Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-6-2015.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/6/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného S., s.r.o., S. XX, C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej B. S., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, D. o vymoženie 543,72,-eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/677/2008-47 zo dňa 02.04.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Návrh na prerušenie konania zamieta.
Náhradu trov odvolacieho konania povinnej nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) vyhlásil exekúciu pôvodne vedenú súdnym exekútorom JUDr. Q. E. za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi JUDr. Q. E. náhradu trov konania nepriznal. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania.
Z obsahu spisu zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 18.08.2008 a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 02136/08 z 25.03.2008 požiadal pôvodný súdny exekútor JUDr. Q. E. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 16.380,-Sk (543,72,-eur) s prísl.. Súd prvého stupňa vydal dňa 12.11. 2008 poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 8Er 677/2008 -14 zo dňa 20.02.2012 bol poverený súdny exekútor JUDr. Q. E. vylúčený z exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp.zn. EX 5568/08.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), 45 ods. 1 a 2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len Občiansky zákonník), § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka účinného dňa 07.05.2007.
V odôvodnení uviedol, že exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ sud zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu
neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonné vedenú exekúciu zastaviť. Súd prvého stupňa skúmal, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému záveru ako v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 07.05.2007 medzi oprávneným a povinnou obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodcovskú doložku upravenú v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru treba v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým, ako spotrebiteľ by podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky a teda spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konania na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, pravom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie.
O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 196, § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a to tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, vzhľadom na to, že ten výslovné uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje a ostatní účastníci si ich taktiež neuplatnili.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a vo veci sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Následne dôvody odvolania bližšie konkretizoval. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V rámci podaného odvolania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1./ Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?
2./ V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. g) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?
3./ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v zmysle ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto dôvody odkazuje aj v tomto rozhodnutí. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného dopĺňa nasledovné dôvody:
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok. Ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Právomoc exekučného súdu preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy bola konštatovaná Najvyšším súdom SR vo viacerých rozhodnutiach (viz. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn 3Cdo 146/2011)
Súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“). V tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
Predmetná rozhodcovská doložka, tak ako vyplýva z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločného stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.
Keďže ust. § 53 Obč. zák. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák.) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p., uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného, a to napr. rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08, rozsudok Súdneho dvora Asturcom C- 40/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02, rozsudok Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05.
Je vecou členských štátov, aby sa vysporiadali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon : ,,Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú“).
Za tohto stavu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania povinnej nepriznáva, pretože úspešnej povinnej v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Uznesenie bolo prijaté Krajským súdom v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.