Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-152-2022.pdf
PDF · 137.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/152/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Národný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1, Bratislava, IČO: 00 607 231, proti povinnému: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, pod sp. zn. EX 390/2002, o vymoženie 31.546,48 EUR s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 24.02.2021, č.k. 38Er/5/2003-86 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.09.2022, č.k. 38Er/5/2003-137
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.02.2021, č.k. 38Er/5/2003-86 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.09.2022, č.k. 38Er/5/2003-137.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.02.2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.09.2022 označenými v záhlaví návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 02.12.2002 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 31.546,48 EUR s prísl. (950.396,25 Sk) na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č.k. 1Rob 1424/01-24 zo dňa 23.08.2001. Dňa 29.03.2016 povinný doručil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že časť pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní zanikla splnením (úhradou na účet oprávneného) a zvyšná časť bola prevzatá tretím subjektom. Povinný tak žiadal, aby súdny exekútor v časti, v ktorej bola pohľadávka uhradená upustil od vykonania exekúcie a vo zvyšnej časti žiadal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu jej zániku. Ďalej uviedol, že príslušenstvo pohľadávky vo výške 39.280,17 EUR (1.183.354,50 Sk) bolo uhradené čiastočne vo výške 19.640,09 EUR (591.677,25 Sk) a zostatok pohľadávky predstavoval 19.640,09 EUR (591.677,25 Sk). Zostatok pohľadávky zanikol, keďže bol vysporiadaný v rámci Projektu oddlžovania zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, ktorý sa uskutočnil na základe uznesenia vlády SR č. 262 z 02.04.2003 prostredníctvom spoločnosti VERITEĽ, a.s. K vysporiadaniu záväzkov povinného voči oprávnenému došlo na základe Dohody o urovnaní, ktorú uzatvoril právny predchodca povinného (SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa) s oprávneným, ktorou boli uznané a urovnané všetky pohľadávky zdravotníckeho zariadenia voči právnemu predchodcovi povinného, pričom následne právny predchodca povinného uzatvoril so spoločnosťou VERITEĽ, a.s. zmluvu o prevzatí dlhu, ktorou spoločnosť VERITEĽ, a.s. prevzala za odplatu od právneho predchodcu povinného v plnej výške urovnaný dlh a stala sa dlžníkom voči oprávnenému namiesto právneho predchodcu povinného. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdu predložil aj Dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi oprávneným a právnym predchodcom povinného, ktorou boli urovnané všetky pohľadávky a záväzky ku dňu 31.12.2004 tak, že tieto zanikli a boli nahradené novým záväzkom právneho predchodcu povinného
uhradiť oprávnenému sumu 352.089,61 EUR (10.607.051,62 Sk). Zároveň povinný predložil aj Zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 20.07.2005 uzatvorenú medzi právnym predchodcom povinného a spoločnosťou VERITEĽ, a.s., ktorou táto spoločnosť prevzala dlh vyplývajúci z Dohody o urovnaní vo výške 352.089,61 EUR. Povinný takisto súdu predložil Protokol o záväzkoch zdravotnej poisťovne SIDERIA – ISTOTA voči oprávnenému, vyčíslených ku dňu 31.12.2004, Denník zaúčtovania právneho predchodcu povinného obsahujúci špecifikáciu záväzkov právneho predchodcu povinného voči oprávnenému, ktoré prevzala spoločnosť VERITEĽ, a.s. V súvislosti s uvedenými dôkazmi povinný uviedol, že hoci nemá k dispozícii poslednú stranu dohody o urovnaní s podpismi štatutárnych zástupcov účastníkov dohody, skutočnosť, že došlo k jej uzavretiu potvrdzujú predložené dokumenty a z nich vyplývajúce skutočnosti. Zo zmluvy o prevzatí dlhu nepochybne vyplýva, že dohoda o urovnaní jej je neoddeliteľnou súčasťou, a že v čase podpisu zmluvy o prevzatí dlhu existovala a bola platne uzavretá. Zároveň povinný predložil Materiál na rokovanie dozornej rady spoločnosti VERITEĽ, a.s. zo dňa 18.07.2005, ktorý svedčí o vyrovnaní exekvovaného dlhu. Z prílohy č. 1 tohto materiálu vyplýva, že mal byť vysporiadaný dlh zdravotnej poisťovne SIDERIA – ISTOTA voči oprávnenému vo výške 352.089,61 EUR (10.607.051,62 Sk). Z prílohy pripojenej k zmluve o prevzatí dlhu (Denník zaúčtovania) ako i z účtovníctva povinného vyplýva, že v rámci záväzkov, ktoré mali byť urovnané, a ktoré boli nepochybne prevedené na spoločnosť VERITEĽ, a.s. Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 20.07.2005, bol na spoločnosť VERITEĽ, a.s. prevedený aj zostatok dlhu vymáhaného v exekučnom konaní. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 28.01.2016 uviedol, že v dohode zo dňa 27.12.2004 právny predchodca povinného a oprávnený konštatovali, že právny predchodca povinného má voči oprávnenému záväzok v sume 309.209,28 EUR (9.315.238,64 Sk), pričom špecifikácia záväzkov je uvedená v prílohe dohody. Príloha uvádza jednotlivé spory vedené oprávneným proti právnemu predchodcovi povinného, avšak exekučné konania 390/2002, 391/2002 a 392/2002 nie sú v prílohe uvedené a dohoda sa na tieto pohľadávky nevzťahovala. Oprávnený poukázal na § 6a ods. 6 a 7 zák. č. 278/1993 Z. z., z ktorých vyplýva, že na platnosť rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávok bol potrebný súhlas Ministerstva zdravotníctva SR, pričom oprávnený takýto súhlas neeviduje. Oprávnený považoval ustanovenie dodatku k dohode, ktorým sa oprávnený vzdal svojich pohľadávok za neplatné a to pre rozpor s ust. § 6a ods. 6 zákona o správe majetku štátu. Rovnako nebola špecifikácia záväzkov právneho predchodcu povinného voči oprávnenému dostatočne určitá. V dohode o urovnaní zároveň absentujú podpisy a nie je zrejmé, či došlo k jej uzavretiu, pričom oprávnený nedisponuje originálnymi dokumentmi. Oprávnený poukázal na článok III bod 2 dohody, z ktorého vyplýva, že predmetom urovnania sú akékoľvek záväzky z poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktoré vznikli alebo mohli vzniknúť v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti do 31.12.2004, a ktoré do dňa podpísania dohody nezanikli, a teda nielen odsúhlasené záväzky, a že toto vyčíslenie a špecifiká sú len orientačné. Podľa názoru oprávneného, vzhľadom na uvedené je ustanovenie neplatné z dôvodu jeho neurčitosti a rozpornosti s ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol oprávnený názoru, že pohľadávka ktorá je predmetom exekučného konania stále existuje a oprávnený ako príspevková organizácia MZ SR a ako správca majetku štátu musí postupovať pri ich uplatňovaní podľa ust. zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a nemôže upustiť od ich vymáhania. Na toto vyjadrenie oprávneného reagoval povinný, ktorý doplnil, že cit. ustanovenia zákona o správe majetku štátu sa na situáciu opísanú v návrhu na zastavenie exekúcie nevzťahujú, dohodou o urovnaní sa sporné záväzky nahrádzajú novými záväzkami. Pôvodný sporný záväzok tak zanikol. V prípade aplikácie ust. § 6 ods. 6 a 7 zákona o správe majetku štátu by malo ísť o upustenie od vymáhania pohľadávky štátu, avšak takéto rozhodnutie je možné vydať iba v prípade, ak pohľadávka, ohľadom ktorej sa má rozhodnúť o upustení od jej vymáhania v čase tohto rozhodnutia existuje. Ak bola takáto pohľadávka urovnaná, nie je možné rozhodnúť o upustení od jej vymáhania, keďže takáto pohľadávky zanikla. K neurčitosti dohody o urovnaní uviedol, že z dohody o urovnaní vyplýva, že sa týka urovnania všetkých záväzkov, nielen tých, ohľadom ktorých vznikla medzi stranami spornosť alebo pochybnosť. Skutočnosť, že pohľadávky vymáhané v exekučnom konaní nie sú uvedené v prílohe dohody, nemá vplyv na platnosť dohody, keďže predmetom urovnania podľa dohody sú všetky pohľadávky, nie len tie uvedené v prílohe. Celý proces oddlžovania zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení sa uskutočnil na základe uznesení vlády a s jej súhlasom a na žiadosť Ministerstva zdravotníctva SR, pričom s prevzatím dlhu oprávnený súhlasil. Súhlas oprávneného s prevzatím dlhu je vyjadrený tak v dohode o urovnaní, ako i v protokole zo dňa 04.07.2005.
