Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-311-2013.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/311/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: C.. F. V., O.. XX.X.XXXX, V. X. U., L. I. XXXX/X, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu , zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, F.. K.. XX/XX/XX vydaný dňa XX.X.XXXX.
II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 5.12.2013, podaným osobne na tunajšom súde dňa 5.12.2013, domáha, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, F.. K.. XX/XX/XX X. Y. XX.X.XXXX, zrušil v celom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
V dôvodoch návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 8.12.2013 mu bol doručený vyššie uvedený rozsudok vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, t.j. odporcu, proti žalovanému - navrhovateľovi, ktorý rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 614,28 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 525,31 eur od 17.2.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 614,28 eur vo výške 9 % ročne od 17.02.201 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 614,28 eur do zaplatenia a trovy konania vo výške 49,79 eur.
Podľa tvrdení navrhovateľa miesto rozhodcovského konania, ktoré sa uskutočnilo písomne, nie je v rozhodcovskom rozsudku uvedené. Rozhodcovský rozsudok nemá všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 ods. 2 písm. d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a to najmä ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 8, § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že ako spotrebiteľ uzavrel dňa 11.8.2009 s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu odporca poskytol úver vo výške 1.228,17 eur. Oznámenie o poskytnutí tohto úveru, ako aj splátkový kalendár, odporca doručil navrhovateľovi v súlade s uzavretou zmluvou, resp. s predtlačenými Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. priloženými k zmluve. Počas splácania úveru odporca zaslal navrhovateľovi na účet sumu 584,93 eur, pričom odporca túto skutočnosť riadne neoznámil navrhovateľovi, ani mu nezaslal splátkový kalendár, tak ako to ustanovujú Zmluvné dojednania. Keď sa navrhovateľ dozvedel, že na jeho účet bola táto suma zo strany odporcu poukázaná, bezodkladne ju odporcovi vrátil na jeho účet, z ktorého bola poukázaná. Navrhovateľ poskytnutý úver vo výške 1.228,17 eur odporcovi riadne splatil. Keďže odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, nedošlo k riadnemu navýšeniu poskytnutého úveru (nedošlo k poskytnutiu revolvingu) v súlade so zmluvnými podmienkami, medzi navrhovateľom a odporcom nevznikli ani práva a povinnosti ustanovené zmluvou v dôsledku poskytnutia revolvingu. Zaslanie sumy 584,93 eur na účet navrhovateľa preto navrhovateľ kvalifikuje ako konanie odporcu bez právneho dôvodu, pričom túto sumu vrátil odporcovi z titulu bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ v závere svojho návrhu uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti znamenajú porušenie práva spotrebiteľa na poskytnutie služby v bežnej kvalite a porušenie práva spotrebiteľa tým, že odporca nekonal v predmetnej veci s odbornou starostlivosťou. Tieto skutočnosti rozhodcovský súd podľa tvrdení navrhovateľa nevzal pri rozhodovaní do úvahy, resp. riadne ich nevyhodnotil, čím došlo k porušeniu vyššie uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Odplata za poskytnutie revolvingu uplatnená odporcom v zmluve vo výške 531,57 eur za každý revolving, t.j. viac ako 43 % z poskytnutej výšky úveru (1.228,17 eur) je podľa názoru navrhovateľa v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, taktiež ročná úroková sadzba poskytnutého úveru vo výške 68,81 % je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov považuje navrhovateľ zmluvu za neplatnú.
Vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 18.02.2015 navrhovateľ uviedol, že zrušenie rozhodcovského rozsudku požaduje z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ako taká nemôže byť záväzná pre spotrebiteľa, a teda že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať.
Odporca sa k predmetu konania vyjadril v podaní zo dňa 29.03.2014 a zo dňa 28.10.2014 kde žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa vyjadrenia odporcu tento zaslal navrhovateľovi oznámenie o schválení úveru, ktoré obsahuje aj výšku schváleného úveru, a teda navrhovateľ bol informovaný o výške revolvingu, o zmluvnej odmene a o tom, kedy sa revolving poskytuje. Ohľadne tvrdenia navrhovateľa o výške odplaty za revolving odporca uvádza, že v zmysle § 3 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 258/2001 Z. z. mohla byť výška odplaty v percentuálnom vyjadrení až 112,52 %.
Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:
Dňa 11.08.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou podľa bodu 13 sú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré v čl. 18 upravujú Riešenie sporov - rohodcovská doložka.
Podpísaním zmluvy o revolvingovom úvere došlo automaticky aj uzavretiu rozhodcovskej doložky (čl. 18.2 1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.), podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ mali byť riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným
z nasledujúcich rozhodcov, a to: JUDr. Gustáv Ret, advokát, JUDr. Michal Krnáč, advokát, JUDr. Erik Končok, advokát, Slovenský arbitrážny súd v Bratislave alebo Slovak arbitration court, s.r.o.
Podľa čl. 18.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že peniaze si požičal na dovolenku, úver vrátil celý, tak ako mu bol poskytnutý a o revolving nemal záujem. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o rozhodcovský súd, nemal možnosť sa rozhodnúť, uvedené ustanovenia o rozhodcovskej doložke boli súčasťou zmluvy, ktorá mu bola predložená, resp. zmluvné dojednania boli vo veľmi malinkých písomných vyhotoveniach bez možnosti riadneho oboznámenia sa s nimi a možnosti vybrania si súdu, ktorý by riešil tento spor. Navrhovateľ sa vyjadril, že namietal rozhodcovský súd a je toho názoru, že tento vo veci nemal právomoc konať
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy- Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase začatia konania na súde - Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase začatia konania na súde - Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka (zmluva) obdobného obsahu a formy bola už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní.
Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 1CoE/33/2014 dňa 29.5.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/598/2013, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia, kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe obdobnej rozhodcovskej zmluvy.
Krajský súd v Prešove uviedol nasledujúce: „Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka písm. r) účinného od 1.1.2008. Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská zmluva, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše povinný ako spotrebiteľ nemal v danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“
Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 8CoE/157/2014 dňa 17.6.2014, uviedol nasledujúce: „Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu I. stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 23.2.2012, t.j. rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom: ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru ako súd I. stupňa v tom smere, že konania pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestala individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.“
Do tretice rovnakým spôsobom rozhodol aj Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn. 3CoE/55/2014 dňa 30.4.2014, ktorý pri rozhodcovskej zmluve rovnakého znenia uviedol: „Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ
sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.“
Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že nemá dôvod odkloniť sa od vyššie citovaných rozhodnutí troch rôznych krajských súdov, s ktorými sa argumentačne stotožňuje. Podľa názoru súdu nešlo o rozhodcovskú doložku individuálne dojednanú, pretože bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Podpisom zmluvy o úvere, ktorou navrhovateľ súčasne podpísal aj rozhodcovskú doložku, sa teda, či už z nevedomosti, alebo z hľadiska nutnosti získať peňažné prostriedky, spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak iniciátorom konania bude dodávateľ. Treba uviesť, že v drvivej väčšine prípadov je týmto iniciátorom práve dodávateľ. Súd má teda za to, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou a napriek tomu, že výsledok rozhodcovského konania je ničotným právnym aktom, treba ho z hľadiska procesného vysloviť formou zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou riešenia sporov k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu.
Na margo tvrdení navrhovateľa a odporcu týkajúcich sa oznámenia, resp. neoznámenia poskytnutia a výšky revolvingvého úveru, a (ne)primeranosti zmluvnej odplaty súd uvádza, že nakoľko považuje dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako taká nemôže platne a účinne založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, ktorej účastníkom je spotrebiteľ, a už na základe toho možno takto vydaný rozhodcovský rozsudok v plnej miere považovať za nulitný právny akt, súd nepovažoval za nutné zaoberať sa pri rozhodovaní vyššie uvedenými tvrdeniami účastníkov týkajúcich sa hmotnoprávnych podmienok poskytnutia revolvingového úveru.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko navrhovateľovi v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si žiadne trovy nevyčíslil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.