Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-61-2009.pdf
PDF · 107.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/61/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: X. V., S.. XX.X.XXXX, bytom N. X, v 2. rade: F. V., S.. X.X.XXXX, X. XX, bytom V. Ľ., v 3. rade F. V., S.. X.X.XXXX, bytom M. S. XX, F. S. S., v 4. rade: F. V., S.. X.X.XXXX, bytom E. XX, Z., v 5. rade: L. Z., R.. V., S.. X.X.XXXX, bytom M. XXX, v 6. rade: X. U., R.. V., S.. XX.X.XXXX, bytom J., L. XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 19, Prešov, proti žalovanej: X.. X. R., S.. XX.X.XXXX, bytom Č.. L. XX, Z., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom so sídlom Obchodná 10, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
určuje, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod
- č. XXX - záhrady vo výmere 898 m2
- č. XXX - záhrady vo výmere 507 m2
- č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 535 m2, zapísaných na LV č. XXX, okres: V., obec: M., katastrálne územie: M., každý v podiele jednej sedminy,
určuje, že podiel jednej sedminy k parcelám registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod
- č. XXX - záhrady vo výmere 898 m2
- č. XXX - záhrady vo výmere 507 m2
- č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 535 m2, zapísaných na LV č. XXX, okres: V., obec: M., katastrálne územie: M., patrí do dedičstva po nebohej A. V., R.. Z., zomrelej XX.XX.XXXX,
o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou súdu podanou dňa 4.3.2009 navrhli žalobcovi určiť, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parciel G. Z. Č.. XXX - záhrady o výmere 898 m2, G. Z. Č.. XXX - záhrady o výmere 507 m2 a G. Z. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2, zapísaných na LV č. XXX Z..Ú.. M., každý v podiele 1/7-iny a zároveň žiadali určiť, že podiel 1/7-iny k týmto nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po neb. A. V., R.. Z., zomrelej XX.XX.XXXX. V rámci odôvodnenia žaloby, žalobcovia poukázali na to, že žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou od svojich rodičov N. R. L. F.. M. R. pod V XXX/XXXX, pričom jej rodičia uvedené nehnuteľnosti mali nadobudnúť kúpnou zmluvou od F. V., ktorej vklad bol povolený pod W. XXX/XXXX. Žalobcovia poukázali na to, že F. V. nebol vlastníkom týchto nehnuteľností, pretože žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe rozsudku Okresného súdu v Prešove sp. zn. 11C 708/73 zo dňa 2.10.1978, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.8.1979. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že zrejme len administratívnym nedopatrením okresného súdu uvedený rozsudok nebol zaslaný na zápis právnych vzťahov tak ako to upravoval vtedy platný spravovací poriadok, pričom v priebehu roku 2007 sa dozvedeli, že žalovaná, resp. jej rodičia boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľností, ktoré boli na základe tohto rozsudku prikázané do ich podielového spoluvlastníctva. Následne preto prostredníctvom právneho zástupcu zaslali žalovanej a jej rodičom výzvu na mimosúdnu pokonávku, pričom rodičia žalovanej navrhli vyriešenie spornej záležitosti eventuálnou kúpou sporných nehnuteľností s tým, že im bude vyplatená finančná náhrada, s čím ale žalobcovia nesúhlasili. Žalobcovia taktiež poukázali na to, že majú naliehavý právny záujem na vysporiadaní vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam na základe zásady, že nikto nemôže preniesť na iného viac práv, než má sám, preto kúpna zmluva, ktorou predávajúci prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v ktorých bol vedený ako formálny vlastník, je v časti neplatná.
