalovaného, ktorého správnosť žalobca napáda (a preto na tento nález nemohlo byť pri rozhodovaní prihliadnuté). Krajský súd v Trenčíne opakovane zdôrazňuje, že administratívny spis obsahuje 18 lekárskych záznamov (najpočetnejšími sú záznamy od ortopéda Z.. A. N., S..) pričom do 10.03.2014 (do dňa vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného) ortopéd žalobcu Z.. A. N., S.. v záveroch svojich nálezov nikdy výslovne neuviedol (tak ako to učinil v lekárskom náleze zo dňa 18.03.2014), že u žalobcu vzhľadom na dlhodobé ťažkosti a liečbu je indikované zaradenie ako ZŤP. Na základe týchto lekárskych nálezov (a to lekárskych nálezov doložených do dňa vydania správneho rozhodnutia, t.j. najneskôr do 10.03.2014) boli vypracované lekárske posudky, ktoré sú v zmysle ust. § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze. Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste uvádza, že lekársky posudok v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v rámci lekárskej posudkovej činnosti vypracúva posudkový lekár správneho orgánu a tento je oprávnený určiť mieru funkčnej poruchy fyzickej osoby a vyjadriť sa, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 11 ods. 13, 15 zákona č. 447/2008 Z.z.). V danom prípade - ako už bolo vyššie uvedené - posudkoví lekári správnych orgánov oboch stupňov v čase vypracovania lekárskeho posudku dňa 03.01.2014 a dňa 03.03.2014 nemali k dispozícii lekársky nález ortopéda žalobcu Z.. A. N., S.. zo dňa 18.03.2014, podľa ktorého u žalobcu vzhľadom na dlhodobé ťažkosti a liečbu je indikované zaradenie ako ZŤP, a preto posudkoví lekári na tento názor ortopéda nemali dôvod a ani nemohli reagovať. Predloženie tohto lekárskeho nálezu v čase po vydaní rozhodnutia žalovaného Krajský súd v Trenčíne hodnotí ako zjavne účelové konanie zo strany žalobcu. Pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neuniklo, že žalobca bol na deň 29.01.2014 (po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu) predvolaný na stretnutie s posudkovým lekárom správneho orgánu I. stupňa, na ktorom posudkový lekár opätovne preskúmal spisovú a zdravotnú dokumentáciu žalobcu, pričom žalobca nepredložil žiadne nové lekárske nálezy len uviedol, že sa lieči na ochorenie kolena a u ortopéda sa sťažoval na postihnutie chodidiel, iné ochorenie nemá. Avšak už o necelé 2 mesiace žalobca disponoval s lekárskym nálezom, podľa ktorého u žalobcu vzhľadom na dlhodobé ťažkosti a liečbu je indikované zaradenie ako ZŤP. V každom prípade, keďže Krajský súd v
Trenčíne vychádza v zmysle ust. § 250 i ods. 1 O.s.p. zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd už nemôže prihliadať na uvedený lekársky nález zo dňa 18.03.2014 a taktiež na tento nález nemohol prihliadať ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný ako odvolací orgán, keďže v čase vydania rozhodnutia tento nález neexistoval. Vychádzajúc z uvedeného je Krajský súd v Trenčíne toho názoru, že správnym orgánom oboch stupňov nemožno v smere náležitého zistenia skutkového stavu nič vytýkať. Taktiež ako nedôvodnú námietku vyhodnotil Krajský súd v Trenčíne námietku žalobcu, že nebol osobne predvolaný zo strany posudkového lekára na posúdenie jeho zdravotného stavu. Táto námietka by bola dôvodná, ak by žalobca o to písomne požiadal, čo však žalobca neučinil (§ 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Za stavu, keď posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu a zároveň, keď žalobca písomne nepožiadal o posúdenie jeho zdravotného stavu v prítomnosti posudkového lekára, nemal posudkový lekár zákonný dôvod na predvolanie žalobcu, čo znamená, že mohol zdravotný stav žalobcu posúdiť i v jeho neprítomnosti (§ 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.). Navyše, nemožno opomenúť, že po podaní odvolania sa preskúmaval zdravotný stav žalobcu v prítomnosti posudkového lekára. Námietka, že posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobcu bez jeho prítomnosti, a že správny orgán konal bez vedomia žalobcu a jeho účasti nie je teda dôvodná.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní. Krajský súd v Trenčíne považuje zistenie skutkového stavu v súdenej veci zo strany správnych orgánov oboch stupňov za dostatočné, pričom správne orgány oboch stupňov v konaní získané dôkazy správne vyhodnotili jednotlivo i v ich súhrne a dospeli tak k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikovali príslušné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na prejednávanú vec. V tomto smere, ako už bolo vyššie uvedené, nemožno žalovanému ani správnemu orgánu I. stupňa nič vyčítať.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Z vyššie citovaných ustanovení § 2 ods. 3, § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou na vyhotovenie parkovacieho preukazu pre žalobcu je tá skutočnosť, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo znamená, že jeho zdravotné postihnutie má mieru funkčnej poruchy aspoň 50 %. Uvedenú zákonnú podmienku však žalobca nespĺňa, keď jeho miera funkčnej poruchy je len vo výške 10 %. Žalobca teda nie je v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže parkovací preukaz je v zmysle vyššie cit. ust. § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. možné vyhotoviť len fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorú podmienku žalobca nespĺňa, nemohol žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodnúť inak, len odvolanie žalobcu zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu, potvrdiť.
V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Preto jeho žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 04.12.2013 nemohlo byť vyhovené.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.