Po citovaní § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený k návrhu na zastavenie exekúcie priložil ako prílohy - dohodu o urovnaní, zmluvu o prevzatí dlhu, protokol, denník zaúčtovania, saldo z účtovníctva právneho predchodcu povinného, pričom z pohľadu argumentácie
povinného je dohoda o urovnaní pre posúdenie zániku práva vymáhať pohľadávku v tomto exekučnom konaní najdôležitejšia. Dohoda o urovnaní však bola súdu predložená bez poslednej strany, keďže povinný poslednú stranu dohody o urovnaní nemá k dispozícii a oprávnený uvedenými listinami nedisponuje. Bez poslednej strany dohody o urovnaní však nie je možné posúdiť, či takáto zmluva bola uzavretá, kedy bola uzavretá a či za zmluvné strany konali osoby na to oprávnené. Z ďalších listín síce vyplýva, že k uzatvoreniu dohody o urovnaní malo dôjsť, avšak v čl. II bod 1. zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 20.07.2005 sa uvádza ako dátum uzavretia dohody o urovnaní deň 20.07.2005, pričom v Protokole o záväzkoch sa v jeho závere uvádza ako deň uzatvorenia dohody o urovnaní deň 17.12.2004. Otázku dňa uzatvorenia dohody o urovnaní ďalšie predložené listiny ako nepriame dôkazy neobjasňujú, ale ju robia spornejšou. Dohoda o urovnaní bola zároveň súdu predložená s ďalšou chýbajúcou stranou, nakoľko po prvej strane končiacej sa v bode 1. článku III nasleduje strana očíslovaná ako strana č. 3, ktorá začína článkom IV - Predmet dohody. Taktiež Zmluva o prevzatí dlhu článok II bod 1. sa v špecifikácii záväzkov odvoláva na čl. III bod 2. a 3. ako aj na prílohu č. 1 Dohody o urovnaní. Zároveň v čl. V bod 4. písm. a) dohody o urovnaní je ako neoddeliteľná súčasť tejto zmluvy uvedená príloha č. 1, ktorá obsahuje bližšiu špecifikáciu odsúhlasených záväzkov podľa čl. III bodu 2. Táto príloha pri dohode o urovnaní pripojená nie je, z čoho pramení pochybnosť, či Denník zaúčtovania (UTC 1 200507 361 ID-Halászová 16/2005 záp. DFNSPBa - Veriteľ) bol ako príloha č. 1 k dohode o urovnaní pripojený, najmä ak dňom jeho vytvorenia je deň 19.08.2005. K argumentácii povinného o podpise štatutárneho zástupcu oprávneného, ktorý je pripojený na dohode o urovnaní pri oprave jej znenia súd uviedol, že na tretej strane dohody o urovnaní v čl. V bod 4. je písm. b) v rozsahu jedného riadku preškrtnuté a rukou dopísané „opravil“ a je pripojený nečitateľný podpis. Z tejto skutočnosti nie je zrejmé kto vykonal opravu, čí je tento podpis a kedy bola oprava vykonaná. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd nemal nepochybne preukázaný zánik časti záväzku povinného v sume 19.640,09 EUR, z ktorého dôvodu nebolo možné vyhovieť návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že exekúciu zastaví.
