Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/308/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II. sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: C. T. D. D. P. D. XX/A, T., W.: XX XXX XXX, G. M.: X./. I. Č., L.. XX.X.XXXX, X./. T. Č., L.. X.X.XXXX, M. J. G. XX, T., v konaní o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

Odporcovia sú p o v i n n í vypratať byt č. X L. A.. G. Č.. XX E. T., nachádzajúci sa na prízemí, pozostávajúci z 2 izieb a príslušenstva, so všetkými, ktorí s nimi v predmetnom byte bývajú, do 60 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku, bez bytovej náhrady.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal podaným návrhom, aby súd uložil odporcom spolu so všetkými, ktorí s nimi bývajú v byte č. X L. A.. G. Č.. XX E. T. na prízemí, pozostávajúcom z 2 izieb a príslušenstva, vypratať tento byt do 15 dní od právoplatnosti rozkazu na plnenie, uhradiť trovy konania za súdny poplatok a ak podajú odporcovia odpor, vydať rozsudok v rovnakom znení s uložením povinnosti vypratať byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Tunajší súd vydal vo veci rozkaz na plnenie dňa 17.1.2013, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa. Proti rozkazu na plnenie podali 8.2.2013 odporcovia v zákonnej lehote písomný odpor s poukazom na skutočnosť, že od 1.6.2007 bol odporcovi v 1. rade priznaný invalidný dôchodok vo výške 7.364 Sk, ktorý postupne sa zvyšoval do 1.1.2013 na 322,30 eur mesačne, odporkyňa v 2. rade je evidovaná na úrade práce od 1.9.2009 doposiaľ, z príjmu odporcu v 1. rade majú 3 exekúcie, platia aj za komunálny odpad, doteraz im vypomáhala dcéra - slobodná matka s dieťaťom s platením bytu, ale sústavne to nie je možné a navrhli dohodnúť splátkový

kalendár na nedoplatok v byte 642,10 eur + penále 16,55 eur. Zároveň požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré im súd priznal uznesením z 19.8.2013.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom zástupkyne navrhovateľa, výsluchom odporcov, predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a rozhodol vo veci po zistení tohto skutkového stavu:

Z prednesu zástupkyne navrhovateľa pred súdom vyplynulo, že toto konanie už nie je o platení dlhov za predmetný byt, ako sa domnievajú odporcovia, ale o vyprataní bytu po uplynutí výpovednej lehoty, kedy došlo k zániku nájmu bytu odporcom a neexistuje už žiaden právny vzťah odporcov k spornému bytu.

Navrhovateľ žiadal byt vypratať bez poskytnutia bytovej náhrady odporcom, na ktorú nemajú žiaden nárok. Navrhovateľ je vlastníkom predmetného bytu, byt zveril do správy BPMK zmluvou o výkone správy z 1.12.2008 a nakoľko si odporcovia neplnili povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu a neplatili riadne nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním tohto bytu, navrhovateľ dal odporom v súlade s ust. výpoveď z nájmu bytu, ktorú prevzal odporca v 1. rade 8.2.2011 a odporkyňa v 2. rade 18.2.2011, preto 3-mesačná výpovedná lehota uplynula dňa 31.5.2011 a od 1.6.2011 užívajú odporcovia byt bez právneho titulu. Na výzvu správcu bytu zo 7.11.2011 k dobrovoľnému odovzdaniu bytu odporcovia nereagovali a protiprávne užívanie bytu naďalej trvá.

Z výpovede odporcov pred súdom vyplynulo, že mali uzavretú s navrhovateľom nájomnú zmluvu, že dostali od navrhovateľa výpoveď z nájmu tohto bytu a nepodali návrh na súd o neplatnosť tejto výpovede, pretože sa nevedia orientovať v týchto záležitostiach. keď Keď vyplatili celý dlh, domnievali sa, že tým sa „výpoveď zruší“ a uzavrú novú nájomnú zmluvu. Odporca v l. rade je od r. 2007 v invalidnom dôchodku, odporkyňa v 2. rade je prihlásená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2009 a evidencia stále trvá, preto nemá žiaden príjem a len od januára 2014 začala brigádnicky pracovať, aby mala nejaký príjem. Aj keď odporca v l. rade poberá invalidný dôchodok, vykonávajú mu z dôchodku zrážky na 3 exekúcie, takže suma dôchodku po odpočítaní zrážok činí 307,02 € mesačne, z čoho platia odporcovia odpad, elektrinu a plyn a za bývanie neplatia žiadnu platbu, pretože by im ostalo na živobytie 30 - 40 € mesačne. Poukázali na to, že od februára 2014 zvýšili odporcovi invalidný dôchodok a pokiaľ by to bolo reálne, mali záujem splácať navrhovateľovi dlh po 50.- € mesačne a súčasne 199.- € mesačne za bývanie, pretože odporkyňa v 2. rade dostala ponuku pracovať na pracovnú zmluvu ako upratovačka, čím by sa zvýšil ich príjem. Odporca v l. rade riešil u správcu bytu -BPMK problém ohľadom zrážok na exekúcie z jeho dôchodku, keďže sociálna poisťovňa mu sťahuje z dôchodku zrážky pre exekútora, avšak tieto zrážky odporcov neboli poukazované správcovi bytu. Odporkyňa v 2. rade naposledy bola zamestnaná v Správe mestskej zelene a ku dňu 26.11.1999 uzavreli na jej podnet dohodu o skončení pracovného pomeru. Tvrdila, že odkedy je nezamestnaná, nemala žiaden príjem a pri verejnoprospešných prácach dostávala iba stravný lístok na jeden deň v sume 60.- Sk, že invalidný dôchodok jej manžela presahoval určitú výšku a preto nemohla poberať podporu v nezamestnanosti, ani sociálne dávky a žili obidvaja s manželom len z jeho invalidného dôchodku. Odporcovia poukázali na to, že majú 3 deti, ktoré aj keď sú prihlásené k pobytu na G. XX, T. kvôli preberaniu pošty, bývajú v podnájmoch a nebývali s nimi v byte už od r. 2011, kedy dostali výpoveď z nájmu bytu. Potvrdili, že od marca 2013 neplatia platby za bývanie v byte, aj dovtedy im pomáhala s platbami dcéra

T. Č.. Na úrade práce im oznámili, že nemajú nárok na dávky v hmotnej núdzi, ani na príspevok na bývanie z dôvodu, že odporca v l. rade poberá invalidný dôchodok.

V písomnom vyjadrení z 18.2.2014 navrhovateľ doplnil svoje stanovisko vo veci s tým, že v minulosti rovnako doručoval odporcom výpovede z nájmu bytu a bolo vedené aj súdne konanie pod č.k. o privolenie k výpovedi z nájmu bytu na J. XX v Košiciach. Poukazoval na to, že jeden byt už z dôvodu neplatenia nájomného odporcovia stratili, bol im však priznaný nárok na bytovú náhradu vo forme náhradného bytu - predmetného bytu č. X L. G. XX E. T., vypratania ktorého sa domáha navrhovateľ v tomto konaní. Odporcovia sa však nepučili, lebo v r. 2000 bol podaný ďalší návrh na privolenie k výpovedi z nájmu predmetného bytu, konanie bolo vedené pod č. k. a bolo zastavené uznesením z 27.3.2002, dôvodom ktorého bolo zaplatenie dlhu odporcami. V rokoch 2006 a 2008 boli odporcom doručované ďalšie výpovede z nájmu predmetného bytu, tiež výpovedný dôvod podľa . Odporcovia však v oboch prípadoch vyplatili dlhy počas plynutia výpovedných lehôt. Posledná výpoveď z nájmu bytu Č.. X L. G. Č.. XX E. T. bola zo 17.1. 2011, kde uplynutím 3 - mesačnej výpovednej lehoty zanikol odporcom k 31.5.2011 nájom tohto bytu. Správca bytu- BPMK s r.o. eviduje ku dňu 31.1.2014 len na istine dlh vo výške 2.915,01 € bez príslušenstva a podľa jeho vyjadrenia finančná disciplína odporcov je veľmi zlá, keď v r. 2013 a 2014 neuhradili ani jedinú platbu a aj v predchádzajúcich rokoch platili nepravidelne a sporadicky. S účinnosťou od 15.5.2012 platia pre prenajímanie obecných bytov v hybridných domoch nové pravidlá, podľa ktorých navrhovateľ môže uzavrieť zmluvu o nájme bytu s odporcami až po splnení stanovených podmienok, čo sa v danom prípade nestalo, keďže neuhradili celkový nedoplatok súvisiaci s užívaním tohto bytu, aj keď v konaní odporcovia mali snahu požiadať banku o úver, keď v rodine nemajú možnosť si požičať financie, aj ich deti vybrali úvery a splácajú za nich ich dlhy, pričom u odporkyne v 2. rade ani nedošlo k uzavretiu pracovnej zmluvy.

Podľa vyjadrenia správcu BPMK odporcovia zaplatili dlh, pre ktorý im bola doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu. Odporcovia zaplatili do pokladne BPMK sumu 2.113,58 € dňa 27.4.2011, čo preukázal navrhovateľ príjmovým pokladničným dokladom č. 3111100618. Aj napriek tejto skutočnosti navrhovateľ trval na podanom návrhu, pretože v tomto prípade nedošlo vyplatením dlhu k zániku výpovedného dôvodu podľa z dôvodu, že odporcovia neboli v čase doručenia výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pretože odporca v l. rade poberá a aj v rozhodnom období poberal invalidný dôchodok.

