Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-313-2014.pdf
PDF · 92.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-39C/313/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, proti žalovanému: P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XX, XXX XX V., t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníkom, Y. P., zamestnankyňou D. súdu V. V, o zaplatenie 478 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 229,13 € s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 478 € od 28.02.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2009 domáhal zaplatenia istiny 478,09 € (14.402,94 SKK) ako nároku na zaplatenie faktúr za poskytnuté služby a nárok na zmluvnú pokutu. Spolu s istinou uplatnil zmluvný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej v pokuse o zmier vo výške 15% ročne do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku 28,50 €.
Na návrh žalobcu súd vydal 26.05.2009 pod sp.zn. 27Ro/539/2009 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 17.02.2014 podľa § 173 ods. 2 OSP zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.04.2014. Žalovaný sa v mieste hláseného trvalého pobytu ani na adrese uvádzanej vo faktúrach Medveďovej 1, Bratislava nezdržuje, súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu aktuálneho pobytu žalovaného, preto mu s poukazom na ust. § 29 ods. 2 OSP ustanovil pre toto konanie opatrovníka. Opatrovník žalovaného sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
Rozhodnutím žalobcu zo dňa 17.06.2010 a na základe zmluvy o zlúčení uzatvorenej medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019 a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. s účinnosťou od 01.07.2010 stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá bola týmto dňom vymazaná z obchodného registra. V zmysle § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) prešli dňom 01.07.2010 všetky práva a záväzky na nástupnícku spoločnosť. Návrh podávala spoločnosť, ktorá po začatí konania zanikla zlúčením. Súd preto pokračoval v konaní so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako so žalobcom. Právny predchodca žalobcu a žalobca, podľa predmetu činnosti je
oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejnú mobilnú telekomunikačnú sieť na frekvenciách pridelených Licenciou Telekomunikačného úradu SR, ktorá sa označuje ako sieť tretej generácie a vyhovuje normám UMTS a na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby a plného rozsahu dátových a multimediálnych služieb prostredníctvom mobilnej siete tretej generácie.
Súd na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP, v neprítomnosti účastníkov konania, vykonal dokazovanie predovšetkým listinnými dôkazmi predloženými súdu žalobcom spolu s návrhom: Zmluvou o pripojení zo dňa 14.09.2006 (dátum aktivácie 14.09.2006 t.č. XXX XXXXXX) a dodatkom k zmluve z 14.09.2006, identifikačnými údajmi žalovaného, faktúrami vystavenými za poskytnuté služby, faktúrou VS XXXXXXXXXX z 08.02.2007 na sumu 2.549,50 SKK (84,62 € ako mesačné poplatky a hlasové služby za obdobie od 08.01.2007-07.02.2007), splatnou do 27.02.2007; faktúrou VS XXXXXXXXXX z 08.03.2007 na sumu 1.169 SKK (38,80 € ako mesačné poplatky hlasové a nehlasové služby za obdobie od 08.02.2007-07.03.2007), splatnou 27.03.2007; faktúrou VS XXXXXXXXXX z 08.04.2007 na sumu 3.134 SKK (104,03 € ako mesačné poplatky hlasové a nehlasové služby za obdobie od 08.03.2007-07.04.2007 a iné poplatky a služby - jednorázové dobitie), splatnou 27.04.2007; faktúrou VS XXXXXXXXXX z 08.05.2007 na sumu 50 SKK (1,66 € za obdobie od 08.04.2007 - 07.05.2007 poplatok za oneskorenie platby), splatnou 27.05.2007; faktúrou VS XXXXXXXXXX z 08.02.2008 na sumu 7.500 SKK (248,95 € ako zmluvná pokuta za obdobie od 08.01.2008 - 07.02.2008), splatnou 27.02.2008 (úrok z omeškania od 28.02.2008), čo predstavuje cena poskytnutých služieb spolu 6.903 SKK (229,13 €) a zmluvná pokuta 7.500 SKK (248,95 €) = spolu 14.403 SKK (478 € - žalovaná istina); pokusom o zmier zo dňa 31.05.2007 s uvedením náhradnej lehoty na zaplatenie 12.06.2007.
