Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/308/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. Ü., L.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky K. Ü., L.. XX.XX.XXXX, P. J. E. T. L. A. Š. Č.. X, G. J.Q. L. G. Q. Č.. XX, X. Ú. M. I. Ü., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. T. L. G. A. Č.. X, v konaní o zvýšení výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 26.1.2011 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého B. Ü., L.. XX.X.XXXX, od 1.11.2014 do budúcna zo sumy 100 € na sumu 180 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému B. za obdobie od 1.11.2014 do 28.2.2015 vo výške 320 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého B. doručila tunajšiemu súdu dňa 5.11.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého B. na 200 eur mesačne a zároveň žiadala rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetný návrh matka odôvodňovala tým, že maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktoré manželstvo bolo v roku 2001 rozvedené. Maloletý B. v čase podania návrhu bol žiakom deviatej triedy, mal od septembra 2015 nastúpiť na strednú školu, z dôvodu zdravotných problémov pravidelne navštevoval gastroporadňu a ortopedickú ambulanciu, na odporúčanie lekárov chodil na pravidelnú kúpeľnú liečbu, finančná situácia matky jej nedovoľovala zabezpečovať všetky jeho potreby, mala príjem cca 520 eur, z čoho platila výdavky na školu, oblečenie, kúpeľnú liečbu, za podnájom 320 eur a to za podnájom v ktorom bývala s maloletým. Otec dieťa nenavštevoval, neobdarúval ho, nejavil o syna záujem, na výživu syna prispieval sumou 100 eur mesačne, pričom nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem B..

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky doručenom súdu dňa 3.12.2014 nesúhlasil so zvýšením výživného na sumu 200 eur mesačne dôvodiac výškou svojho príjmu, ktorý vrátane pohotovostných služieb bol cca 630 eur, z čoho platil výživné na maloletého 100 eur, byt 93 eur, SIPO 24,50 eur, hypotekárny úver za byt 69,19 eur, UPC cca 17 eur, poistku 37 eur, prispieval svojej matke od 50 eur do 70 eur mesačne, keďže k nej chodil každú druhú nedeľu na obed. Uviedol, že maloletému on

platil kúpeľnú liečbu 50 eur, po telefonických dohodách prispieval synovi i kúpou oblečenia, školských potrieb, liekov, vreckového, obdarúval ho k osobným sviatkom. Poprel, že by o syna nejavil záujem.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 13.1.2015 navrhoval rozhodnúť o zvýšení výživného po zohľadnení finančných možností a schopností otca, s prihliadnutím na potreby maloletého.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému B. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 26.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.2.2011 a ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Pri schvaľovaní tejto dohody súd vychádzal zo zistení, že matkin priemerný mesačný čistý príjem bol 511,81 eur, pričom nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, priemerný mesačný čistý príjem otca maloletého bolo 653,12 eur, ani on nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, maloletý bol žiakom šiesteho ročníka Základnej školy, spolu s matkou býval v domácnosti u starých rodičov v ich trojizbovom byte, títo boli starobnými dôchodcami, matka maloletého im na náklady na bývanie prispievala mesačne sumou v tom čase 5.000,- Sk. Otec dieťaťa býval vo svojom jednoizbovom byte, v súvislosti s ktorým hradil v tom čase úhrady vo výške 120 eur mesačne. Maloletý sa stravoval doma zo zdravotných dôvodov, trpel na gastritídu, navštevoval gastroenterologickú poradňu, mal predpísanú šetriacu diétu, mal problémy s pankreasom, z dôvodu týchto zdravotných problémov mal odporúčané kúpeľné liečby, ktorých sa zúčastňoval raz ročne, v súvislosti s ktorými bol hradený poplatok 50 eur za pobyt,maloletý začal navštevovať aj hokejový krúžok v rámci ZŠ, nosil ortopedické vložky.

Matka maloletého je rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnankyňou A. L. B.. G. E. T., kde od 1.1.2014 doposiaľ dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 486 eur, okrem tohto príjmu matka iné príjmy nemá. Naďalej má vyživovaciu povinnosť len voči tomuto synovi. Matka spolu s maloletým a priateľom matky bývajú v prenajatom dvojizbovom byte L. G. A. Č.. XX, úhrada za ktorý podnájom je 340 eur mesačne, priateľ matky je zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný čistý príjem podľa tvrdení matky 500 eur mesačne, ďalšie osoby s nimi v tejto domácnosti nebývajú. Matka nevlastní žiaden majetok.

Otec maloletého je taktiež zamestnancom A. L. B.. G. v T. rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 715 eur. Ani on okrem maloletého B. naďalej nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec býva sám v jednoizbovom byte v jeho osobnom vlastníctve, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné náklady 90 eur, iný majetok nevlastní.

Maloletý B. je toho času žiakom deviateho ročníka základnej školy. Opätovne po istom období zlepšenia zdravotného stavu, je nútený navštevovať kúpeľné liečenia, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ide o liečenia obdobné aké navštevoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného, naďalej maloletý navštevuje gastroenterologickú poradňu, keďže trpí naďalej na gastritídu, navyše sa k tomuto ochoreniu pridal i problém s refluxom, matka mu na lieky dopláca v priemere 15 eur raz za dva mesiace, liečba je mu aktualizovaná podľa výsledkov gastroskopie, ktorú absolvuje dieťa každé dva mesiace. V rámci školy mu matka hradí poplatok ZRPŠ 20 eur ročne, príspevok do triedneho fondu 15 eur ročne, v tomto školskom roku mu na učebnice anglického a ruského jazyka doplatila spolu 30 eur. Mimoškolským plateným aktivitám sa maloletý nevenuje. Otec neuviedol žiadne príspevky na úhradu potrieb maloletého v spornom období, ktoré by žiadal zohľadniť v prípade výpočtu dlžného výživného.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami ,súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého B. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že matkou podaný návrh bol podaný dôvodne, lebo od poslednej úpravy výživného v januári 2011 došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého, potreby ktorého sa v súlade s ustálenou súdnou praxou v náväznosti na uplynutie doby troch rokov, ktorý časový úsek je sám o sebe dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže v súvislosti s týmto obdobím dochádza k podstatnému nárastu odôvodnených potrieb dieťaťa v súvislosti s jeho fyzickým i psychickým vývinom i v náväznosti na rast životných nákladov spoločnosti, podstatne zvýšili a na úhrade týchto podstatne zvýšených potrieb dieťaťa sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom týmito potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím. Pri stanovení výšky výživného súd prihliadol taktiež k rodinným prídavkom, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa a ktoré sú

vyplácané k rukám matky maloletého, k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o dieťa formou osobnej starostlivosti oň, zároveň na strane matky súd zohľadnil tú skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý je riadne zamestnaný a ktorý z tohto dôvodu sa má riadne podieľať na nákladoch na bývanie v predmetnom byte, čím sa výdavky matky na bývanie pomerne znižujú, zároveň súd zohľadnil, že na strane matky došlo k zníženiu, i keď nie výraznému a podstatnému, jej príjmu v priemere o 26 eur, na strane otca zároveň súd prihliadol k tomu, že u tohto sa jeho priemerný mesačný čistý príjem v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného zvýšil o 62 eur v priemere mesačne v čistom a vzhľadom na všetko uvedené súd dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Zároveň vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Z dôvodu spätnej úpravy výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.11.2014 do 28.2.2015 k vzniku dlžného výživného vo výške 320 eur (t. j. rozdiel medzi novourčeným výživným 180 eur a otcom plateným výživným 100 eur mesačne, čo je rozdiel 80 eur mesačne, za štyri mesiace sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie z dôvodu, že účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.