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pričom namietala aktívnu legitimáciu žalobcov, pretože títo ani ich právni predchodcovia nikdy neboli majiteľmi pozemkov, vlastníctva ku ktorým sa domáhajú a taktiež namietala premlčanie uplatneného nároku, pretože rozsudok sp. zn. 11C 708/1973 nadobudol právoplatnosť dňa 30.8.1979, ale tá bola vyznačená až dňa 31.7.2007 t.j. v čase, keď bol ako majiteľ zapísaný na liste vlastníctva žalobca resp. jeho predchodcovia - rodičia.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, výpisy z Z..Ú.. M. LV č. XX, XXX, XXX, XXX, výzva na mimosúdnu pokonávku zo dňa 12.3.2008, rozsudok súdneho znalca E.. L. D. zo dňa 8.8.1978, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 26D/1515/2003 zo dňa 19.3.2003, geometrický plán E.. D. zo dňa 6.9.1978, darovacia zmluva zo dňa 23.apríla 1973, PVK 140 Z..Ú.. M., osvedčenie o dedičstve sp. zn. 26D/495/2007 zo dňa 27.3.2007, darovacia zmluva zo dňa 13.4.2007, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 26D/494/2007 zo dňa 27.3.2007, opravné osvedčenie o dedičstve zo dňa 25.5.2007, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 26D/496/2007 zo dňa 27.3.2007, kúpna zmluva zo dňa 29.5.2007, kúpna zmluva zo dňa 15.8.2007, originál rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11C/708/73-25 zo dňa 2.10.1978, ako aj ostatný obsah spisu a obsah pripojených spisov sp. zn. 26D/1515/2003, 26D/494/2007, 26D/495/2007, 26D/496/2007, 26D/708/2003 a D 2378/00 a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná nadobudla vlastníctvo k parcelám, ktoré sú predmetom konania t.j. parcelám č. XXX, XXX L. XXX, v súčasnosti evidované na LV Č.. XXX Z..Ú.. M. (predtým LV č. XX Z..Ú.. M.) od svojich rodičov N. R. L. F.. M. R., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod W. XXX/XX dňa 17.9.2007. Rodičia žalovanej nadobudli vlastnícke právo k sporným parcelám, ako aj k ďalším parcelám č. XXX L. XXX evidovaným na LV Č..XX Z..Ú.. M. na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich: F. V., S.. XX.X.XXXX a F.Á. V., S.. XX.X.XXXX, pričom vklad tejto zmluvy bol povolený pod V XXX/XXXX dňa 15.6.2007 s tým, že F. V. R.. XXXX odpredal svoj podiel 5/6-ín a F. V. R.. XXXX svoj podiel 1/6-iny. F. V. R.. XXXX nadobudol vlastnícke právo k svojmu podielu na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D 1515/2003 po svojej matke Z. V., R.. V. a to v podiele 3/6-ín, pričom tento podiel je súladný aj s rozsudkom Okresného súdu Prešove sp. zn. 11C 708/73, nadobudol však aj ďalšie podiely a to podiel 1/6-iny na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D 494/2007 v podiele 1/6-iny a podiel 1/6- iny nadobudol aj na základe darovacej zmluvy darujúceho Q. Ľ., S.. X.X.XXXX. Zostávajúcu 1/6-inu nadobudol F. V. R.. XXXX na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D 496/2007. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11C 708/73 zo dňa 2.10.1978, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.8.1979, ktorá je na rozsudku vyznačená dňa 14.4.1980 (nie 31.7.2007, ako to tvrdí vo vyjadrení právny zástupca žalovanej) vyplýva, že účastníkmi tohto konania bola ako žalobkyňa matka F. V. R.. XXXX, ktorá ale v priebehu konania zomrela a po nej boli účastníkmi jej manžel X. a syn F. V. R.. XXXX. Žalovanými v tomto konaní boli L. V., O. V. a právom nebohého F.