Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/66/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa N. banka I., a.s., so sídlom v U., H. 11, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária O., s. r. o., U. X/B, D., proti odporcovi K. Z., bytom K. P. XX, D. nad D., o zaplatenie 129,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11.12.2012, č.k. -48, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 129,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 105,02 eur od 01.07.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 07.07.2009 zmluvu č. 1304974001, na základe ktorej mu poskytol povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 105,02 eur. Keďže odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v sadzobníku poplatkov, dňa 30.06.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. V odstúpení od zmluvy vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 129,60 eur, ktorá pozostáva z istiny 105,02 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 24,58 eur. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 07.07.2009 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej navrhovateľ zriadil pre odporcu rastový osobný účet č. ú. 1304974001/5600 a v súvislosti s tým mu poskytol ďalšie služby. Z dôvodu nepovoleného prečerpania účtu navrhovateľ od zmluvy listom zo dňa 30.06.2011 odstúpil. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 07.07.2009 uzavretá zmluva, ktorá podľa obsahu zodpovedá zmluvám v zmysle a . V zmysle by tak malo ísť medzi účastníkmi o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Na druhej strane však hovorí niečo iné v ustanovení . Okresný súd zmluvný vzťah účastníkov posúdil ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako fyzická osoba. Uvedená zmluva tak jednoznačne spĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy, súd ju takto aj posúdil a aplikoval na daný vzťah v prvom rade ustanovenia občianskoprávnych predpisov, keďže zmluva medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou. Uvedená právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola prijatá neskôr, je špecifickou úpravou slúžiacou k ochrane spotrebiteľa, a preto má prednosť pred

použitím ustanovení , a to platí aj v prípade tzv. absolútneho obchodu, pokiaľ inak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom v prípade spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť vždy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ktorý je v danom zmluvnom vzťahu slabšou stranou bez možnosti významne ovplyvniť obsah zmluvy. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto by bol odporca povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostal po odrátaní toho, čo doposiaľ uhradil. Taktiež je potrebné započítať všetky úhrady ako poplatky za vedenie účtu a bežné úroky, ktoré prípadne odporca platil, na istinu toho, čo od navrhovateľa ako prečerpanie účtu dostal, pretože odstúpením od zmluvy bola táto od začiatku zrušená, čím boli zrušené aj ustanovenia o možnosti započítať platby odporcu na poplatky za vedenie účtu a úroky. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo. Mal by jedine nárok na zákonný úrok z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia, z ktorej vrátením je odporca v omeškaní. Navrhovateľ však nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia. Touto nie je nepovolené prečerpanie účtu v sume 105,02 eur, keďže odporca nepochybne od vedenia účtu platil poplatky za vedenie účtu, pričom tieto je v dôsledku zrušenia zmluvy od začiatku odstúpením, potrebné započítať na istinu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ nepreukázal doterajšiu výšku všetkých platieb prijatých od odporcu z titulu uzatvorenej zmluvy, čím nie je preukázaná ani výška skutočného bezdôvodného obohatenia odporcu. Všeobecne platí, že zmluva sa odstúpením od nej v celosti od začiatku nezrušuje za podmienky, že sa na tom účastníci dohodli. Takáto dohoda však zároveň musí byť v súlade s právnymi predpismi. Akákoľvek dohoda účastníkov, ktorá by v tomto prípade zaväzovala odporcu ako spotrebiteľa na úhradu vyššej sumy, než mu v prípade odstúpenia od zmluvy vyplýva z , je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením , pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa (dodávateľa, veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a možnosť započítať úhrady navrhovateľom podľa jeho vôle resp. najskôr na príslušenstvo (úroky, poplatky) a sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov, sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa požiadaviek navrhovateľa sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v . Zároveň podmienky uzatvorenej zmluvy boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne dojednané. Navrhovateľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Stav, že by veriteľ (dodávateľ) mal v spotrebiteľskom vzťahu nárok na celé plnenie v zmysle zmluvy vrátane všetkých sankcií bez ohľadu na spôsob ukončenia zmluvy, je neakceptovateľný a týmto spôsobom by došlo k popretiu právnych dôsledkov a významu rôznych spôsobov (inštitútov) ukončenia platnosti zmluvy (napr. odstúpenia, výpovede, vyhlásenia predčasnej splatnosti, dohody, prípadne iných). Z uvedených dôvodov okresný súd návrh ako nedôvodný zamietol. Aj v prípade výlučnej aplikácie ustanovení by navrhovateľovi nebolo možné uplatnený nárok priznať, keďže nebola preukázaná jeho dôvodnosť, pretože z výpisu z účtu za obdobie 01.06.2011 - 30.06.2011 vyplýva, že debetný zostatok odporcu na účte bol vyrovnaný a v tomto výpise je zároveň ako kreditná položka (plusová) uvedená suma 105,02 eur a pri tejto je aj uvedené "vyrovnanie zostatku zatv. účtu". Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , -4, , ,, , , , o trovách konania rozhodol podľa , tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom podľa , a násl., a násl. je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Úprava odstúpenia od zmluvy je v komplexnou a preto sa ustanovenia nepoužijú. Podľa jeho názoru zákonodarca nepočítal s kogentnosťou pri všetkých spotrebiteľských zmluvách, keď z ustanovenia posledná veta vyplýva, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Zákonodarca tak nemal v úmysle určiť jednostrannú kogentnosť en bloc, ale len jednostrannú kogentnosť úpravy spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na uvedené považoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odporcom plne v súlade s citovanými zákonnými predpismi na základe čoho namietal tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami a preto považoval jeho nárok za nedôvodný. Ďalej uviedol, že odporca v priebehu konania nenamietal, že mu nebola poskytnutá služba zriadenia rastového osobného účtu a s ním súvisiace ďalšie služby a že by navrhovateľ postupoval v rozpore s uzavretou zmluvou. Odporca porušil zmluvu a VOP a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle článku 3 bod 23 VOP a preto v súlade s článkom 3 bodu 37 VOP odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote troch dní, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov viažuce sa k zrušenému účtu a ukončil poskytovanie týchto produktov podľa príslušných zmlúv. Odporca na uvedenú výzvu nereagoval a neuhradil príslušný debetný zostatok. Na základe toho došlo z jeho strany k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporcu , čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou „vyrovnanie zostatku zátv. účtu.“ pričom ide iba o jeho účtovnú operáciu . Podľa časti „E (depozitné produkty - ostatné poplatky)“, bodu 1. D. 5. sadzobníka poplatkov platnou v čase uzavretia zmluvy, sankčná úroková sadzba pri nedovolenom debete na osobnom účte je vo výške 20% ročne, pričom si príslušný sankčný úrok z omeškania uplatňuje z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poukázal na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, SR a . Bol toho názoru, že preukázal oprávnenosť svojho nároku voči odporcovi aj v časti uplatneného sankčného úroku a s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a zákonné ustanovenia.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania jeho dôvodov bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 07.07.2009 uzavretá zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorá podľa obsahu zodpovedá zmluvám v zmysle a . Súd prvého stupňa však zmluvný vzťah účastníkov posúdil ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako fyzická osoba. Zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je tak spotrebiteľskou zmluvou. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto by bol odporca povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostal po odrátaní toho, čo doposiaľ uhradil. Taktiež je potrebné započítať všetky úhrady ako poplatky za vedenie účtu a bežné úroky, ktoré prípadne odporca platil, na istinu toho, čo od navrhovateľa ako prečerpanie účtu dostal, pretože odstúpením od zmluvy bola táto od začiatku zrušená. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo. Mal by jedine nárok na zákonný úrok z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia, s ktorej vrátením je odporca v omeškaní. Navrhovateľ však nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia. Touto nie je nepovolené prečerpanie účtu v sume 105,02 eur, keďže odporca nepochybne od vedenia účtu platil poplatky za vedenie účtu, pričom tieto je v dôsledku zrušenia zmluvy od začiatku odstúpením potrebné započítať na istinu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ nepreukázal doterajšiu výšku všetkých platieb prijatých od odporcu z titulu uzatvorenej zmluvy, čím nie je preukázaná ani výška skutočného bezdôvodného obohatenia odporcu. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa udáva nasledovné:

Je nepochybné, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, bola uzavretá podľa ust. a . Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo však potrebné posúdiť aj podľa spotrebiteľského práva, nakoľko navrhovateľ ako dodávateľ v danom prípade pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca v predmetnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto dôvodov zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania, spĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy, a preto bolo potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia občianskoprávnych predpisov, keďže zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V preskúmavanej veci navrhovateľ jednostranným právnym úkonom, adresovaným odporcovi, odstúpil od zmluvy. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto by bol odporca povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť to, čo na základe zmluvy dostal, po odrátaní toho, čo doposiaľ uhradil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu taktiež je potrebné započítať všetky úhrady ako poplatky za vedenie účtu a bežné úroky, ktoré prípadne odporca platil, na istinu toho, čo od navrhovateľa ako prečerpanie účtu dostal. Navrhovateľ v prvostupňovom konaní svoje nároky bližšie nešpecifikoval, keď uviedol len to, že si uplatňuje sumu 129,60 eur, ktorá pozostáva z debetného zostatku na účte v sume 105,02 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 24,58 eur. Navrhovateľ preukazoval dôvodnosť uplatneného nároku výpismi z účtu odporcu, z ktorých nie je jednoznačne a spoľahlivo preukázaný konečný zostatok na účte odporcu, ktorý by mal byť podľa navrhovateľa záporný (t. j. debetný zostatok). Naviac navrhovateľ nepreukázal doterajšiu výšku všetkých platieb prijatých od odporcu z titulu uzatvorenej zmluvy, keďže odporca nepochybne od vedenia účtu platil poplatky za vedenie účtu, ktoré je v dôsledku zrušenia zmluvy od začiatku odstúpením potrebné započítať na istinu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam (navrhovateľ v tomto smere závery prvostupňového súdu v podstate ani nenamietal), odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako vecne správny a odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Rovnako nedôvodná bola i odvolacia námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa náležite zdôvodnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. .

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

Úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa a , nakoľko odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil podľa

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .