Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/20/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: F. A., nar. XX. X. XXXX, bytom X. - Z. V., V. XX, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľákom, so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj so sídlom Prešov, 080 01, Námestie mieru č.2, IČO: 37 870 475, zastúpenému: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859, o zaplatenie 8.543,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 172 zo dňa 6. 11. 2013 takto :

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 8.543,60 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 1. 2013 do zaplatenia.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. KN- E č. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. K., na ktorom bola v 70-tych rokoch dvadsiateho storočia vybudovaná cesta III. triedy. Vlastníkom tejto cesty III/068 015 sa stal žalovaný na základe . Žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29. 1. 2011 do 28. 1. 2013 vo výške 8.543,60 eur, ku ktorému malo dôjsť užívaním pozemku žalobcu bez právneho dôvodu, keďže na nej bola vybudovaná cesta III. triedy, ktorej vlastníkom je žalovaný. Zo znaleckého posudku znalca D.. F. D. č. 4/2013 vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 za obdobie od 29. 1. 2011 vrátane do 28. 1. 2013 vrátane predstavuje sumu 8.543,60 eur. Kúpnopredajnou zmluvou spísanou dňa 29. 9. 2005 formou notárskej zápisnice predávajúci G. Q. odpredal žalobcovi nehnuteľnosti v k.ú. K. evidované na LV č. XXXX. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného sa pri vybudovaní cesty III. triedy dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, keď nehnuteľnosti, na ktorých bola cesta vybudovaná, pred výstavbou nevyvlastnil ani neodkúpil za náhradu. Tým dochádzalo bez právneho dôvodu k bezdôvodnému obohacovaniu vlastníka cesty na úkor vlastníka pozemku. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktoré vychádzajú aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. , že aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno obmedziť iba na predchádzajúcich vlastníkov pozemku, keďže „v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorazové právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia pozemku) a ten bol pretrvávajúci“. Relevantný je stav zabratia pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a existencia protiprávneho stavu, pričom v spornom období bol porušovateľom práva žalovaný a nie štát. Nerozhoduje právny dôvod nástupníctva po pôvodnom porušovateľovi práva, ktorým bol štát. Vlastník pozemku, či už žalobca alebo jeho právny predchodcovia, boli aktívne legitimovaní na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez právneho dôvodu proti pasívne legitimovanému vlastníkovi komunikácie, či už žalovanému alebo jeho právnemu predchodcovi. To platilo však iba do 1. 7. 2009, keď nadobudol účinnosť čl. I. . Počnúc od účinnosti tohto zákona neužíva žalovaný pozemok

žalobcu pod komunikáciou bez právneho dôvodu, keďže k uvedenému pozemku má zo zákona zriadené vecné bremeno. Preto od uvedeného dňa nedochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohacovaniu na úkor žalobcu z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu. Žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29. 1. 2011 do 28. 1. 2013, teda po zriadení zákonného vecného bremena. Keďže súd mal za preukázané, že žalovaný ako vlastník komunikácie na pozemku žalobcu od 1. 7. 2009 neužíva uvedený pozemok bez právneho dôvodu, keďže má zo zákona k nemu zriadené vecné bremeno, žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zamietol. Aj v prípade, že by nárok žalobcu posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, aj v takom prípade by žalobu zamietol, keďže tento nárok je majetkovým nárokom. Vecné bremeno vzniklo zo zákona dňa 1. 7. 2009 a žalobca podal žalobu na súde až dňa 28. 1. 2013, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby a žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Ďalším výrokom rozsudku súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Tento výrok súd zdôvodnil citáciou ust. a tým, že žalovaný, ktorý mal plný úspech, si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Ako dôvodov uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa legislatívy platnej v čase výstavby pozemnej komunikácie neoprávnenú stavbu mal zriadiť iba občan ( platného do 1. 1. 1992). Pokiaľ zriadila stavbu tzv. socialistická organizácia bez toho, aby mala k zriadeniu stavby na cudzom pozemku riadny právny titul, nebolo možné túto stavbu vyporiadať podľa , . To však neznamenalo, že by takáto stavba bola oprávnená. Je nesporné, že stavba pozemnej komunikácie postavená na pozemku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, bola uskutočnená na cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a bez toho, že by s ním bolo konané ako s účastníkom stavebného konania a bez toho, že by bola neoprávnená stavba dodatočne vysporiadaná. Predmetné pozemky neboli majetkovo právne vysporiadané napriek tomu, že majetkovo právne vysporiadanie bolo jednou z podmienok, ktorá mala byť splnená pred vydaním stavebného povolenia. Táto skutočnosť vyplýva aj z kópie katastrálnej mapy k.ú. Q., podľa ktorej pozemky, na ktorých je zakreslená cesta X.