Povinný v odvolaní uviedol, že z Protokolu o záväzkoch zdravotnej poisťovne SIDERIA-ISTOTA voči oprávnenému vyčíslených ku dňu 31.12.2004 pre účely vysporiadania záväzkov prostredníctvom spoločnosti VERITEĽ, a.s. nepochybne vyplýva, že k uzatvoreniu Dohody o urovnaní zo dňa 17.12.2004 skutočne došlo, zdravotná poisťovňa a poskytovateľ nepochybne potvrdili celkový objem záväzkov zdravotnej poisťovne voči poskytovateľovi ku dňu 31.12.2004 a to vo výške 352.089,61 EUR (10.607.051,62 Sk), čo okrem iného zodpovedá sume uvedenej v dohode o urovnaní. Z protokolu ďalej vyplýva, že oprávnený podpisom štatutárneho orgánu potvrdil, že úhrnná výška záväzkov zdravotnej poisťovne uvedená v protokole predstavuje všetky záväzky zdravotnej poisťovne voči poskytovateľovi, ktoré vznikli ku dňu 31.12.2004 a teda zahŕňajú aj záväzky zdravotnej poisťovne vymáhané v exekučnom konaní a zdravotná poisťovňa a poskytovateľ súhlasili s vysporiadaním všetkých evidovaných záväzkov prostredníctvom spoločnosti VERITEĽ, a.s. Zo strany oprávneného tak došlo k odsúhlaseniu objemu všetkých záväzkov, ktoré evidoval voči povinnému do 31.12.2004 na účely vysporiadania prostredníctvom spoločnosti VERITEĽ. a.s. a je nepochybné, že súčasťou odsúhlasenia a vysporiadania bola aj pohľadávka vymáhaná oprávneným v exekúcii, a teda oprávnený udelil súhlas s prevzatím dlhu spoločnosťou VERITEĽ, a.s. Na toto odsúhlasenie nadväzuje zmluva o prevzatí dlhu uzatvorená medzi právnym predchodcom povinného a spoločnosťou VERITEĽ, a.s., z ktorej je zrejmé, že všetky záväzky, ktoré si zdravotná poisťovňa a poskytovateľ vzájomne odsúhlasili ako všetky záväzky ku dňu 31.12.2004 (teda aj záväzky vymáhané v exekučnom konaní) prevzala ako nový dlžník spoločnosť VERITEĽ, a.s. Zdravotná poisťovňa tak naďalej nie je povinným v exekučnom konaní a je potrebné voči nej exekúciu zastaviť. Tento dôkaz však súd prvej inštancie nevykonal a v odôvodnení uznesenia ho úplne opomenul. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Povinný taktiež navrhol, aby súd v prípade pochybností požiadal priamo spoločnosť VERITEĽ, a.s. o predloženie dokumentácie súvisiacej s oddlžením právneho predchodcu povinného voči oprávnenému, pričom súd bez odôvodnenia tieto dôkazy nevykonal. Povinný ďalej uviedol, že nedisponuje žiadnym vyjadrením oprávneného. Oprávnený tak nenamieta skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní ani k prevodu záväzkov na tretí subjekt. Platnosť dohody oprávnený namietal iba v komunikácii s povinným mimo konania, pričom nenamietal jej uzatvorenie, ale namietal
jej platnosť a z dôvodu absencie súhlasu Ministerstva zdravotníctva SR s upustením od vymáhania pohľadávky, pripadne, že podľa jeho názoru mali byť všetky záväzky v dohode o urovnaní presne vymenované a vyčíslené. Zároveň v protokole o záväzkoch je potvrdená skutočnosť, že k uzatvoreniu dohody o urovnaní došlo, a že vyčíslenie záväzkov na účely prevodu je konečné a zahŕňa všetky evidované záväzky voči zdravotnej poisťovni do 31.12.2004, a teda aj záväzky vymáhané v exekúcii. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o tvrdenie o pochybnostiach o existencii samotnej dohody o urovnaní, prípadne o dátume jej podpisu, pričom však táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a nemala byť predmetom posudzovania súdom. Povinný bol názoru, že ak by aj súd skonštatoval, že nebol preukázaný zánik časti záväzku uzatvorením dohody o urovnaní, ostáva preukázaný prevod záväzku, ktorý bol vymáhaný v exekučnom konaní na nového dlžníka a v takom prípade je potrebné exekúciu voči pôvodnému dlžníkovi zastaviť. Povinný preukázal, že celý projekt vysporiadania záväzkov medzi zdravotnými poisťovňami sa uskutočňoval na celoštátnej úrovni a bol riadený Ministerstvom zdravotníctva SR a Vládou SR, pričom povinný pohľadávku vymáhanú v exekúcii evidoval 10 rokov ako vysporiadanú a exekučné konanie za ukončené, keďže sa v ňom nijak nekonalo. Povinný považoval za nezákonné také rozhodnutie, ktoré v rozpore s princípmi spravodlivosti zaväzujú povinného na úhradu zjavne