Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-114-2012.pdf
PDF · 113.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/114/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súd dňa 28.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125 eur titulom majetkovej škody a sumy 330 eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý spočíva v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Nesprávny úradný postup exekučného súdu bližšie odôvodnil v rozsiahlom návrhu, ktorý bol po obsahovej stránke totožný s ďalšími obdobnými návrhmi týkajúcimi rovnakého nároku v iných veciach a charakterizoval ho nevydaním rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote, keď o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol dňa 20.5.2009, teda s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Poukázal na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávnym úradným postupom a márnym uplynutím času došlo k reálnemu ohrozeniu legitímneho očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ špecifikoval nárok na majetkovú škodu vo výške 125 eur, ktorá pozostáva z nároku na správu pohľadávky vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie urgencii adresované exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné súvisiace s kontrolou stavu konania vo výške 15 eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, tento nárok vyčíslil s ohľadom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu, kedy sa za ročné prieťahy sa priznáva 660 eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním rozhodnutia v rozsahu 6 mesiacov činí 330 eur.
Odporcovi, ktorému bol návrh doručený, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd návrh zamietol. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkazy, žiadne však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Ďalej uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv, pričom posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu je zložitý proces. Poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní, by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Odporca namietal i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Navrhovateľ podľa názoru odporcu nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku škody, prípadne nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou a preto návrh považuje za nedôvodný.
Vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor, neprevyšujúci sumu 1.000 eur / § 200ea OSP/, súd s poukazom na ustanovenie § 115a ods.2 a § 156 ods.3 OSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania a to na základe listinných dokladov, ktoré spis obsahuje.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: fotokópiou spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 9 Er 10/2009, zoznamami žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými odporcovi vedenými na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME z 16.7.2012, Zmluvou o úvere zo dňa 22.4.2008, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 16.9.2008, správou z Okresného súdu Levice zo dňa 28.7.2014 a dňa 16.9.2014 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 9 Er 10/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 11643/08, proti povinnému: Y. U., Q., J. E. XXX/XX, XXX XX S. nad Z., H.: XXXXXXXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 36.240 Sk / 1.202,90 / eur s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 9.1.2009, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 11.12.2008. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 09796/08. Okresný súd Levice po preskúmaní predložených listinných dokladov vydal poverenie č. 5402 058363 na vykonanie exekúcie dňa 20.5.2009.
Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, 25.5.2012 a 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od ich podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný .
Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu udáva, že právo
na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa navrhovateľ mohol dozvedieť o škode dňom nasledujúcim po doručením poverenia súdnemu exekútorovi t.j. dňa 25.5.2009. Z fotokópii zoznamu žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré navrhovateľ doručil odporcovi a sú vedené na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012 vyplýva, že žiadosť v predmetnej exekučnej veci týkajúcej sa povinného Romana Ambrozai bola podaná na MS SR dňa 23.4.2012, takže súd nárok navrhovateľa za premlčaný nepovažuje, keďže od 25.5.2009 do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynula lehota 3 rokov.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 eur titulom majetkovej škody, predstavujúcej náklady na správu pohľadávky vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie urgencii adresované exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné súvisiace s kontrolou stavu konania vo výške 15 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov vyčíslenú analogicky podľa právnej praxe Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 330 eur /55 eur za každý mesiac, pričom exekučný súd bol nečinný v danej veci 6 mesiacov /.
Predmetný návrh bol podaný dňa 28.9.2012 s tým, že škoda vznikla navrhovateľovi oneskoreným rozhodnutím o žiadosti o vydanie poverenia dňa 20.5.2009, preto súd aplikoval na predmetnú vec ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vzniku zodpovednostného vzťahu.
Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Nakoľko v predmetnej veci zo spisu Okresného súdu Levice vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 11.12.2008 a žiadosť o vydanie poverenia na súd dňa 9.1.2009, súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom v tomto čase.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa zaoberal navrhovateľom tvrdenými skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú lehotu na vydanie poverenia a dĺžka v ktorej rozhodol je neprimeraná, čím došlo i k prieťahom v konaní. Súd však v tomto konaní neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný preskúmať Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa troch základných kritérií, ktorými je zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
Zo znenia ustanovenia § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z., účinnom v čase podania žiadosti o vydanie poverenia, vyplýva, že na vydanie poverenia bola stanovená lehota 15-tich dní od doručenia žiadosti v prípade, že nie je zistený rozpor so zákonom. Zároveň z neho ale vyplýva, že pred vydaním poverenia je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Exekučný súd teda musí preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom skúma i to, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule
a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP), postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. K takému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013. Z uvedeného je zrejmé, že proces skúmania nie je len formálnym úkonom, ale vyžaduje si dôsledný prístup, ktorý je i časovo náročnejší.
V predmetnej veci bola žiadosť o vydanie poverenia podaná na súd dňa 9.1.2009, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 09796/08, ktorý bolo potrebné podrobiť skúmaniu prípadného rozporu so zákonom. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. 5402 058363 dňa 20.5.2009, teda v lehote 131 dní od podania žiadosti, ktorú lehotu vzhľadom na potrebu preskúmania exekučného titulu považuje súd za primeranú, pričom prihliadal aj na množstvo žiadostí o vydanie poverenia, ktoré boli v tomto období podávané na súdy. V roku 2009 napadlo na exekučné oddelenie Okresného súdu Levice 8666 vecí, s ktorými sa musel zaoberať, preto je súd toho názoru, že exekučný súd síce rozhodol po zákonom stanovenej lehote, nie však z dôvodu, že by nepristupoval zodpovedne k plneniu svojich zákonných povinností a bol bezdôvodne nečinný, ale pre existujúci stav a neúmerné množstvo práce, kedy objektívne nebolo možné zákonnú lehotu dodržať.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/ zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j. v danom prípade nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako 6 mesiacov, čím porušil ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku. Súd vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 131 dní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, i keď v zákone stanovená lehota 15-tich dní na vydanie poverenia nebola dodržaná. Nedodržanie zákonnej lehoty totiž nezakladá automaticky nárok na náhradu škody. Súd je toho názoru, že v dôsledku omeškania súdu pri vydávaní poverenia z hore uvedených dôvodov, ktoré nepovažuje za nesprávny úradný postup a lehotu v ktorej bolo vydané poverenie považuje za primeranú okolnostiam tohto konkrétneho prípadu, ako aj po zohľadnení, že exekučné konanie na základe vydaného poverenia riadne prebieha, ani nemohlo dôjsť na strane navrhovateľa ku škode, ktorú sám charakterizuje iba v hypotetickej rovine. Zároveň súd poukazuje i na to, že v konaní nebolo preukázané, že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť považované za nesprávny úradný postup.
Nakoľko v konaní nebol zistený namietaný nesprávny úradný postup, nemohol navrhovateľovi vzniknúť ani nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a preto nebolo potrebné sa týmto nárokom z hľadiska jeho špecifikácie a výšky ďalej zaoberať. Vzhľadom na nepreukázanie existencie zodpovednostných predpokladov, súd považoval nárok navrhovateľa za neopodstatnený a preto návrh v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.