Podľa ust. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa ods. 4 ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa , že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa ust. ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty ( ) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 17.1.2011 súd zistil, že navrhovateľ dal odporcom výpoveď v zmysle z dôvodu, že za čas dlhší ako 3 mesiace neplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, keď ku dňu podania výpovede mali evidovaný nedoplatok na byte vo výške 1.354,20 € a na poplatku z omeškania vo výške 5.541,72 €. Odporcom bola výpoveď doručená do vlastných rúk, odporkyňa v 2. rade ju prevzala 8.2.2011 a odporca v 1. rade 18.2.2011. V trojmesačnej výpovednej lehote nepodali návrh na súd o neplatnosť výpovede tvrdiac, že uhradili dlh 2.113,58 € dňa 27.4.2011 správcovi bytu, teda počas plynutia výpovednej lehoty, preto podľa nich dôvod výpovede z nájmu zanikol a mali dostať novú nájomnú zmluvu.

Za účelom posúdenia skutočnosti, či odporcovia boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a to jednak pred uplynutím ochrannej lehoty v čase dania výpovede z nájmu bytu navrhovateľom 17.1.2011, ako aj v čase rozhodovania súdu, súd si doplnil dokazovanie a vyžiadal správu od Sociálnej poisťovne Bratislava, ústredia, v akej výške poberal odporca v l. rade invalidný dôchodok v r. 2011, pričom súdu bolo zaslané potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia odporcu vo výške 306,20 € mesačne v r. 2011.

Z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice súd obdŕžal 22.1.2014 odpoveď na dožiadanie ohľadom odporkyne v 2. rade, ktorá je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2009 a jej evidencia naďalej trvá. Pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola zamestnankyňou Inžinierskych stavieb, a.s. a pracovný pomer ukončila 31.8.2009 dohodou. Počas evidencie odporkyňa vykonávala zárobkovú činnosť na základe dohôd mimo pracovného pomeru. V čase dania výpovede, t.j. od 21.1.2011 do 30.6.2012 pracovala na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti Vicolo s r.o., Podľa oznámenia o výške jej príjmu u tohto zamestnávateľa v období od januára 2011 do júna 2012 poberala odporkyňa v 2. rade čistú mzdu za r. 2011 vo výške 525,51 € a za 1 - 6/2012 vo výške 245,05 €. Predtým od 1.2.2010 do 30.4.2010 pracovala na dohodu o vykonaní práce E. W. V. D. D. O..M.. a v čase od 13.4.2013 do 31.12.2013 na dohodu o pracovnej činnosti v a.s. SAWBAC Slovensko.

Z ďalšej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, doručenej súdu 26.11.2014 vyplynulo, že obaja odporcovia pomoc v hmotnej núdzi, ani sociálne dávky nepoberali v období r. 2011 a 2012.

o pomoci v hmotnej núdzi účinný do 31.12.2013 v ustanovuje, že hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahujú životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa §

4 cit. zákona sa za fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, považuje aj manžel a manželka, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa tieto osoby neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi, ak ods. 3 neustanovuje inak (ak nemožno občana v hmotnej núdzi alebo fyzickú osobu, ktorá sa s ním spoločne posudzuje, zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie). Tieto skutočnosti zisťuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci získavania podkladov k rozhodnutiu o dávke a o príspevok.

Z cit. ust. je možné vyvodiť, že odporcovia ku dňu doručenia výpovede, t.j. vo februári 2011 neboli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, lebo ako 2 posudzujúce osoby, manželia žijúci v jednej domácnosti dosahovali príjem životného minima v tom čase, ktoré bolo vo výške 129,31 € na 1 osobu (od 1.7.2010 do 1.7.2011 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. ).

Podľa v znení účinnom do 30.6.2011 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 129,31 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu.

Z uvedeného je zrejmé, že príjem odporcov presahoval túto výšku životného minima v tomto období, keďže invalidný dôchodok odporcu v l. rade v r. 2011 bol vo výške 306,20 €.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k tomu záveru, že ku dňu doručenia výpovede zo 17.1.2011 odporcovia neboli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a tým nedošlo u nich k predlženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu ( o 6 mesiacov v zmysle ) a zanikol im nájom bytu márnym uplynutím výpovednej lehoty k 31.5.2011, aj keď vyplatili navrhovateľovi dlžné nájomné ( ). Aj odporkyňa v 2. rade mala v r. 2011 príjem z dohody o vykonaní práce, preto neboli splnené zákonné podmienky v r. 2011 na zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu ani po zaplatení dlžného nájomného odporcami.

Súd poukazuje na to, že skutočnosti uvádzané odporcami v priebehu súdneho konania, a to celková nepriaznivá finančná situácia rodiny, i snaha platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, nemajú pre posúdenie veci právny význam, pretože nič nemenia na tom, že predmetný byt užívajú odporcovia bez právneho dôvodu, t.j. bez platnej nájomnej zmluvy.