zaniknutej pohľadávky na základe štátom riadeného oddlženia, a to iba z dôvodu, že chýba jedna strana dokumentu. Na záver povinný namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia a bol názoru, že preukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, keďže spôsob zániku práva voči povinnému bol riadne popísaný v návrhu na zastavenie exekúcie a preukázaný dôkazmi, pričom bol zároveň preukázaný prevod pohľadávky na tretí subjekt, z ktorého dôvodu je vykonanie exekúcie voči povinnému neprípustné, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s výrokom ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia a trval na tom, že povinný nepreukázal skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu dohody o urovnaní, ktorou by boli všetky existujúce pohľadávky oprávneného nahradené novým záväzkom povinného. V dohode o urovnaní, ktorú predložil povinný absentuje posledná strana, a teda nie je možné preukázať, že takáto dohoda bola skutočne uzavretá. Navyše absentuje aj príloha č. 1, ktorá mala obsahovať špecifikáciu jednotlivých záväzkov. Zároveň k 17.12.2004, kedy mala byť dohoda o urovnaní podľa povinného podpísaná , ešte nemohol ani oprávnený ani povinný vedieť stanoviť si svoje vzájomné pohľadávky a záväzky ku dňu 31.12.2004, keďže zdravotná starostlivosť za mesiac december 2004 mohla byť vykázaná najskôr v januári 2005. Oprávnený považoval za nesprávne tvrdenie, že by povinným predložený Protokol o záväzkoch zdravotnej poisťovne SIDERIA – ISTOTA preukazoval, že došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní dňa 17.12.2004. Protokol neobsahuje zmienku o dohode o urovnaní, v poslednom odseku sa nachádza iba zmienka o Dohode o uznaní záväzkov zo dňa 17.12.2004, ktorá však predložená nebola. Rovnako protokol neobsahuje ani súhlas s postúpením pohľadávok na spoločnosť VERITEĽ, a. s. Oprávnený ďalej uviedol, že v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka je na prevzatie dlhu potrebný súhlas veriteľa. Súhlas oprávneného ako veriteľa je však uvedený iba na dohode o urovnaní, ktorá však neobsahuje poslednú stranu, ktorá by preukazovala jej podpis. Oprávnený tiež namietal, že čl. III bod 2 dohody o urovnaní je neplatný z dôvodu jeho neurčitosti a teda v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka, keďže z neho nie je možné s dostatočnou istotou špecifikovať, o aké záväzky ide. Dohoda o urovnaní, resp. jej časť by bola rovnako neplatná aj z dôvodu rozporu s ust. § 6a ods. 6 zákona o správe majetku štátu. Zhrnutie akýchkoľvek záväzkov, aj v dohode neuvedených a ich nahradenie jedným záväzkom mohlo opätovne znamenať vzdanie sa určitých záväzkov, bez súhlasu zriaďovateľa s rozhodnutím o upustení od ich vymáhania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
Povinný v odvolacej replike doplnil, že riadne preukázal, že zostatok pohľadávky zanikol, keďže bol riadne vysporiadaný v rámci Projektu oddlžovania zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, ktorý sa uskutočnil na základe uznesenia vlády SR č. 262 z 02.04.2003 prostredníctvom spoločnosti VERITEĽ, a.s. Predpokladom prevzatia dlhu spoločnosťou VERITEĽ, a.s., ktoré povinný nepochybne preukázal predložením Zmluvy o prevzatí dlhu, bolo uzatvorenie dohody o urovnaní, na ktorej uzatvorenie sa odvolávajú aj ďalšie dokumenty a úkony vyhotovené a uzatvorené v rámci projektu oddlžovania. Chýbajúca strana dohody preto nič nemení na tom, že z ďalšej dokumentácie uzatvorenie dohody o urovnaní nepochybne vyplýva. Oprávnený nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, že sa oddlženia nezúčastnil, a že jeho pohľadávky neboli v rámci projektu oddlžovania vysporiadané. Tvrdenie, že k oddlženiu oprávneného, ako jedinej nemocnice v SR, v skutočnosti nedošlo, je nepravdivé. Povinný mal za to, že aj oprávnený považoval exekúciu za ukončenú, keďže sa 13 rokov nedomáhal vymoženia pohľadávok, avšak k formálnemu ukončeniu exekúcie nedopatrením nedošlo. Pokiaľ ide o súhlas veriteľa s prevzatím dlhu, tento je udelený aj na protokole o záväzkoch, ktorý potvrdzuje