Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10C/387/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlopm Trnava, Sladovnícka 13, proti odporcovi: C. D. , nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, J., zast. opatrovníkom K. G., pracovníčkou M. súdu J. V o zaplatenie 198,99€, s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 125,31 €, spolu s úrokom z omeškania o výške 0,024 % denne zo sumy 99 € od 11.10.2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 58,58 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 04.11.2013 sa navrhovateľ domáhal aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 198,99 € a úrokov vo výške 0,024 % denne zo sumy 155,84 € od 11.10.2013 do zaplatenia a trov konania, titulom nedoplatku zo Zmluvy o úvere zo dňa 31.03.2011, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 266 € za účelom kúpy tvaru LCD Orava. Odporca porušil platobnú disciplínu v zmysle úverovej zmluvy, na výzvu k zaplateniu dlhu nereagoval.

Odporca k návrhu nepredniesol písomnú ani ústnu obranu, v mieste posledného trvalého bydliska je neznámy, preto mu súd v zmysle § 29 O.s.p. v konaní ustanovil opatrovníka.

Súd vec prejednal podľa § 101 ods.2 O.s.p v neprítomnosti účastníkov konania s poukazom na ospravedlnenie navrhovateľa a jeho súhlas s postupom súdu podľa § 115 a/ O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi:, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Zmluvou o úvere zo dňa 31.03.2011, výzvou na zaplatenie úveru zo dňa 19.01.2012, špecifikáciou splátok a úhrad zo zmluvy, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa ,ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 31.03.2011 uzavrel navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu o poskytnutí účelového úveru číslo 4103104847, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý účelový úver v sume 266 €, ktorý bol splatný v 8. mesačných splátkach vo výške 38,96 € splatných vždy k 14-temu dňu v mesiaci bankovým prevodom. Celkom tak mal zaplatiť navrhovateľovi sumu 311,68 € (8 x 38,96 €). Odporca zaplatil celkom sumu 167 €.

Navrhovateľ listom zo dňa 19.01.2012 vyzval odporcu k splateniu celého úveru a vyzval ho na splatenie dlhu v sume 172,93 € do 15 dní od odoslania výzvy. Túto zásielku mu doručoval poštou dňa 24.01.2012. Doručenie výzvy nepreukázal.

Dlh odporcu si navrhovateľ uplatňuje v sume 198,99 €, a tá pozostáva zo sumy istiny 141,06 € do času zosplatnenia, úroku z omeškania do zosplatnenia v sume 0,25 €, z úroku z úveru v sume 14,78 € do času zosplatnenia z poskytnutej istiny, poplatku za upomienky v sume 16,84 €, sankčného úroku z omeškania v sume 25,31 € odo dňa zosplatnenia a dopočítaného úroku v sume 0,75 € vypočítaného ku dňu podania návrhu. Splátka úveru predstavuje sumu 38,96 €.

Po posúdení veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo a to z týchto dôvodov:

Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a odporca je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ).

Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v §§ 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.

Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. 269 ods. 2/ Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd s poukazom na vyššie zákonné ustanovenia skúmal odôvodnenosť jednotlivých nárokov z ktorých sa žalovaná suma skladá a to s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 270/2001 Zb, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Toto novelizované znenie § 5b ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 31.03.2011 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 266 €, s výškou mesačnej splátky 38,96 €, s ročnou úrokovou sadzbou 48,33 %, priemernou hodnotou RPMN 41,39 %.

Podľa Hlavy 4) § 2 Úverových zmluvných podmienok( ďalej UZP) klient ako dlžník sa zaväzuje spoločnosti platiť úroky od doby poskytnutia úveru až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom.

Podľa Hlavy 5 § 7 UZP, zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávku v tomto poradí: na záväzky klienta, ktoré vznikli voči spoločnosti z iného titulu ako úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ.

Podľa Hlavy 7 § 3 ÚZP vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver- bod a/ ak sa oneskoril s platením aspoň dvoch alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok došlo u odporcu odoslaním listu navrhovateľa o zosplatnení úveru. List bol doručovaný odporcovi dňa 24.01.2012. Doručenie listu odporcovi navrhovateľ nepreukázal ani v zmysle zmluvných podmienok podľa Hlavy 17 § 6 UZP. Týmto dňom teda odporca stratil výhodu splátok a podľa vyššie citovanej Hlavy 7 § 3 ÚZP bol povinný celý čerpaný úver splatiť do 15 dní počítaných od dňa odoslania listu o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 19.01.2012. Z uvedeného vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nesplatený úver. Odporca titulom úveru zaplatil spolu sumu 167 €.