Á. V. jeho syn Š. V., pričom z tohto rozhodnutia vyplýva, že Š. V. nadobudol vydržaním aj podiely O. V. L. L. V., keďže tieto užíval viac ako 50 rokov nepretržite a nerušene. O tejto skutočnosti svedčí aj darovacia zmluva (č.l. 60 spisu), ktorá však nebola premietnutá do evidencie nehnuteľností, tak ako to tvrdil aj žalobca v 1. Rade v rámci svojho výsluchu. Z rozsudku zároveň vyplýva, že Z. V. bola spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v 1-ici a Š. V. bol taktiež spoluvlastníkom v 1-ici. Keďže aj Š. V. v priebehu konania v roku 1975 zomrel, do konania vstúpili jeho dedičia t.j. manželka a 6 detí (žalobcovia). Do tohto konania bol pribratý aj znalec E.. L. D., ktorý preveril stav evidencie nehnuteľností a urobil aj ohliadku na mieste samom a zistil, že terajší užívací stav zodpovedá spoluvlastníckemu podielu dedičov Z. V. na jednej strane a dedičov Š. V. na strane druhej. Rozdiel bol iba v tom, že plochu vyznačenú na geometrickom pláne I-R-P-G-H-I kosí jeden rok
X. V. a druhý rok dedičia Š.N. V., preto znalec z tejto plochy vydelil po 1-ici navrhovateľom aj odporcom. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd v súlade s posudkom znalca zrušil spoluvlastníctvo účastníkov reálnou deľbou a deľbu vykonal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcov prikázal novovytvorené parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX L. XXX/XX. Na druhej strane žalovaným (žalobcom v tomto konaní) novovytvorené parcely č. XXX, XXX, XXX L. XXX/XX, keďže toto rozdelenie spoločných nehnuteľností je v súlade jednak s terajším užívacím stavom a jednak umožňuje každému z účastníkov užívať súvislý komplex nehnuteľností nachádzajúcich sa za jeho domom a teda umožňuje hospodárne a racionálne využívanie pozemkov. Z výsluchu žalobcov vyplynulo, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 11C/708/73 vlastne súd iba odobril stav, ktorý existoval, teda odobril stav užívania parciel v realite. Žalobca v 1. rade zároveň vypovedal, že asi v roku 2007 sa dozvedel o tom, že F. V. R.. XXXX vlastne odpredal aj ich parcely a keď sa ho osobne pýtal ako ja to možné, on mu odpovedal, že vedel o tom, že jedny parcely sú ich a jedny naše, ale nevedel nejako vysvetliť prečo odpredal aj parcely žalobcov, iba kýval plecami. Žalobcovia sa vyjadrili, že im sa nejedná o nič iné, iba o to, aby mali vlastníctvo tak ako sa to vyplýva z citovaného rozsudku. Žalobca v 1. rade zároveň poukázal na to, že problém mohol nastať aj v súvislosti s tým, že vlastníci predmetných parciel, ako aj ich právni nástupcovia sa viacerí volali F. V., pričom dedukuje, že problém mohol nastať napr. aj v súvislosti s tým, že bol zmenený dátum narodenia, resp. rodné číslo. Svedok F.Á. V. R.. XXXX v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že bol na katastri v Sabinove, kde vybrali list vlastníctva a tento majetok aj odpredal, teda predával to, čo mal na papieri. Nevedel však označiť čísla parciel, resp. listov vlastníctva, ale uviedol, že nehnuteľnosti zdedil po svojom otcovi, ktorý to zdedil po jeho mame, teda svojej manželke. Po nahliadnutí do geometrického plánu E.. D. svedok jasne ukázal, ktoré parcely užívali oni, t.j. rodinný dom (parcela č. XXX) vedľa ktorého bol sypanec, za ním stodola a následne parcely XXX, XXX, XXX L. XXX/XX a taktiež ukázal, že žalobcovia užívali parcely č. XXX, XXX, XXX L. XXX/XX. Ohľadom parciel XXX/XX L. XXX/XX uviedol, že toto bolo nejakým spôsobom pomiešané, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z výsluchu žalobcu v 1. rade, resp. z citovaného rozsudku tunajšieho súdu, z ktorého vyplýva, že tieto parcely boli jednotlivými vlastníkmi užívané tak, že jeden rok ich kosili žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia a druhý rok právni predchodcovia F. V. R.. XXXX. V súvislosti s konaním vedeným tunajším súdom pod sp. zn. 11C 708/73 svedok uviedol, že nebol účastníkom tohto konania, nikdy v tejto veci bol na súde, ani mu nebol doručený žiaden rozsudok. Svedok potvrdil, že ohľadom vyporiadania vlastníctva jednal s F.Á. V. R.. XXXX, ako aj s ostatnými právnymi nástupcami, ktorí podpísali, že sa vzdávajú svojich podielov, pričom sa vzdali všetci, pretože notárka povedala, že pokiaľ to chce predať, tak musia byť zahrnutí všetci dediča, ktorí sa mu vypísali. Svedok F. V., S.. XX.X.XXXX v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že manželka F. V. R.. XXXX ho oslovila s tým, že chcú predať starý dom a pozemok, pričom on vedel, že dom je už starý a nemal dôvod, aby im nepomohol, preto sa im podpísal a tiež sprostredkoval podpisy svojich sestier, resp. svojej mamy, pričom následne asi po mesiaci prišla opäť manželka F. V. R.. XXXX s tým, že notárka spravila nejakú chybu na rodnom čísle a že je to potrebné podpísať ešte raz. Zároveň uviedol, že on vôbec nevedel aké parcely sa predávajú, pričom, doslova uviedol, že „človek im chcel pomôcť a dostane sa ešte do nejakých komplikácií“. Svedok taktiež uviedol, že prvýkrát podpisoval prehlásenie, že sa vypisuje v prospech F. V. R.. XXXX a ďalšie podpisovanie sa už týkalo kúpno-predajnej zmluvy a pokiaľ je v zmluve uvedené, že to predal za 5.000,- Sk, tak on nedostal ani korunu a ani nič nechcel.
Súd v prejednávanej veci vykonal aj ohliadku na mieste samom za účasti svedokov znalých pomery v obci M., X. Z., S.. XX.XX.XXXX, F.S. Q., S.. XX.X.XXXX a F. V., S.L.R.. XX.X.XXXX, ktorí zhodne potvrdili, že parcely č. XXX, XXX L. XXX vyznačené na geometrickom pláne E.. D. užívali právni predchodcovia žalobcov, teda ich otec Štefan a pred ním ešte jeho otec F. V. spolu s manželkou a parcely č. XXX, XXX L. XXX užíval brat spomínaného F. (starého otca žalobcov) F. V. a následne jeho syn X.. Všetci zároveň zhodne uviedli, že odkedy sa oni pamätajú, tak tieto pozemky sa vždy takto užívali a nebol v tom nijaký problém.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 134 Ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Podľa § 130 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Podľa § 486 OZ, kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že svedok F. V., R.. XXXX v podiele 5/6-ín a svedok F. V. R.. XXXX v podiele 1/6-iny, odpredali rodičom žalovanej parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX L. XXX k. ú. M. s tým, že rodičia žalovanej previedli následne parcely č. XXX, XXX L. XXX na žalovanú. Z vykonaného dokazovania taktiež nepochybne vyplynulo, že spoluvlastníctvo k predmetným parcelám bolo zrušené a vyporiadané na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11C 708/73, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.8.1979. Z predložených listinných dôkazov (Správa katastra Sabinov) tiež vyplynulo, že predmetný rozsudok pravdepodobne nebol zaslaný „orgánom geodézie v okrese a štátnemu notárstvu príslušnému podľa miesta nehnuteľností“, resp., že nebol premietnutý do evidencie nehnuteľností, pretože pokiaľ by zmena vlastníckych vzťahov bola evidovaná, nebolo by mohlo dôjsť k situácii, že spomínaní svedkovia ako predávajúci odpredali aj parcely č. XXX, XXX L. XXX, keďže ani ich právni predchodcovia neboli vlastníkmi týchto parciel, a preto ani oni tieto parcely nemohli platne nadobudnúť. Keďže sa však citovaný rozsudok nepremietol do evidencie nehnuteľností, pri následných právnych úkonoch, notár pri vydávaní osvedčenia o dedičstve vychádzal zo skutočnosti, že predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi aj k sporným parcelám, preto došlo k neoprávnenému nadobudnutiu vlastníckeho práva, keďže žalovaná vlastne nadobudla časť nehnuteľností od nevlastníkov a aj keď žalovaná mohla konať v dobrej viere, nemôže to zakladať jej vlastnícke právo a mohlo by to založiť iba jej právo oprávnenej držby a možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pričom pokiaľ nadobudol niekto nehnuteľnosť