V prejednávanom prípade sa tak stalo nepochybným, že odporcovia sa zdržiavajú v byte neoprávnene, 31.5.2011 im uplynula výpovedná lehota a od 1.6.2011 užívajú predmetný byt bez právneho titulu, čím zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľa. O nakladaní s predmetom vlastníctva rozhoduje v medziach zákona výlučne jeho vlastník, ktorý v zmysle je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. V prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, kedy je nehnuteľnosť užívaná inou osobou bez právneho dôvodu a súhlasu vlastníka, sa vlastník môže domáhať vypratania nehnuteľnosti ( ).

Odporcovia nie sú vlastníkmi, ani nájomcami nehnuteľnosti - bytu a nesvedčí im ani žiadny iný právny titul na užívanie bytu. Navrhovateľ si neželá, aby sa odporcovia v nehnuteľnosti zdržiavali, medzi sporovými stranami preto nebola uzavretá ani nájomná zmluva. Odporcovia sú tak povinní nehnuteľnosť vypratať. Subjektívny pocit nespokojnosti odporcov s postupom navrhovateľa pri daní výpovede z nájmu bytu nič nemení na vlastníckom práve navrhovateľa k bytu a nie je prípustné, aby odporcovia svoju bytovú otázku riešili neoprávneným zdržiavaním sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve iných osôb.

Podľa ust. ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

Podľa ust. ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.

Rovnako súd posudzoval, či odporcovia boli hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov v čase rozhodovania súdu. Keďže ich nájomný pomer sa skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/, odporcom ako nájomcom by patrila v zmysle § 712 a/ ods. 5 pri preukázaní hmotnej núdze z objektívnych dôvodov bytová náhrada vo forme prístrešia, avšak v iných prípadoch skončenia nájomného pomeru nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Odporcovia nie sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov ani v čase rozhodovania súdu, kedy suma životného minima, upravená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , bola v danom prípade vo výške 138,19 € mesačne ( -životné minimum fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne). Ak teda príjem odporcu v l. rade z invalidného dôchodku presahuje životné minimum, čo v danom prípade nebolo sporné, tak neboli splnené v čase rozhodovania súdu o vyprataní z bytu zákonné predpoklady na priznanie akejkoľvek bytovej náhrady odporcom.

Podľa evidencie správcu predmetného bytu sú od r. 1999 do súčasnosti evidované v byte 4 osoby, ktoré neboli z evidencie BPMK doposiaľ odhlásené, a to odporcovia v l. a 2. rade a ich deti I. Č. S. T. Č..

Z oznámenia Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ, doručeného súdu 18.11.2014 súd zistil, že doposiaľ sú v byte č. X L. G. XX prihlásené na pobyt okrem odporcov v l. a 2. rade aj ďalšie osoby, Q. B., T. B., T. C., I. Č., T. Č. S. G. P.. V byte sú teda stále prihlásené k trvalému pobytu aj iné osoby.

Nesporne bolo v konaní preukázané, že odporcovia predmetný byt užívajú neoprávnene, aj keď do bytu sa nasťahovali na základe rozhodnutia vlastníka, resp. prenajímateľa bytu a po uzavretí nájomnej zmluvy. Nezmenená je i tá skutočnosť, že

odporcovia iný byt nemajú a v súčasnosti naďalej v predmetnom byte bývajú. Okolnosť, že odporcovia dobrovoľne mienili platiť nájomné, nemôže nahradiť chýbajúce rozhodnutie o pridelení bytu do nájmu. Preto pokiaľ navrhovateľ sa domáhal vypratania protiprávne užívaného bytu odporcami so všetkými, ktorí s nimi v predmetnom byte bývajú, súd považoval návrh za dôvodný a rozhodol o povinnosti odporcov vypratať byt podľa návrhu.

Súd uložil odporcom povinnosť vypratať predmetný byt bez bytovej náhrady do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Poskytnutím tejto lehoty podľa ust. súd dáva možnosť odporcom vzhľadom na ich sociálne a rodinné pomery zabezpečiť si náhradné ubytovanie. Pokiaľ by odporcom bola poskytnutá len krátka 3 dňová lehota na vypratanie bytu, takéto rozhodnutie by bolo príliš tvrdé.

Na základe uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. , keďže súd považoval celkovú sociálnu a finančnú situáciu rodiny odporcov za značne nepriaznivú, keď 2 členná rodina odporcov žije z invalidného dôchodku odporcu v 1. rade, splácajú 3 exekúcie a odporkyňa v 2. rade je evidovaná na úrade práce už dlhodobo, preto tieto okolnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok, aj keď úspešnému navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.