urovnanie záväzkov, zároveň obsahuje špecifikáciu záväzkov ako aj súhlas s ich následným prevzatím spoločnosťou VERITEĽ, a.s. Zároveň v zmysle § 586 ods. 1 a § 587 Občiansky zákonník nesankcionuje urovnanie všetkých pohľadávok a záväzkov neplatnosťou právneho úkonu, ale naopak, možnosť takéhoto právneho úkonu výslovne predpokladá. Z dohody o urovnaní nepochybne vyplýva, že urovnanie sa má týkať všetkých pohľadávok a záväzkov, ktoré vznikli medzi oprávneným a právnym predchodcom povinného do 31.12.2004, pričom takéto urovnanie je bežné. Povinný taktiež predloženými dôkazmi preukázal, že celý projekt vysporiadania záväzkov medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami sa uskutočňoval na celoštátnej úrovni a bol riadení Ministerstvom zdravotníctva SR a Vládou SR. Zriaďovateľ oprávneného nielenže udelil súhlas s vysporiadaním záväzkov, ale celý tento proces sa realizoval na základe rozhodnutia zriaďovateľa oprávneného. V danom prípade však nejde o upustenie od vymáhania pohľadávky, ale o urovnanie pohľadávok a prevzatie záväzkov treťou osobou.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam povinného odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č.k. 1Rob 1424/01-24 zo dňa 23.08.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.09.2001, ktorým bola žalovanému (právnemu predchodcovi povinného SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná
poisťovňa) uložená povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 950.369,25 Sk (31.546,48 EUR) s 0,1 % poplatkom z omeškania za každý deň omeškania zo sumy 24.132,05 EUR (727.002,25 Sk) od 10.08.1998 do zaplatenia, zo sumy 6.119,86 EUR (184.367,- Sk) od 02.10.1998 do zaplatenia, zo sumy 1.294,56 EUR (39.000,- Sk) od 17.01.1999 do zaplatenia.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
V zmysle vyššie cit. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Oprávneným je v exekučnom konaní oprávnený z exekučného titulu a povinným v exekučnom konaní je povinný z exekučného titulu, t.j. ten subjekt práva, ktorému bola v základnom konaní uložená povinnosť, prípadne ktorého majetok má byť podľa exekučného titulu postihovaný. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený, pričom návrh na vykonanie exekúcie môže podať aj ten, kto preukáže, že na neho v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 EP prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. Oprávnený musí k návrhu na vykonanie exekúcie obligatórne pripojiť rovnopis rozhodnutia, ktorý je opatrený doložkou vykonateľnosti.
Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
Aj v exekučnom konaní je možné hovoriť o procesnom nástupníctve, ktoré je normatívne upravené v ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak k prevodu alebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu dôjde v priebehu už začatého exekučného konania, použije sa ust. § 37 ods. 3 veta druhá a nasl. Exekučného poriadku. Teda účastník je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť súdnemu exekútorovi oznámiť a ten je povinný do 14 dní od momentu, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel, doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníctva v exekučnom konaní. Ďalší priebeh procesného nástupníctva je viazaný na subsidiárne aplikovanie ustanovenia § 80 CSP (resp. pred 01.07.2016 na § 92 O.s.p.).
Súd následne vyhovie návrhu na pripustenie zmeny účastníka v exekučnom konaní ak návrh na zmenu navrhol účastník konania, súhlasí s tým ten, kto má vstúpiť na miesto oprávneného (ak sa má nástupníctvo týkať povinného, táto podmienka odpadá) a preukáže sa, že došlo k právnej
skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. V tejto súvislosti sú účastníci konania, ktorí navrhujú zmenu účastníka v exekučnom konaní, povinní predložiť konkrétne (najmä listinné) dôkazy o existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet konania. Súd je zároveň oprávnený skúmať, či napr. zmluva o postúpení pohľadávky či prevzatie dlhu je platné, a teda či skutočne spôsobujú zamýšľané právne účinky.
