Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-463-2014.pdf
PDF · 89.31 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/463/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 677,69 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6575/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/266/2014-26 zo dňa 30. júla 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/266/2014-26 zo dňa 30. júla 2014 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 14Er/266/2014-26 zo dňa 30. júla 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 02. 2014.
Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 03183/12 zo dňa 26. 07. 2012.
Okresný súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 26. 08. 2011 zmluvu o úvere. Predmetný právny vzťah okresný súd vzhľadom na postavenie účastníkov konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah.
Okresný súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pri posudzovaní tohto zmluvného ustanovenia okresný súd vychádzal z toho, že primárnym účelom predmetnej zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej úverovej zmluvy. Konštatoval, že samotná dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo zo spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Okresný súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky považoval za také, ktoré umožňuje v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky je podmienkou, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 777,69 Eur od 06. 02. 2012 do zaplatenia, tak ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil.
Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 677,69 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 777,69 Eur od 06. 02. 2012 do 01. 10. 2012, zo sumy 727,69 Eur od 02. 10. 2012 do 25. 10. 2012, zo sumy 677,69 Eur od 26. 10. 2012 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 677,69 Eur od 26. 10. 2012 do zaplatenia a trov konania 259,36 Eur. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v tejto výške okresný súd považoval v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti okresný súd považoval za potrebné uviesť, že podľa ust. § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným je zakázané splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že je v priamom rozpore s týmto kogentným zákonným ustanovením, keď oprávnený prijal od povinného v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere zmenku, či už na účely splnenia záväzku povinného, alebo na účely zabezpečenia splnenia jeho záväzku a navyše keď bol v zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Podľa názoru okresného súdu je zrejmé, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % ročne ide o obchádzanie ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15. 01. 2009 so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Sankčné plnenie v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Sankcia v uvedenej výške je sama osebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a (alebo) riadne.
Okresný súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“), pričom podľa Zákona spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ. Zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetný rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ďalej okresný súd zistil, že aj napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine, podľa terminológie smernice 93/13/EHS išlo o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Podľa názoru okresného súdu, aj keď by si dodávateľ a spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavreli skutočne individuálne, pričom adhézna forma rozhodcovskej zmluvy a jej previazanosť s vopred stanoveným predpokladom použitia rozhodcovského konania tomu nenasvedčujú. Aj v takom prípade by vôľa zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy mohla smerovať len k dojednaniu náležitostí a obsahu rozhodcovskej zmluvy v súlade s požiadavkami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Považoval za vylúčené, aby vôľa jednej zo zmluvných strán uzavretím rozhodcovskej zmluvy (v tomto prípade spotrebiteľa) smerovala k tomu, aby sa vzdala svojho práva na spravodlivý proces. V danom prípade bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania práve to, že konajúci rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia v zjavnom rozpore s právnymi predpismi a spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smernice 93/13/EHS a smernice 2008/48/ES, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru okresného súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou.
Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so zmenkovým úrokom 0,25 % denne, je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že oprávnenému ako veriteľovi boli priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s jeho zákonnými nárokmi vyplývajúcimi mu z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže okresný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania ako neplatnú, rozhodcovský rozsudok na jej základe vydaný nemôže spĺňať a ani nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 16. 02. 2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 03183/12 zo dňa 26. 07. 2012. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 777,69 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej dňa 26. 08. 2011, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že súd, v súvislosti s rozhodovaním o vydaní poverenia skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa ust. § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul, nie sú v rozpore so zákonom vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hľadísk uvedených v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Preto je súd povinný v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd však z napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že okresný súd v danom prípade na právny spotrebiteľský vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinným neaplikoval ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, preto vznesenú námietku oprávneného v odvolaní o nesprávnej aplikácii tohto ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní považoval za bezpredmetnú.
Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou podmienkou umožňujúcou oprávnenému jednostranne určiť výšku pohľadávky, ktorá vytvára zjavne nerovné postavenie účastníkov, odvolací súd uvádza, že skúmanie správnosti rozhodcovského súdu okresným súdom (exekučným súdom) je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, t.j. či rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje, alebo neodporuje dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval správne, keď skúmal platnosť ustanovenia bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahujúce dohodu o vyplnení zmeniek, ktorá slúžila na zabezpečenie záväzku povinného voči oprávnenému vzniknutého na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 26. 08. 2011.
Odvolací súd z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26. 08. 2011 zistil, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo zmluvy o úvere však vyplýva, že táto zákonná podmienka nie je naplnená, pretože priamo v zmluve o úvere je uvedené, že dlžník (povinný) prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za účelom výkonu povolania, čo dlžník - povinný potvrdil svojim podpisom. Z tohto dôvodu na predmetnú vec nie je možné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď aj napriek tomu, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, aplikoval ustanovenia tohto
zákona a posudzoval, či je možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh, alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, a či zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore so znením tohto zákona.
Odvolací súd sa ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dňa 26. 08. 2011 oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, a ktorú povinný podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil okresný súd.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, vyhovie žiadosti súdneho exekútora.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.