Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28C-137-2014.pdf
PDF · 99.64 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa BECK FINANC, s.r.o., IČO: 35 830 522, so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Dvorecká & Bohunický s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lermontovova 18, IČO: 35 967 421, proti odporcovi S. T., nar. X.X.XXXX, bytom J., E. XXX/X, v konaní o zaplatenie 654,60 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 12.2.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu 654,60 Eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia istiny 654,60 Eur s tým, že s odporcom uzavrel dňa 28.7.2009 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX. Za objednaný a obdržaný tovar mal odporca uhradiť navrhovateľovi sumu 654,60 Eur. Odporca tento tovar obdržal, ale sumu do dnešného dňa neuhradil.
Odporca na pojednávaní potvrdil, že štyria kamaráti sa vybrali na celodenný zájazd do T., pretože im prišiel papierik do schránky. Dali sa im tam najesť, aj keď k obedu si niečo doplácali. Boli tam asi 8 hodín. Celá prezentácia bola veľmi sugestívna. Mladí chlapci, ktorí hovorili po česky rozprávali veľmi rýchlo a sugestívne. Nikdy predtým na takejto akcii nebol. Boli tam starší ľudia, ktorý mu hovorili, aby žiadne veci nebral a on ani žiadne veci nechcel. Ale potom sa ťahali lístky, akože kto čo vyhral a on vyhral prvú cenu a na vozíku mu doniesli čistič, parný vysávač, fotoaparát, nože. Všetko to mala byť výhra. Pýtal sa ich, či to vyhral a oni mu povedali, že áno, len musí podpísať výhru. Podpísal nejaké papiere a viackrát sa ich pýtal, či je to výhra a oni mu potvrdili, že je to výhra. Nikdy nebolo povedané, že treba niečo platiť. Na takejto akcii nikdy nebol, bolo to ešte v roku 2009. To čo mu dali podpísať, tak mu povedali, že to bola výhra, na čo má aj svedkov a to kamarátov, ktorí s ním aj boli. Nemalo sa jednať o žiadnu kúpu alebo prenájom tovaru. Ten tovar nebol kvalitný, zničil sa a už ho nemá. S návrhom nesúhlasí.
Na pojednávaní dňa 18.2.2015 bol vypočutý ako svedok H. A.. Ten potvrdil, že bol s odporcom na prezentácii, kedy išli na výlet. Celé to bolo veľmi manipulatívne, bola tam prezentácia, potom sa vydávali lístky. Každý sa dostal do losovania a každý aj vyhral. Svedok napríklad vyhral vysávač za 200 Eur, ktorý ale nedostal. Pán T. vyhral ďalšie výrobky, ktoré boli prezentované. Po tých výhrach nasledoval predaj s tým, že oni im uviedli, že to čo vyhrali, tá suma bude odpočítaná z predaja. Jednoducho ich oblbli. Už s tým pocitom, že niečo vyhrali, tak následne si kúpil nejaké veci. Napríklad pán T. mal vyhrať aj zájazd do Q.. Svedok následne keď prišiel domov, tak hneď od zmluvy odstúpil. Vrátil všetko okrem pekáča, ktorý mal vyhrať. Aj pán T. poslal naspäť niektoré veci. Nechal si len to, čo vyhral a čo bolo prezentované ako výhra. Keď potom videl ten český dokument „Š.“, tak celá tá prezentácia na ktorej sa zúčastnili, bola presne taká, robili súťaž, každý mal pocit, že niečo vyhral, losovali, nikto nič v podstate nedostal, ale vytvorili tú atmosféru, že sa potom podpisovali zmluvy. Bola to veľmi zlá skúsenosť a bolo to manipulatívne stretnutie.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný
a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov,
b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely,
c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, 10)
d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb,
e) zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb,
f) dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom alebo osobitným predpisom11) tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu,
g) predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje,
h) zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie,
i) poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim,
j) uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo krátkou textovou správou (SMS), pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania, jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS) alebo maximálnej možnej cene volania alebo krátkej textovej správy (SMS), ktorú je povinný spotrebiteľ za také volanie alebo krátku textovú správu (SMS) uhradiť; ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátke textové správy (SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky predávajúci.
Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 250/207 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k
a) existencii produktu alebo k povahe produktu,
b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa
a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.
Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami.
Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o
a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu,
b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi,
c) cene, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
e) existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.
Podľa § 8 ods. 7 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu ustanovujú osobitné predpisy.15)
Podľa § 9 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy
a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt,
d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo predávajúceho,
e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd poukazuje na citované zákonné ustanovenia a na to, že navrhovateľ pri svojom konaní, tzv. prezenčnej akcii porušil niekoľko ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a používal nekalé obchodné praktiky, agresívne obchodné praktiky a klamlivé konanie. Súd má preukázané tieto okolnosti z tvrdenia odporcu, ako aj z tvrdenia svedka, akým spôsobom došlo k podpísaniu zmlúv medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca tak ako svedok potvrdili, že k podpísaniu zmlúv došlo na základe toho, že navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov prezentoval odporcovi daný tovar ako výhru, na ktorú má nárok bez toho, aby za ňu zaplatil peniaze. Dokonca odporca na predmetnej akcii aj vyhral zájazd do Talianska, ktorý sa samozrejme nikdy nerealizoval. Celá atmosféra prezenčnej akcie viedla navrhovateľa napriek prvotnej obozretnosti k dôvere a k podpisu predmetných zmlúv. Táto nekalá obchodná praktika zo strany navrhovateľa narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu (§ 7). To, že išlo o obchodnú praktiku klamlivú podľa citovaného § 8 je zrejmé, že bol odporca, ako to bolo potvrdené aj svedkom zavedený, že vyhral Súd celú túto prezentáciu navrhovateľa považuje ako agresívnu obchodnú praktiku (§ 10), pretože navrhovateľ použil neprimeraný vplyv na načasovanie, miesto, povahu a dĺžku trvania tejto prezenčnej akcie a vytváranie atmosféry, ktorá tam bola prezentovaná.
Súdu sa žiada dodať v tomto konaní, že po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že táto situácia korešponduje so všeobecne známymi praktikami tzv. „Š.“, ktorí sú slovenským súdom známe z rozhodovacej praxe.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný odporca si náhradu trov konania nežiadal, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.