Ak k prevodu alebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu dôjde v priebehu už začatého exekučného konania, účastník konania je zároveň povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť súdnemu exekútorovi oznámiť a ten je povinný do 14 dní od momentu, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel, doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníctva v exekučnom konaní. Súd je následne viazaný poriadkovou lehotou 60 dní od doručenia návrhu na zmenu účastníctva zo strany súdneho exekútora na rozhodnutie o tomto návrhu.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že celá vymáhaná pohľadávka zanikla, a to časť splnením – úhradou priamo oprávnenému, a to príslušenstvo pohľadávky vo výške 591.677,25 Sk (19.640,09 EUR), ktorú skutočnosť podľa povinného na jeho žiadosť potvrdil aj súdny exekútor. Zostatok pohľadávky zanikol, keďže bol riadne vysporiadaný v rámci Projektu oddlžovania zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní prostredníctvom spoločnosti VERITEĽ, a.s., ktorá bola na tento účel zriadená. Právny predchodca povinného (SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa) uzatvoril s oprávneným Dohodu o urovnaní, ktorou boli uznané a urovnané všetky pohľadávky zdravotníckeho zariadenia voči právnemu predchodcovi povinného a právny predchodca povinného následne uzatvoril so spoločnosťou VERITEĽ, a.s. Zmluvu o prevzatí dlhu, ktorou táto spoločnosť prevzala za odplatu od právneho predchodcu povinného v plnej výške urovnaný dlh a stala sa tak dlžníkom voči oprávnenému namiesto právneho predchodcu povinného. Povinný tak mal za to, že zostávajúca časť dlžnej sumy priznanej exekučným titulom bola vyporiadaná spoločnosťou VERITEĽ, a.s., ktorý prevzal za právneho predchodcu povinného so súhlasom oprávneného povinnosť zaplatiť zostávajúcu časť pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Povinný bol zároveň názoru, že ak by aj súd nezastavil exekúciu z dôvodu zániku pohľadávky urovnaním, je potrebné rozhodnúť o zmene účastníka na strane povinného na spoločnosť VERITEĽ, a.s., keďže táto spoločnosť prevzala záväzok vymáhaný v exekúcii, a teda naň prešla povinnosť z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. (O tomto návrhu doposiaľ nebolo rozhodnuté – pozn. odvolacieho súdu).
Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
V citovanom ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená zmena v subjektoch záväzku na strane dlžníka, kde pôvodný dlžník prestáva byť účastníkom záväzkového vzťahu a na jeho miesto nastupuje nový dlžník. Takéto prevzatie dlhu sa nazýva privátna intercesia. K prevzatiu dlhu dochádza na základe písomnej zmluvy medzi dlžníkom a treťou osobou, k účinnosti ktorej je potrebný súhlas veriteľa, keďže zmena dlžníka by mohla mať za následok ohrozenie vymožiteľnosti pohľadávky, resp. jej znehodnotenie v neprospech veriteľa.
Prevzatie dlhu je možné výlučne na zmluvnom základe a vychádza z konsenzu medzi pôvodným dlžníkom a jeho nástupcom, s ktorým musí osobitne súhlasiť veriteľ pohľadávky. Súhlas veriteľa je zákonnou podmienkou účinnosti privatívnej intercesie. Z tohto hľadiska dochádza k riadnemu prevzatiu dlhu na základe tzv. zloženej právnej skutočnosti, ktorá je kumulatívne tvorená dohodou medzi pôvodným a preberajúcim dlžníkom a súhlasom veriteľa s prevzatím dlhu. Súhlas veriteľa je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorým je vyjadrená vôľa veriteľa v zmysle jeho
stotožnenia sa s prevzatím dlhu konkrétnou osobou. Tento súhlas môže byť daný pôvodnému alebo preberajúcemu dlžníkovi a je teda týmto osobám určený. Občiansky zákonník nevyžaduje pre súhlas veriteľa zachovanie písomnej formy. Tento úkon môže byť uskutočnený výslovne alebo konkludentne, vždy však musí byť nepochybné, že veriteľ prevzatie dlhu schválil, pričom môže byť udelený vopred, súčasne s uzavretím zmluvy o prevzatí dlhu, alebo následne. Bez súhlasu veriteľa bude mať zmluva medzi pôvodným a preberajúcim dlžníkom spravidla právne účinky prevzatia plnenia podľa § 534 Občianskeho zákonníka.
Účinky prevzatia dlhu nastávajú až od udelenia súhlasu veriteľa a účinnosťou prevzatia dlhu prechádza záväzok pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka, pričom pôvodný dlžník už nie je voči veriteľovi zaviazaný.
V danom prípade Zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 20.07.2005 podpísali právny predchodca povinného SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa a spoločnosť VERITEĽ, a.s., pričom na tejto zmluve sa podpis veriteľa (oprávneného) nenachádza, resp. táto zmluva súhlas veriteľa (oprávneného) s prevzatím dlhu spoločnosťou VERITEĽ, a.s. neobsahuje. V zmysle článku III bodu 3 zmluvy o prevzatí dlhu veriteľ v čl. IV bod 6 Dohody o urovnaní udelil pôvodnému dlžníkovi súhlas s prevzatím dlhu preberajúcim dlžníkom.
Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie resp. s návrhom na pripustenie zmeny na strane povinného predložil aj dokument označený ako Dohoda o urovnaní, uzatvorená medzi právnym predchodcom povinného SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa a oprávneným, v zmysle ktorej čl. IV bodu 6. zdravotnícke zariadenie (oprávnený) výslovne súhlasí s tým, aby dlh zdravotnej poisťovne uvedený v čl. IV bod 4. Dohody prevzala obchodná spoločnosť VERITEĽ, a.s., so sídlom Štefanovičova 5, 811 06 Bratislava, identifikačné číslo 35 859 881, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka číslo: 3146/B.
Povinný však predložil iba stranu 1 a 3 tejto dohody o urovnaní, ktorá neobsahuje podpisy zmluvných strán a nie je z nej zrejmé kedy a či došlo k uzavretiu tejto dohody o urovnaní, ktorá mala obsahovať aj súhlas veriteľa (oprávneného) s prevzatím dlhu spoločnosťou VERITEĽ, a.s. Rovnako ani z iných predložených listín nevyplýva, že by veriteľ (oprávnený) dodatočne udelil súhlas s prevzatím dlhu povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na zákonnú dikciu ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné mať za to, že dohoda o prevzatí dlhu bez súhlasu veriteľa vyvoláva právne účinky len medzi povinným a spoločnosťou VERITEĽ, a.s. a k prevzatiu dlhu spoločnosťou VERITEĽ. a.s. voči oprávnenému nedošlo.
Povinný tak nepreukázal, že došlo k prevzatiu dlhu povinného spoločnosťou VERITEĽ, a.s. (teda, že už nie je nositeľom povinnosti z exekučného titulu), keďže nepreukázal, že oprávnený s prevzatím dlhu vyjadril súhlas, pričom ako odvolací súd uviedol vyššie účinky prevzatia dlhu nastávajú až od udelenia súhlasu veriteľa a až účinnosťou prevzatia dlhu prechádza záväzok pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka. Neboli tak splnené podmienky na rozhodnutie súdu o pripustení zmeny na strane povinného podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže povinný nepreukázal, že na spoločnosť VERITEĽ, a.s. prešla povinnosť z exekučného titulu a oprávnený má teda naďalej právo vymáhať dlh voči povinnému.
Povinný nepreukázal, že nie je nositeľom povinnosti z exekučného titulu, nepreukázal, že pohľadávku splnil (resp. túto skutočnosť ani netvrdil), ale ani nepreukázal, že táto prešla na niekoho iného. Ani v odvolacom konaní resp. až do rozhodnutia odvolacieho súdu povinný nepredložil dôkazy preukazujúce, že nie je nositeľom povinnosti z exekučného titulu, aj keď z uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že to bolo dôvodom, prečo bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý.
V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Odvolací súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia
bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb po začatí exekučného konania sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný splní celú pohľadávku oprávneného, resp. jej časť, súdny exekútor od vykonania exekúcie v tomto rozsahu upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení a súdny exekútor iba v zmysle § 60 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súdu bezodkladne vráti poverenie na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu a súdny exekútor rovnako iba v zmysle § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku súdu bezodkladne vráti poverenie na vykonanie exekúcie a pred jeho vrátením zašle účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku.
Naopak zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku sleduje iný cieľ. Zo znenia týchto zákonných ustanovení vyplýva, že zastavenie exekúcie je dôsledkom absencie niektorej zo základných podmienok konania (napríklad neexistencie pohľadávky podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, zrušenia exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, zákonného vylúčenia veci z exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku atď.).
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom skončenia exekúcie a je podmienené tým, že povinný splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len čiastočne avšak len za predpokladu, že oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Súhlas oprávneného musí byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora.
Povinný ani v odvolacom konaní nepreukázal žiaden z tvrdených dôvodov pre zastavenie exekúcie a odvolací súd ani iný dôvod pre zastavenie exekúcie zo spisu nezistil. Povinný nepreukázal, že splnil pohľadávku, nepreukázal ani to, že pohľadávka prešla na niekoho iného a nepreukázal ani platne uzatvorenú dohodu o urovnaní, resp. iné dôkazy, ktoré by preukazovali prechod pohľadávky na tretiu osobu.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).