Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-191-2014.pdf
PDF · 100.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/191/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T. XXX/X, XXX XX D., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom: Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 42 388 911, právne zastúpený: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom: Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o zaplatenie 488,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Žilina dňa 05.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 488,51 eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným v sume 18,14 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 488,51 eur od 21.04.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 27 Bratislava a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 15.05.2006 zmluvu č. 423691413, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.608,06 eur a pozostávala z istiny 1.784,92 eur, riadneho úroku 180,80 eur a úrokov z omeškania 642,34 eur. Sumu 642,34 eur ako úrok z omeškania si navrhovateľ neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver v sume 1.659,70 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,41 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Navrhovateľ si uplatnil len splátky splatné od 20.06.2010 do 20.04.2011 v počte 11 a vo výške 488,51 eur. Okrem toho si uplatnil úroky z omeškania z uvedených splátok vyčíslené od 21.06.2010 do 20.04.2011 na sumu 18,14 eur a následne úroky z omeškania od 21.04.2011 do zaplatenia.
Podaním doručeným súdu dňa 01.10.2014 do konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší účastník, ktorý podaním doručeným súdu dňa 12.02.2015 vzniesol námietku premlčania celej navrhovateľovej pohľadávky. Vedľajší účastník uviedol, že v zmluve o úvere bola dohodnutá konečná splatnosť na deň 20.04.2011, žaloba bola podaná až dňa 05.06.2014, preto je pohľadávka navrhovateľa premlčaná v celom rozsahu. Poukázal na to, že na premlčanie treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľnou podmienkou, nakoľko znevýhodňuje spotrebiteľa. Tiež uviedol, že RPMN v zmluve nie je uvedená správne, a preto by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov. Uplatnil si náhradu trov konania.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 18.02.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 10.02.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav: Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 a navrhovateľom ako postupníkom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom postupcu zo dňa 16.10.2012.
Postupca a odporca uzavreli dňa 15.05.2006 na Zmluvu o splátkovom úvere č. 0423691413, na základe ktorej poskytol postupca odporcovi úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur). Účastníci sa v zmluve dohodli, že odporca bude poskytnutý úver splácať formou pravidelných 59 mesačných splátok vo výške 1.338,- Sk (44,41 eur), počnúc dňom 20.06.2006 so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.04.2011, pri pevnej úrokovej sadzbe 17,70 % ročne a RPMN 9,56%. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli súdu tiež predložené.
Dňa 20.04.2011 sa stal celý dlh z titulu úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 15.05.2006 splatným, ako to vyplýva aj z údaju o konečnej splatnosti úveru v zmluve.
Navrhovateľ si uplatnil návrhom na začatie konania nárok na zaplatenie 11 splátok úveru poskytnutého na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, a to splátok splatných od 20.06.2010 do 20.04.2011 spolu s úrokmi z omeškania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd v súlade s cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok odporcu vyplývajúci z uvedenej zmluvy o úvere je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporca túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Naviac v konaní bola vznesená aj námietka premlčania.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
V zmysle citovaných ustanovení v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú, typovú, zmluvu, a z tohto dôvodu súd skúmal existenciu prípadného premlčania pohľadávky navrhovateľa uplatnenej z tejto zmluvy.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012: Odvolací súd uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.
S poukazom na uvedený právny názor súd na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce otázku premlčania.
Predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Zhrnúc uvedené, hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V prejednávanej veci sa odporca zaviazal splatiť úver v 59 mesačných splátkach po 44,41 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.06.2006 a so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.04.2011. Navrhovateľ si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie 11 splátok, a to splátok splatných odo dňa 20.06.2010 až do 20.04.2011. Keďže konečná splatnosť nastala dňom 20.04.2011, vtedy sa celý úver, tj. všetky splátky úveru stali splatnými. Deň nasledujúci po tomto dni, teda deň 21.04.2011, je dňom, kedy mohol navrhovateľ uplatniť právo na súde prvýkrát a od tohto dňa plynie 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Pokiaľ teda navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde až dňa 05.06.2014, podal ho po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby počítanej vyššie uvedeným spôsobom odo dňa 21.04.2011, a preto súd musí konštatovať to, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom rozsahu, a to jednak celá istina a aj na ňu viažuce sa príslušenstvo titulom úrokov z omeškania, a preto súdu neostávalo nič iné ako návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nakoľko súd jeho návrh zamietol v celom rozsahu. Preto možno konštatovať, že odporca bol v konaní plne úspešný. Odporca si žiadne trovy počas konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
V konaní si ale uplatnil nárok na náhradu trov konania vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporcu. Preto sa musel súd vysporiadať aj s náhradou trov konania uplatnenou vedľajším účastníkom vystupujúcim na strane odporcu.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd okrem posudzovania úspechu v konaní musí prihliadať i na účelne vynaložené náklady na uplatňovanie alebo bránenie práva. Je nesporné, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 01.10.2014 a podaním doručeným súdu dňa 12.02.2015 uskutočnil podanie, ktorým sa vyjadril k podanému návrhu. Je potrebné však uviesť, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej vôle.
Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý si uplatnil náhradu trov konania. Pokiaľ sa vedľajší účastník nechal za týmto účelom zastupovať advokátom, musí súd skúmať, či trovy súvisiace s právnym zastúpením boli účelne vynaložené.
Súd zistil, že cieľom vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako združenia na ochranu spotrebiteľov v zmysle čl. II stanov občianskeho združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie kolektívnych i individuálnych žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy, osvetová činnosť, poskytovanie poradenstva a konzultácii spotrebiteľom.
Pokiaľ zakotvil zákonodarca možnosť vstupu vedľajšieho účastníka tohto druhu do konania na podporu odporcu - spotrebiteľa, potom mal určite za to, že takýto vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, samo vie poskytnúť kvalifikovanú pomoc, keďže pôsobí v oblasti, v ktorej sa vyzná. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník už sám z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc. Súd je vzhľadom na znenie stanov toho názoru, že pokiaľ bolo občianske združenie založené práve za týmto a nie iným účelom a pokiaľ združenie výslovne špecifikuje v stanovách, že v rámci svojej činnosti vystupuje okrem iného aj v pozícii vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch, musí byť združenie spôsobilé vykonávať účel, na ktorý bolo založené samostatne, a to aj bez nutnosti zastúpenia advokátom a musí disponovať dostatočnou odbornou vyspelosťou a kvalifikáciou.
Za takého stavu je potom súd presvedčený, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokátom nevyhnutné nebolo a súd je toho názoru, že nebola splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v tom smere, že jeho právne zastúpenie nebolo nevyhnutné a účelné. Preto ani s ním spojené trovy nepovažoval súd za účelne a efektívne vynaložené. Naviac, vychádzajúc aj z poznatkov získaných v rámci rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch, má súd za to, že ide o paušálny vstup združenia do množstva konaní, do ktorých vstupuje na stranu odporcov a v ktorých produkuje zväčša úplne rovnaké podania len so zmenenou spisovou značkou a označením účastníkov. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporcu neboli účelne vynaložené, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.