- K., sú nevykúpené. Právo vecného bremena podľa vzniklo len ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Ako uviedol súd prvého stupňa, skutočnosť, že právny predchodca žalovaného sa pri vybudovaní cesty III. triedy dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, keďže nehnuteľnosti, na ktorých bola cesta vybudovaná, pred výstavbou nevyvlastnil ani neodkúpil za náhradu, nie je v konaní sporná, nemohlo na pozemku žalobcu vzniknúť v prospech žalovaného vlastnícka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Preto súd postupoval v rozpore so zákonom, pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu, že pozemok je zaťažený vecným bremenom a žalovaný neužíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu a neaplikoval na predmetný vzťah o bezdôvodnom obohatení.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Ako dôvod uviedol, že podľa sa riešili situácie, ktoré nastali pri delimitáciách majetku, keď prechádzali na obce a vyššie územné celky aj stavby, ktoré stoja na majetkovo neusporiadaných pozemkoch. Je potrebné pritom rozlišovať medzi neoprávnenou stavbou a stavbou povolenou podľa vtedy platných predpisov. Podľa žalobcu sa jedná o neoprávnenú stavbu, čo nie je ničím podložené. Nie je úlohou žalovaného preukazovať, že sa jedná o stavbu povolenú, ale práve naopak je úlohou žalobcu, ak to tvrdí, aby preukázal, že sa jedná o neoprávnenú stavbu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí a teda bez toho, aby na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (, , , a ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené. Prvostupňový súd z ním zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery.

Naviac, je odvolací súd toho názoru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Prvostupňový súd v preskúmavanom rozhodnutí označil za medzi účastníkmi nesporné zistenie, že právny predchodca žalovaného sa pri vybudovaní cesty III. triedy dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, keďže nehnuteľnosti, na ktorých bola cesta vybudovaná, pred výstavbou nevyvlastnil, ani neodkúpil za náhradu. Napriek takémuto záveru o neoprávnenosti stavby cesty súd zamietol žalobu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že v rozhodnom období žalovaný užíval nehnuteľnosť z titulu vecného bremena vzniklého podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnych usporiadaniach pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky - ďalej len Zákon o niektorých opatreniach. Ako však správne poukázal žalobca v podanom odvolaní, k vzniku vecného bremena v prospech vlastníka stavby došlo s účinnosťou od 1. 7. 2009 len za podmienky, že išlo o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Či v danom prípade ide o stavbu povolenú, sa súd vo svojom rozhodnutí výslovne nevyporiadal. Jeho názor je preto možné vyvodiť len zo záveru o vzniku práva vecného bremena.

Zákon o niektorých opatreniach sa vzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k všetkým pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce a vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (napr. aj o pozemných komunikáciách - cestný zákon, o majetku obcí, o majetku vyšších územných celkov). Ten istý zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu (). S výnimkou sa tento zákon vzťahuje aj na stavby nepovolené podľa platných právnych predpisov. Zákon nerozlišuje medzi stavbami oprávnenými a neoprávnenými. Preto sa má aplikovať aj v prípade, že na pozemku bola zriadená stavby neoprávnene.

O neoprávnenú stavbu v zmysle ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul.

Oprávnenosť stavby sa posudzuje v prvom rade podľa stavebných predpisov, predovšetkým podľa stavebného Vzhľadom na to, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o povolení stavby neskúma v plnej šírke občianskoprávnu stránku veci, môže výnimočne nastať aj prípad, že neoprávnenou stavbou v zmysle občianskoprávnych predpisov bude aj stavba, na ktorú má stavebník stavebné povolenie. V takom prípade stavebník nemá občianskoprávny titul stavať na cudzom pozemku bez privolenia jeho vlastníka. Oprávnenosť stavby sa musí posudzovať podľa právnej úpravy v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle.

Podľa rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR o neoprávnenú stavbu ide aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. socialistickou organizáciou. Ak bol postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzou pozemku od začiatku neoprávnený, je potrebné vykonať vyporiadanie stavby podľa . Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sa tak odchýlil od právneho názoru vysloveného v rozsudku Rc 13/2000, podľa ktorého o neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. socialistickou organizáciou. Naďalej je však použiteľný záver tohto rozhodnutia, že pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle , je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16. 2. 2005 sp. zn. ).

V ust. § 2 až § 4 Zákona o niektorých opatreniach je upravený postup obcí alebo vyšších územných celkov pri usporiadavaní týchto vlastníckych vzťahov. Tak po dohode s vlastníkom pozemku môže mu byť poskytnutý zámennou zmluvou náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu.

Ak k takejto dohode medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom nedôjde, majú sa usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvám. Konanie o nariadení pozemkových úprav podľa sa začína len na žiadosť vlastníka stavby.

