Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Dz/28/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu Mgr. Michala Novotného, JUDr. Zdenky Reisenauerovej vo veci námietky zaujatosti disciplinárne obvineného voči prísediacim sudkyniam JUDr. Zdenke Benčíkovej a JUDr. Zuzane Čížovej vo veci vedenej Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Prísediace sudkyne disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Zdenka Benčíková a JUDr. Zuzana Čížová nie sú vylúčené podľa , o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) a z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vedeného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

odôvodnenie:

I.

1. V disciplinárnom konaní vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) pod sp. zn. , podal disciplinárne obvinený A.. Z. R., K. Š. R. K. N. S., pracovisko C. C., M.R. H.: XX. M. XXXX, C.: H. S. XX, XXX XX C. C., (ďalej len „disciplinárne obvinený“) námietku zaujatosti voči prísediacim sudkyniam JUDr. Zdenke Benčíkovej a JUDr. Zdenke Čížovej (ďalej len „prísediace sudkyne“) pre ich pomer k veci. Vyjadril názor, že prísediace sudkyne ako advokátky, a teda členky Slovenskej advokátskej komory, nespĺňajú atribút funkčnej nezávislosti. Môžu byť pozbavené svojej funkcie podaním disciplinárneho návrhu zo strany ministra spravodlivosti Slovenskej republiky voči nim. II. Podľa v účinnom znení (ďalej len „“) z vykonávania úkonov ... je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, ... u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci ... . Podľa o disciplinárnom súdnom poriadku Najvyššieho správneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej len „DSP“) ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia ... o vylúčení súdu a iných osôb ... . Podľa o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej len „“) ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich alebo sudcov senátu, ktorý rozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ, disciplinárne obvinený alebo jeho obhajca namietať ich zaujatosť. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel; na neskôr oznámenú námietku zaujatosti sa neprihliada. III.

2. Najvyšší správny súd konštatuje, že námietka zaujatosti bola uplatnená oprávnenou osobou a včas ( ). Najvyšší správny súd akceptoval argumentáciu disciplinárne obvineného, podľa ktorej disciplinárne obvinený síce poznal zloženie disciplinárneho senátu, avšak nemal informáciu o skutočnosti, že prísediace sudkyne sú advokátky. Účinná právna úprava neukladá povinnosť zisťovať si, v akej profesii pôsobia prísediace sudkyne, a preto disciplinárne obvinený v čase oznámenia zloženia disciplinárneho senátu nemusel vedieť profesiu prísediacich sudkýň (porovnaj k tomu bod 21 uznesenia Najvyššieho správneho súdu zo dňa 9. júna 2022). 3. Ustanovenie uvádza, že lehota na podanie námietky zaujatosti plynie od momentu, kedy sa osoba oprávnená podať námietku zaujatosti o dôvodoch zaujatosti dozvedela, teda nie od momentu, kedy sa dozvedieť mohla. Disciplinárne obvinený síce presne neuvádza, kedy presne sa dozvedel o profesii prísediacich sudkýň. S ohľadom na vyššie uznesenie tunajšieho súdu však je nutné vychádzať z prezumpcie, že tomu tak bolo v zákonnom stanovenej lehote. 4. Pri posúdení samotnej námietky zaujatosti Najvyšší správny súd posudzoval pomer k veci prísediacich sudkýň v zmysle . Podľa odbornej spisby je potrebné za vec pre účely predmetného ustanovenia považovať faktický skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, pričom pomer k veci musí mať konkrétnu podobu, osobný charakter, aby mohol byť dostatočne pádnym dôvodom podmieňujúcim vznik pochybností o schopnosti takejto osoby objektívne k veci pristupovať (Čentéš, J. a kol. I. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 145-161). 5. Z vyjadrení prísediacich sudkýň k námietke zaujatosti vyplýva, že sa necítia byť zaujaté. Rovnako ani disciplinárne obvinený neuvádza, že by prísediace sudkyne mali pomer priamo k prejedávanému skutku. Disciplinárne obvinený napadol len takzvanú funkčnú nezávislosť prísediacich sudkýň. 6. Účelom inštitútu námietky zaujatosti je dosiahnuť stav, aby vo veciach konali nestranní sudcovia (porovnaj s č. v účinnom znení (ďalej len „“)). Od nestrannosti pritom treba odlišovať nezávislosť, ktorá sa viaže na organizačno- inštitucionálnu bázu súdnictva a je upravená v siedme hlave (Orosz, L. a kol. . Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2021, s. 604-605). Účelom základného práva na nestranného sudcu je nastolenie faktického stavu, v ktorom spor o právo nebude rozhodovať sudca, ktorý je zaujatý, teda má osobné dôvody, aby spor nerozhodol podľa právneho poriadku, ale aby spor prekrútil podľa svojho záujmu, želania či potreby (Drgonec, J. . Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 877-933). 7. So zreteľom na uvedené je potrebné konštatovať, že u disciplinárnych sudkýň neboli zistené také skutočnosti, ktoré by zakladali z ich strany osobné dôvody zasahujúce do nestranného rozhodovania. Pokiaľ ide o ich funkčnú nezávislosť, Najvyšší správny súd uvádza, že samotná kontrolná právomoc ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, vrátane právomoci podať návrh na začatie disciplinárneho konania, nezakladá pochybnosti o nezávislosti advokáta v postavení prísediaceho sudcu (porov. podobne rozsudok veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Ramos Nunes de Carvalho e Sá proti Portugalsku, č. 55391/13, 57728/13 a 74041/13, zo dňa 6. novembra 2018, body 157-163). Minister spravodlivosti nemá okrem návrhového oprávnenia na začatie disciplinárneho konania ( o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v účinnom znení, ďalej len „zákona o advokácii“) žiadne iné oprávnenia vo vzťahu k vyvodzovaniu disciplinárnej zodpovednosti advokátov. 8. Disciplinárna zodpovednosť advokátov je vyvodzovaná výlučne orgánmi Slovenskej advokátskej komory ( - 59 zákona o advokácii), pričom rozhodnutia sú preskúmavané nezávislými súdmi. Navyše v zmysle môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky podať disciplinárny návrh voči každému sudcovi, vrátane sudcu disciplinárneho súdu. S ohľadom na túto skutočnosť Najvyššiemu správnemu súdu nie je zrejmé, v čom videl disciplinárne obvinený pri danej námietke zaujatosti rozdiel v návrhovej právomoci ministra spravodlivosti Slovenskej republike v disciplinárnych veciach vo vzťahu k advokátom a vo vzťahu k sudcom. V zmysle zákona o advokácii je advokácia slobodným povolaním, pričom advokát je pri výkone tohto povolania nezávislý, viazaný len všeobecne záväzným právnymi predpismi a príkazmi klienta. Navyše minister spravodlivosti Slovenskej republiky nie je navrhovateľom v disciplinárnej veci voči disciplinárne obvinenému, a teda nie je ani účastníkom tohto konania. 9. Disciplinárne obvinený v námietke zaujatosti poukazuje na kritéria ESĽP stanovené pre požiadavku nezávislosti sudcov, ktorými sú spôsob menovania sudcov, dĺžka ich funkčného obdobia, existencia garancií proti vonkajším tlakom, či sa tribunál javí ako nezávislý (bod 6 námietky zaujatosti). Namieta pritom aj spôsob výberu prísediacich sudcov, konkrétne nejasné kritéria. Argumentuje rozsudkom Grosam voči Českej republike č. 1975013 z 23. júna 2022. 10. Najvyšší správny súd pripomína, že predmetný rozsudok ESĽP do dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože

podľa informácií uverejnených na stránke ESĽP bola vec predložená veľkej komore. Napriek tomu Najvyšší správny súd uvádza, že stanovuje v zákonným spôsobom kritéria, ktoré musí splniť každá osoba, ktorá má byť zvolená do funkcie prísediaceho sudcu. Zákonnom je upravené aj funkčné obdobie ( ) a zánik funkcie prísediaceho sudcu ( ). Znamená to, že prísediace sudkyne vykonávajú svoju funkciu na základe jasných kritérií. Okrem toho disciplinárne obvinený prehliada podstatu rozdielu v ustanovení prísediacich, ktoré ESĽP kritizoval vo veci Grosam. Proces ustanovenia prísediacich pre disciplinárne konania nie je v rukách jednotlivca (prezidenta profesijnej komory), ale je zverený Súdnej rade Slovenskej republiky, teda kolektívnemu ústavnému orgánu sudcovskej legitimity (a ). Takisto je tento proces - na rozdiel od procesu kritizovaného vo veci Grosam - upravený zákonom ( o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení). 11. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že disciplinárne obvinený podal námietku zaujatosti s námietkou voči zloženiu disciplinárneho senátu, pričom jednotlivé námietky sa prelínajú. O zložení disciplinárneho senátu pritom Najvyšší správny súd v tomto konaní nerozhoduje, pretože mu zveruje len právomoc rozhodnúť o námietke zaujatosti. Pre Najvyšší správny súd bolo pri posúdení námietky zaujatosti nosné, že z právnej úpravy kreovania, pôsobenia a ukončenia funkcie prísediacich sudcov nevyplýva zaujatosť týchto sudcov k jednotlivým veciam. Z námietky zaujatosti absolútne nie je zrejmé, prečo by mali mať prísediace sudkyne s ohľadom na právna úpravu ich postavenia záujem na tom, aby vec disciplinárne obvineného bola posúdená inak ako zákonným spôsobom. Najvyšší správny súd konštatuje, že právna úprava neobsahuje žiadne také ustanovenia, pre ktoré by prísediace sudkyne mali byť zaujaté pre pomer k veci, alebo by sa mali ako zaujaté javiť. 12. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti Najvyšší správny súd nezistil, že by prísediace sudkyne mali mať pomer k veci, tak ako to tvrdí disciplinárne obvinený. Rozhodol preto spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 13. Toto uznesenie prijal Najvyšší správny súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.