Účastníci úverovej zmluvy, teda navrhovateľ a odporca, si v Hlave 7 § 7 ÚZP dohodli, že v prípade predčasného zosplatnenia úveru klient je povinný splatiť celý čerpaný úver. Čerpaným úverom bola suma 266 €, ako to vyplýva z bodu 35 úverovej zmluvy, a teda pri predčasnom zosplatnení úveru je klient (v danom prípade odporca) povinný splatiť iba istinu, nie však aj úrok z tejto istiny.

Súd teda postup navrhovateľa, ktorý požaduje zaplatenie celých splátok úveru vrátane úroku považuje za nesprávny, pretože forma splatenia úrokov bola v úverovej zmluve pre prípad predčasnej splatnosti úveru pretavená do formy zmluvnej pokuty, tak ako to vyplýva z Hlavy 17 § 3,13 ÚZP. Treba tiež dodať, že experimentovanie pre dosiahnutie cieľa, ktorý vyplýva aj priamo zo zákona sa nevypláca ako to bude uvedené nižšie (Podľa § 506 Obchodného zákonníka - ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi). Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, je tak oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky /dlžnú sumu/ vyplýva priamo zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Rovnaký cieľ /vrátenie úveru spolu s úrokmi/ možno dosiahnuť aj dohodou o predčasnom zosplatnení úveru, pričom tento spôsob sa od predchádzajúceho líši tým, že na rozdiel od odstúpenia od zmluvy, pri dohode o zosplatnení a jej aplikácii zmluva o úvere ostáva v platnosti. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je však dispozitívne a účastníci svoju vôľu ohľadom vysporiadania predčasne zosplatneného úveru vyjadrili v zmluve tak, že dlžník je povinný vrátiť iba čerpaný úver a nie aj úroky z neho. Okrem toho, úroková sadzba, ktorú navrhovateľ požaduje priznať vo výške 48,33 % je neprimeraná, rozporná s dobrými mravmi a preto im súd neposkytol právnu ochranu.

Keďže v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. (Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.) je súd viazaný návrhom (viazanosť návrhom je viazanosť nielen výškou uplatneného nároku ale aj jeho skutkovým základom) nemohol súd plnenie úverovou zmluvou dojednané ako úrok z istiny do času zosplatnenia v sume 14,78 € priznať a tento nárok zmietol.

Súd preto navrhovateľovi priznal zaplatenie sumy vo výške dlžnej istiny úveru v sume 99 € (266 € poskytnutý úver - 167 € zaplatená suma), úrok z meškania do zosplatnenia v sume 0,25 € a v sume 25,31 € + 0,75 € od zosplatnenia do podania návrhu, keď v tejto časti mal uplatnený nárok spolu čo do sumy 125,31 € riadne preukázaný a dôvodný. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal sadzobník poplatkov ako ani doručenie upomienok, v tejto časti, teda v sume 16,84 €, súd návrh zamietol.

Občiansky zákonník upravuje v ust. § 517 a nasledujúcich omeškanie dlžníka. Ustanovenie § 517 ods. 1 prvá veta určuje, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Odsek 2 §-u 517 stanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (§ 3 vyhl. č. 87/1995 Zb. z.)

Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho záväzku riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky.

Právo veriteľa požadovať úroky z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľovi, pričom z teoretického hľadiska omeškaním dlžníka dochádza k zmene v obsahu práv a povinností záväzkovo právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. To znamená, že k naďalej trvajúcej povinnosti dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku, pristupujú aj ďalšie povinnosti ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. K hlavnému záväzkovému vzťahu pristupuje ako jeho súčasť vedľajší (akcesorický) úrokový vzťah, z ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka úroky z omeškania plniť. Omeškaním dlžníka teda nevzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkovo právny vzťah, dochádza iba k zmene v právach a povinnostiach jeho subjektov.

Z uvedeného vyplýva, že právo veriteľa požadovať úroky z omeškania nevzniká samostatne každým dňom omeškania dlžníka, ale iba tým okamihom (dňom), ktorým sa dlžník do omeškania dostal. Tým, že je dlžník v omeškaní táto povinnosť naďalej trvá, nevzniká opätovne každým jedným dňom a jej trvanie je obmedzené do času zaplatenia dlžnej istiny.

Odporca sa dostal do omeškania s platením dlhu po uplynutí 15 dní od odoslania oznámenia o zosplatnení úveru, čo bolo 24.01.2012, ktorý úrok z omeškania navrhovateľ vyčíslil a uplatnil za obdobie od 04.02.2012 do 10.10.2013 v súlade s ust. § 517 Obč. zák. v sume 26,06 € a následne ho súd priznal i od 11.04.2014, tak ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby keď hodnotu úkonu vyčísli z priznanej sumy 125,31 €, čo je 19,92 €:

1/prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, 2/ podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), po 16,60 €, režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7,81 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky),+ 20 % DPH, čo je spolu suma 58,58 €.

Nakoľko navrhovateľ bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľa podľa § 149 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované:

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 OSP.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.