Právo vecného bremena podľa § 4 zákona o niektorých opatreniach vzniká dňom účinnosti tohto zákona 1. 7. 2009. Netýka sa to však všetkých zastavených pozemkov, ale len pozemkov pod stavbou povolenou podľa platných právnych predpisov, pritom z ust. zákona o niektorých opatreniach vyplýva len dočasnosť vzniku takéhoto vecného bremena zo zákona, a to do času vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území podľa . Vznik vecného bremena podľa tohto zákona nemá vplyv na usporiadania vlastníckych vzťahov podľa a zákona, teda ani na vyrovnanie v peniazoch.

Zákon o niektorých opatreniach umožňuje s účinnosťou od 1. 7. 2009 upraviť usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve vyššieho územného celku či obce len skôr vymenovanými spôsobmi. Čiastočná výnimka (§ 4) sa týka len nepovolených stavieb.

V zmysle za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce cene ich pozemkov a trvalých porastov, pričom vyrovnanie sa poskytuje vo forme iného pozemku alebo, ak s tým vlastník pozemku súhlasí, vyrovnanie sa mu poskytne v peniazoch, prípadne v cenných papieroch. Vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch sa vykoná v lehote určenej v zásadách umiestnenia nových pozemkov. Po uplynutí tejto lehoty sa na dohodnuté vyrovnanie v peniazoch neprihliada ( ).

V súlade s , a sa schvaľujú Všeobecné zásady usporiadania územia za miestnych podmienok. V týchto zásadách sa stanoví aj termín oznámenia zámerov vlastníkov pozemku odpredať pozemok a vlastníka stavby ho odkúpiť. Tak sa isto sa v zásadách má stanoviť termín, dokedy majú byť také dohody uzavreté. Po tomto termíne sa už ďalšie požiadavky nezohľadňujú. Celý proces je podmienený dohodou o cene. Po vyplatení vyrovnania v peniazoch nie je možné žiadať zmenu vyrovnania. Pozemky vo výmere do XXX m2 môže odkúpiť Slovenský pozemkový fond za cenu zistenú podľa cenového predpisu ( ). Musia s tým ale súhlasiť vlastníci. V tomto prípade návrh na predaj podáva vlastník pozemku, a to do termínu ustanoveného v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov. Ak účastníci nepodajú námietky voči projektu pozemkových úprav, okresný súd projekt pozemkových úprav schváli ( ). Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav vzniká právo na vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch podľa rozdeľovacieho plánu ( ).

Vychádzajúc z týchto zásad je možné konštatovať, že s účinnosťou od 1. 7. 2009 zaniklo prípadné skôr vzniklé právo vlastníkov pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do ich vlastníctva na základe osobitných predpisov a vlastník pozemku sa môže domáhať nárokov upravených v Zákone o niektorých opatreniach, resp. v zákonoch naň nadväzujúcich.

Žalobca si svoje nároky uplatnil z iného právneho dôvodu. Kým však nie je preukázané, že došlo k zániku jeho práva na vyrovnanie v peniazoch podľa zák. č , nie je možné ním podanú žalobu zamietnuť, pokiaľ má právo na vyrovnanie z iného právneho dôvodu. Vznik takéhoto časovo obmedzeného vecného bremena nemá vplyv na existenciu nárokov podľa a Zákona o niektorých opatreniach.

Nakoľko prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní sa nevyporiadal s tým, či žalobca má právo na vyrovnanie v peniazoch podľa veta druhá Zákona o niektorých opatreniach, resp. podľa a násl. a v akom rozsahu, vec nesprávne právne posúdil a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistil skutkový stav. Preto v súlade s bol napadnutý rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Je možné dať za pravdu žalobcovi, že vecné bremeno nevzniklo v súlade s § 4 Zákona o niektorých opatreniach, ak nejde o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Táto skutočnosť však nič

nemení na rozsahu práv, ktoré priznáva vlastníkovi pozemku Zákon o niektorých opatreniach, teda aj právo na peňažné vyrovnanie.

Pokiaľ si však vlastník pozemku neuplatní zaplatenie finančnej náhrady podľa § 3 ods. 3 Zákona o niektorých opatreniach, resp. tak urobí oneskorene a z dôvodu vznesenia námietky premlčania nárok zanikne, nemožno pripustiť, aby sa v takom prípade vlastník pozemku úspešne domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia.

Účinnosťou o niektorých opatreniach zaniklo právo vlastníka pozemku dovolávať sa ochrany voči povolenej, no neoprávnenej stavbe za podmienok upravených v .

V prípade, že účinnosťou nevzniklo zo zákona k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu (u nepovolenej stavby), pretrváva oprávnenie súdu usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa , najmä zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Znenie ust. nevylučuje možnosť aj iného usporiadania pomerov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby, malo by ísť však o rozhodnutie upravujúce pomery medzi týmito subjektmi.

