Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Csp-50-2022.pdf
PDF · 79.74 KB
Case nature
Subarea
15Csp/50/2022
Uznesenie
5
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu : BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 83104 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D., C., občan C., o zaplatenie 784,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
4
Súd konanie z a s t a v u j e. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
2
1.Žalobca sa žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.05.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 784,45 eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.11.2022 postúpil vec tunajšiemu súdu po tom, čo žalobe vyhovel platobným rozkazom, ktorý však nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk na adresu žalovaného uvedenú v žalobe – Kubrická 81, Trenčín. Ministerstvo vnútra SR, odd. cudzineckej a hraničnej polície súdu oznámilo, že od 31.07.2019 do 15.09.2021 žalovaný mal udelený prechodný pobyt na území SR na účel zamestnania na adrese E. XX/XX, F., pobyt je stále platný. Uviedli adresu trvalého pobytu v domovskej krajine – C.: D., C. XX. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného, pričom z informácie od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne bolo zistené, že žalovaný sa na uvedenej adrese E. XX, F., kde sídli G. E., už nezdržiava asi 4 mesiace. V Sociálnej poisťovni nie je žalovaný evidovaný. Súd preto doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučením o jeho procesných právach a povinnostiach a výzvu na vyjadrenie k žalobe na vyššie uvedenú adresu trvalého pobytu žalovaného do C.. Súdu sa vrátila doručenka, v zmysle ktorej žalovaný si prevzal písomnosti dňa 06.12.2022 do vlastných rúk, k čomu pripojil svoj podpis, k žalobe sa nevyjadril. Žalovaný sa tak preukázateľne zdržuje v Srbsku, kde má trvalý pobyt a svoje bydlisko, nakoľko, ako bolo zistené, na C. sa už mesiace nezdržuje a naopak, písomnosti preberá v domovskej krajine. Rozhodujúce je miesto, kde má žalovaný bydlisko, teda kde sa reálne zdržiava, nakoľko pojem bydlisko, ktorý používa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno považovať za pojem s rovnakým obsahom a významom ako trvalý pobyt, ktorý vyjadruje iba registrovaný právny stav, bez ohľadu na to, či sa osoba v mieste trvalého bydliska skutočne a reálne zdržiava
3. Podľa § 9 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť(ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
7. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
8. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
9. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
10. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Keďže v konaní vystupuje jedna strana sporu - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či je v tomto spore je daná právomoc súdu na konanie.
12. Súd nezistil medzinárodnú zmluvu, ktorá by zakladala právomoc slovenského súdu v danom prípade. Žalovaný má bydlisko v C.. C. nie je členským štátom Európskej únie a na danú vec sa preto nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 20. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I. bis), ktoré platí na konanie začaté od 10.01.2015. Medzi Slovenskou republikou a Srbskom je platná medzinárodná zmluva uzatvorená medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (publ. pod č. 207/1964 Zb.), ktorá zaväzuje aj nástupnícke štáty. Preskúmaním tejto medzinárodnej zmluvy však súd
zistil, že táto neobsahuje ustanovenia, ktoré je možné aplikovať na tento právny vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na právny vzťah a na určovanie právomoci v prípade, ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie.
13. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, aktu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
14. Súd preskúmal zmluvu uzavretú medzi stranami zakladajúcu právny vzťah, z ktorého vzišiel tento spor, a to za účelom zistenia, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci, pričom súd z predloženej zmluvy nezistil, že by takáto dohoda bola uzavretá. Súd následne skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu podľa niektorého z kritérií uvedených v ustanovení § 37a až 37c zákona č. 97/1963 Zb. a dospel takisto k záveru, že jeho právomoc nie je daná ani podľa jedného z týchto kritérií. Z obsahu podanej žaloby a pripojenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, preto do úvahy by prichádzala právomoc v spotrebiteľských veciach podľa § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb., avšak spotrebiteľ v danom spore nie je žalobcom. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde ani o prípad uvedený pod § 37a písm. d) cit. zákona „vo veciach ostatných zmlúv...“, keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, ktorej režim je upravený pod písm. c) predmetnej právnej normy, a to aj s ohľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu a potreby zvýšenej ochrany na strane spotrebiteľa. Právomoc súdu nie je možné založiť ani na všeobecnom pravidle určenia právomoci súdov zakotvenom v § 37 zákona č. 97/1963 Zb., keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba, teda žalovaný, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov nie je daná. Právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR).
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Žalobca tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalobca tak nesie procesné zavinenie na zastavení konania, a preto by bol povinný v celom rozsahu nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovanému však zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, žiadne mu nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
2
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.