od nevlastníka tak, že pritom vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý označoval prevodcu za vlastníka takejto nehnuteľnosti, nestal sa vlastníkom tejto veci. Pokiaľ by sa mal prijať záver, že pre nadobudnutie vlastníctva prevádzanej nehnuteľnosti stačí len dobrá viera nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností, tak v takomto prípade by sa stal vlastne obsolentným inštitút vydržania podmieňujúci nadobudnutie veci zákonom určenou dobou trvania (v prípade nehnuteľnosti 10 rokov). Takéto „nadobudnutie“ vlastníctva môže byť iba titulom vstupu do držby pre účely vydržania, avšak vlastnícke právo nemožno nadobudnúť iba na základe dobrej viery držiteľa nehnuteľností ohľadom zápisu do katastra nehnuteľností (rozsudok NS ČR sp. zn. 31 Cdo 1168/2013) V prejednávanej veci súd poukazuje na to, že predávajúci F. V. R.. XXXX a F. V. R.. XXXX nemohli nadobudnúť dedičstvo ku všetkým parcelám, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy s rodičmi žalovanej (parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX), pretože na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11C 708/73 neboli ani ich právni predchodcovia vlastníkmi všetkých týchto parciel, preto nemohli ani títo predávajúci nadobudnúť vlastníctvo k všetkým týmto parcelám, ale iba k parcelám XXX L. XXX
a v rámci zásady: „nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám“, nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva, ani následnému platnému prevodu vlastníctva v prospech žalovanej.
Z hľadiska posúdenia predmetnej veci z titulu vydržania, žalovaná nespĺňa podmienky vydržania s ohľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo nadobudla v roku 2007 (v tom roku ako jej právni predchodcovia - rodičia), pričom žalobcovia už v roku 2009 podali žalobu v tejto veci, teda v tomto ohľade nie splnená podmienka uplynutia 10 ročnej vydržacej doby. Pokiaľ by mala byť započítaná aj vydržacia doba ďalších právnych predchodcov, tak vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že títo nikdy parcely, ktoré sú predmetom konania, neužívali, a preto ani nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi týchto parciel, keďže aj z výsluchu samotného predávajúceho F. V. R.. XXXX nepochybne vyplynulo, ktoré parcely užívali oni a ktoré žalobcovia a v tomto ohľade je možné, podľa názoru súdu, konštatovať aj neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu nezhody vôle a prejavu predávajúcich F. V. R.. XXXX a F. V. R.. XXXX, keďže z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo ako boli už dlhodobo užívané predmetné parcely, hoci sa F. V. R.. XXXX vyjadril, že on predával to, čo mal na papieri, ale jeho vôľa bola odpredať parcely svojich predkov a nie parcely predkov žalobcov. Takýto úkon je preto možné považovať za absolútne neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka a v takomto prípade sa žalovaná ako nadobúdateľka nemôže domáhať ochrany riadne nadobudnutého vlastníckeho práva v dobrej viere, pretože jej právni predchodcovia takéto vlastnícke právo vôbec nenadobudli. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že F. V. R.. XXXX bol účastníkom konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 11C 708/73 (v čase vyhlásenia rozhodnutia dňa 2.10.1978 mal 23 rokov) a aj keď celý súdny spis už nie je archivovaný (k dispozícii je originál rozsudku) a teda nie je k dispozícii ani kópia doručenky, je zrejmé, že tento rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť mu bol doručený a teda musel mať vedomosť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čo však v rámci svojej výpovede poprel, teda uviedol, že nebol účastníkom tohto konania a ani mu nebol doručený rozsudok.