Právo na vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa sa nepremlčuje, keďže sa týmto ustanovením rieši otázka vlastníckeho práva. Premlčujú sa však práva na majetkové plnenia odvodené od takéhoto vlastníckeho práva.

Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa nemožno vychádzať len cenových predpisov alebo z ceny, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase dosiahnuť jeho zriadenie zmluvou, ale je treba vychádzať zo skutočností, že vlastník má obmedzenie proti svojej vôli, prípadne bez svojho vedomia, a prihliadať k okolnostiam, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená.

Pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka je rozhodná kompenzácia ujmy vlastníka pozemku s prihliadnutím aj k miere zavinenia stavebníka alebo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby. Je teda namieste stanoviť výšku takej náhrady aj s prihliadnutím k miere zavinenia a vzniku neoprávnenej stavby v zmysle . Ak je zavinenie dané, potom je namieste stanoviť náhradu čiastkou prevyšujúcou obvyklú cenu takejto náhrady v obdobných vzťahoch vzniklých na zmluvnom základe.

Pri stanovení náhrady nie je dôvod preto, aby sa prihliadalo k výhode, ktorú zriadenie vecného bremena získava stavebník, t.j. spravidla k tomu, aké náklady by mal, keby musel svoju potrebu užívania či zriadenia stavby riešiť iným spôsobom (v niektorých prípadoch vrátane odstránenia stavby) (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 27. 5. 2010).

Keďže by sa malo jednať o dočasné usporiadanie pomerov medzi vlastníkov pozemku a vlastníkom stavby, je možné pri úprave podľa podľa okolnosti konkrétneho prípadu založiť súdnym rozhodnutím medzi týmito subjektmi právny vzťah podobný právu nájmu ( a násl. ) či právu výpožičky v zmysle ( - ).

Úprava usporiadania pomerov vyžaduje rozhodnutie upravujúce práva a povinnosti účastníkov takéhoto vzťahu do budúcnosti. Vyplýva to tak zo znenia , ktorý hovorí o práve súdu usporiadať takéto pomery, a to spôsobom nevyhnutným na výkon vlastníckeho práva, ako aj z Zákona o niektorých opatreniach.

Zo samotného znenia nemožno vyvodiť právo vlastníka pozemku žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle a násl. .

Pokiaľ právny predchodca žalovaného skutočne porušil právnu povinnosť a zriadil stavbu komunikácie neoprávnene (čo doposiaľ žalobca nepreukázal), môžu si dotknuté osoby uplatňovať len právo na náhradu škody v zmysle a násl. .

V tejto súvislosti by však bolo nevyhnutné sa vyporiadať s právnymi dôsledkami vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného.

Pokiaľ by vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, prípadne samotnému žalobcovi právo na náhradu škody, nemôže sa úspešne domáhať zaplatenia bezdôvodného obohatenia v zmysle a násl. . Tak právo na náhradu škodu, ako aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sú riešením majetkových nárokov už vzniknutých v minulosti, pričom nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné úspešne uplatňovať len za podmienky, že v minulosti nevzniklo oprávnenému vlastníkovi pozemku vo vzťahu k vlastníkovi stavby iné majetkové právo.

Súdna prax už skôr prijala záver, že v prípade neoprávnenej stavby uskutočnenej socialistickou organizáciou na pozemku vo vlastníctve fyzickej osoby uskutočnenej v období pred 31. 12. 1991, keď vlastník pozemku nemohol sa domáhať ochrany postupom podľa vtedy platného , priznával vtedy platný právo vlastníkovi pozemku domáhať sa na súde ochrany žalobou na náhradu škody.

Založenie práva nájmu či výpožičky súdnym rozhodnutím podľa je možné aj v prípade, že sa pozemkové úpravy v zmysle ešte ani nezačali. V prípade, že v dôsledku nespolupráce či odmietavého postoja vlastníka pozemku by takto založený nájomný pomer trval neprimerane dlho, nie je vylúčené, aby súdom založené právo nájmu bolo zmenené na právo výpožičky.

Pred založením práva nájmu súdnym rozhodnutím podľa si vlastník pozemku nemôže úspešne uplatňovať zaplatenie nájomného za čas predchádzajúceho užívania pozemku vlastníkom stavby. Ak však pozemkové úpravy v zmysle až 3 boli napriek návrhom vlastníka pozemku zmarené porušením právnej povinnosti vlastníka stavby, môže sa vlastník pozemku domáhať náhrady škody za obdobie vzniklé po takomto porušení právnej povinnosti vlastníka stavby.

Priznanie náhrady škody vlastníkovi pozemku za porušenie právnej povinnosti stanovenej v vlastníkovi stavby nevylučuje, že by pokračovalo v pozemkových úpravách podľa tohto

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.