Podľa § 78 ods. 9) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinnom od 01.11.2011
- Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 42 ods. 1, písm. a), d) 2., 3. z.č. 610/2003 Z.z. - podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, ... d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení, 3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka.
Podľa § 43 ods. 1 z.č. 610/2003 Z.z. - Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Na strane žalovaného sa v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa a tým v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, od ktorej navrhovateľ odvíja svoje právo (Zmluva o pripojení uzavretá podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. V súčasnosti osobitný predpis upravujúci záväzkové vzťahy poskytovateľov služieb upravuje z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinnom od 01.11.2011.
Žalovaný uzatváral zmluvu a jej dodatok ako fyzická osoba nepodnikateľ. Žalobca nepreukázal, že by medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ObchZ). Všeobecné obchodné podmienky boli zmluvnými podmienkami právneho predchodcu bez možnosti voľby práva žalovaného ako spotrebiteľa. Zo zmluvy o pripojení je preukázané len, že žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca možnosť ovplyvniť obsah podmienok uvedených vo formulárových zmluvách a Všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa služieb žalovaným nepreukázal, preto súd posudzoval vzťah účastníkov konania ako občianskoprávny vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 610/2003 Z.z.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 14.09.2006. Dňa 01.04.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník. Spotrebiteľské zmluvy po účinnosti zákona museli byť uzatvárané v súlade s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.04.2004 sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Citovaný článok všeobecných podmienok, v ktorom si právny predchodca navrhovateľa stanovil platenie úroku z omeškania vo výške 15% z dlžnej čiastky súd považuje za zmluvnú podmienku, ktorá sa odchýlila od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 odkazom na osobitný predpis určuje výšku úroku z omeškania kogentne (podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). V spotrebiteľskej zmluve takéto dojednanie nie je možné uplatniť v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
K uplatnenej účastníkmi „dohodnutej“ zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti súd uvádza nasl.: Žalobca ponúkal žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca (právny predchodca žalobcu) od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...) Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení pod bodom 4 „V prípade porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku“ (v tomto prípade v sume 7.500,- SKK s DPH). Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty, podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Podmienka, „Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetnú zmluvnú podmienku tunajší súd vyhlásil za neprijateľnú v Rozsudku zo dňa 21.10.2011 č.k. 39C 135/2011 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 60/2012-172 zo dňa 20.06.2013. Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 OZ). Žalobca (právny predchodca žalobcu) ako právnická osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15. 6. 2009 sp. zn. I. ÚS 342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Súd poznamenáva, že z pohľadu náhrady škody, je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná, už aj z dôvodu, že podľa zmluvy, nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý.
V prejednávanej veci žalovaný napriek „viazanosti 24 mesiacov“ porušil zmluvnú povinnosť platiť cenu poskytovaných služieb pravdepodobne po štyroch alebo piatich mesiacoch. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by
v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Súd poukazuje i na skutočnosť, že zmluva o pripojení a dodatok k zmluve bol medzi účastníkmi uzavretý po nadobudnutí účinnosti citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa a okrem toho, že dodávateľ formulárové zmluvy nedal do súladu s ustanoveniami všeobecne záväzného právneho predpisu po nadobudnutí jeho účinnosti, žalobou uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 15% ročne ako zmluvný úrok z omeškania v zmysle Čl. 11 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby účinných od 25.04.2004 v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 a § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu plnil svoje záväzky podľa zmluvy. Žalovaný cenu elektronických komunikačných služieb a iných služieb a poplatkov, vyfakturovaných právnym predchodcom spolu vo výške 229,13 € (6.903 SKK) nezaplatil. Návrh žalobcu bol preto v časti uplatňovanej ceny služieb dôvodne podaný, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie ceny služieb tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Spolu s priznanou istinou priznal žalobcovi aj príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), úrok z omeškania so zaplatením splatných súm tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej faktúry, od 28.02.2008 do zaplatenia. Súd výšku úroku stanovil v zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšku uplatnenej výšky úroku z omeškania (6,50%), presahujúcu 8,50% ročne súd návrh zamietol.
Rovnako súd zamietol s poukazom na vyššie uvedené aj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.500 SKK, t.j. 248,95 €
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Žalobca mal úspech v podiele 48% a žalovaný v podiele 52%. Žalovaný by bol úspešný v 4%, súd preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)