Na druhej strane je ale možné vlastníctvo žalobcov potvrdiť aj z titulu vydržania, pričom z vykonaného dokazovania, aj z citovaného rozsudku tunajšieho súdu vyplynulo, že právni predchodcovia žalobcov užívali predmetné nehnuteľnosti už 50 rokov pred podaním žaloby (r. 1973) a následne tieto nehnuteľnosti užívali naďalej, čo potvrdili aj právni predchodcovia žalovanej, resp. svedkovia v rámci ohliadky na mieste samom, a teda pokiaľ by aj neexistoval citovaný rozsudok, žalobcovia nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania minimálne k 1.1.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka, ktorá opätovne plnohodnotne zaviedla vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníctva, pričom vstup do držby možno odvíjať minimálne od doručenia citovaného rozsudku. Žalobcovia však vlastnícke právo nadobudli na základe už citovaného rozsudku Okresného súdu Prešov, pričom zápis do evidencie nehnuteľností mal v tom čase (r. 1978 - právoplatnosť rozsudku) iba deklaratórny charakter. Táto okolnosť, teda nerealizácia zápisu však mala neskôr ten dôsledok, že pri následných dedičských konaniach (r. 2003, 2007) došlo k prededeniu aj tých parciel, ktoré právnym predchodcom žalovanej nepatrili.
Pokiaľ žalovaná argumentovala ustanovením § 486 Občianskeho zákonníka, teda že nadobudla vlastnícke právo od nepravého dediča, tak žalovaná nadobudla vlastnícke právo od svojich rodičov, ktorí neboli „nepravými dedičmi“, pričom navyše žalovaná bola o okolnostiach prevodu vlastníctva informovaná ešte pred podaním žaloby a aj následne prebiehali pokusy o mimosúdne vysporiadanie veci. Zároveň ďalší právni predchodcovia žalovanej F. V. R.. XXXX L. F. V. R.. XXXX neboli nepravými dedičmi, ale dedičmi pravými, avšak dedili vo väčšom rozsahu než dediť mali, keďže ich dedičstvo sa vzťahovalo, čo sa týka sporných parciel iba k parcelám 278 a 280, nie k ostatným parcelám, ktoré sú predmetom tohto sporu. V prejednávanej veci teda nemožno mať za to, že sa jedná o výnimku zo zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“.
Súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ právny zástupca žalovanej namietal aktívnu legitimáciu žalobcov, pretože títo neboli nikdy majiteľmi pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby, tak práve vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak, teda že práve žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie určovacej žaloby. Čo sa týka námietky premlčania, tak súd poukazuje na to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. XXX,XXX L. XXX Z..Ú.. M., každý v podiele 1/7-iny a zároveň určil podiel 1/7-iny k týmto parcelám patrí do dedičstva po nebohej A. V., R.. Z.
(matka žalobcov), zomrelej 20.11.2000, nakoľko žalobcovia majú naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože ako vlastníčka týchto nehnuteľností je zapísaná žalovaná a iba takýmto určením na základe právoplatného súdneho rozhodnutia môže dôjsť k zmene zápisu v evidencii nehnuteľností.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že súd po skončení dokazovania odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia, pričom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník konania povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, súd ohľadom trov rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným rozhodnutím, keďže účastníci si do vyhlásenia rozhodnutia trovy neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.