Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-70-2014.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Igor Ragan , v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, prechodne bytom G. XX, XXX XX O., proti odporkyni: O. A., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností pre čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky zastúpený kolíznym opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa A. A., nar. X.X.XXXX a odporkyne O. A., rod. O., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
O. Z. A., nar. XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok
D. je povinný prispievať na výživu mal. Z. sumou XXX,-EUR mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám odporkyne vždy do 16-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.
Upravuje styk navrhovateľa s maloletým Z. tak, že navrhovateľ je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 21.00 hod. s tým, že navrhovateľ si maloleté dieťa prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a odporkyňa je povinná v stanovenom čase maloletého na styk s navrhovateľom pripraviť a navrhovateľovi odovzdať. Navrhovateľ je povinný maloletého v stanovenom čase vrátiť v mieste bydliska odporkyne.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal proti odporkyni rozvodu manželstva a úpravy výchovy a výživy k maloletému synovi, ktorý sa narodil v manželstve, poukazujúc na to, že k odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Keďže je manželstvo hlboko a trvalo rozvrátené nemá záujem na jeho ďalšom trvaní.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Na pojednávaní dňa 21.1.2015 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu. Ide už o druhé manželstvo medzi navrhovateľom a odporkyňou, kde ich spoločné spolužitie po uzavretí tohto manželstva bolo spočiatku harmonické. Prvé nezhody prišli náhle, niekedy v roku 2011, kde sa s odporkyňou neustále hádali, odporkyňa ho obviňovala, že chce ju aj maloletého syna zabiť a že ju okráda o peniaze. Odporkyňa podala na navrhovateľa viacero trestných oznámení za pokus o vraždu resp. ohrozovanie zdravia, no všetky boli vyhodnotené ako nedôvodné. V auguste 2013 definitívne opustil spoločnú domácnosť a odišiel k rodičom, kde býva doposiaľ. Ďalej uviedol, že je zamestnaný, avšak má nepravidelný príjem, no napriek tomu posiela po synovi peniaze na živobytie cca 450 až 600,- EUR mesačne. Uviedol, že v prípade rozvodu súhlasí, aby bol maloletý syn zverený do starostlivosti odporkyne, styk s otcom bol upravený neobmedzene a výživné aby bolo určené vo výške 300,- EUR resp. primerane jeho osobným a majetkovým pomerom.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, pretože nechce dávať svojmu synovi nesprávny vzor. V poradí druhé manželstvo s navrhovateľom uzavreli z dôvodu, že ten si uvedomil svoje chyby z prvého manželstva, zmenil správanie a preto opätovne uzavreli manželstvo. Obaja začali podnikať a začali medzi nimi vznikať názorové nezhody. Je pravdou, že podala na manžela trestné oznámenia, pretože ju bil, škrtil avšak bezvýsledne. Celá starostlivosť o domácnosť bola na nej a navrhovateľ jej pomáhal len minimálne. Čo sa týka starostlivosti o maloletého, tak tú zabezpečuje ona ako z finančnej stránky tak ohľadom stravy a podobne, preto nesúhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do starostlivosti navrhovateľa, pretože podľa jej názoru navrhovateľ podal návrh len aby si takto riešil svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Uviedla, že je podnikateľkou, živnostníčkou s príjmom 0 EUR, keďže je po 6 operáciách. Daňové priznanie za rok 2013 nebolo podané. Žije iba z toho, čo jej prispieva navrhovateľ. Na inkaso vynaloží 300 EUR mesačne, na kompletný chod domácnosti sumu 400 EUR mesačne. Navrhla výšku výživného v sume 1 500 EUR mesačne.
Na pojednávaní dňa 18.2.2015 zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že sa jej nepodarilo prešetriť pomery maloletého pretože sa viackrát pokúsili navštíviť adresu, kde sa má maloletý zdržiavať, avšak bezúspešne.
Súd zo sobášneho listu, rodných listov, rozvodovému spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/960/1995, občianskych preukazov a výpovedí účastníkov zistil, že títo uzavreli manželstvo dňa 11.12.1997 v Michalovciach. U oboch ide v poradí o druhé manželstvo. Obaja sú slovenskej národnosti a slovenskej štátnej príslušnosti. V manželstve sa im narodil mal. syn Z..
Z potvrdenia spoločnosti Halo reality s.r.o., súd zistil, že navrhovateľ s nimi spolupracuje ako SZČO, za rok 2014 mu vyplatili na províziách 0,- EUR, keďže mu bola poskytnutá pôžička vo výške 3 000,- EUR, ktorú má vyplatiť do konca roku 2015.
Navrhovateľ vyčíslil výšku mesačných výdavkov na sumu 500 EUR, ktoré pozostávajú z nájmu kancelárie vo výške - 90 EUR, telefónu - 40 EUR, internetu - 30 EUR, splátky na notebook - 40 EUR, PHM - 50 EUR, kancelárskych potrieb - 20 EUR, stravy - 150 EUR, nákladov na bývanie - 50 EUR, ošatenia, hyg. potrieb - 30 EUR.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd v súvislosti s rozhodovaním o tomto návrhu poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu (Pls. IV/1966) podľa ktorého, vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z manželstva. Pravidlá vzájomného správania sa manželov obsahujú hlavne ustanovenia § 18 až § 20 Zákona o rodine. Patrí k nim povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny, založenej manželstvom, podľa schopnosti a možností oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu porušujú manželia vo vzájomnom správaní sa pravidlá , ktoré vyplývajú z § 18 až 20 Zákona o rodine. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba plynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle § 24 prvá veta Zákona o rodine je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodstrániteľný, nenapraviteľný stav. Z takejto kvalifikácie rozvratu vzťahov medzi manželmi je v súlade so znením prvej vety § 24 Zákona o rodine podmienkou zrušenia manželstva rozvodom, rozvod takého manželstva ktoré stratilo význam pre spoločnosť, pre samotných manželov prípadne pre maloleté deti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dôkazy, na základe ktorých je zrejmé, že vzťah medzi manželmi dospel do takého štádia, že jedna strana podáva trestné oznámenia na druhú stranu, kde vo vzťahu je zrejmá neschopnosť resp. neochota dohodnúť sa na základných otázkach života rodiny, kde absentuje vzájomné pomáhanie si, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny, nemožno hovoriť o riadnom fungovaní vzťahu teda o tom, že vzťahy medzi manželmi nie sú vážne narušené ba až rozvrátené. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že nemá záujem
na zotrvaní v manželstve a i keď odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila, počas celého konania neuviedla jedinú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že problémy v manželstve sú len prechodné, krátkodobé, teda že ich vzťah nie je trvalo rozvrátený, preto s prihliadnutím na vyššie uvedené má súd zato, že nie je perspektíva obnovenia manželského spolužitia medzi manželmi, pretože rozvrat vzťahov medzi manželmi sa javí ako nenapraviteľný stav. Preto súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol.
Súd zveril maloleté dieťa účastníkov konania do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá aj nateraz zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť, keďže navrhovateľ toho času nemá vytvorené vhodné podmienky, aby maloletý bol zverený do jeho starostlivosti, keďže navrhovateľ toho času býva so svojimi rodičmi v 2-izbovom byte. Pri určení výšky výživného prihliadal na oprávnené potreby maloletého zodpovedajúce jeho veku, ale aj na možnosti a schopnosti rodičov. Súd pri určení výšky vyžívného vychádzal z tvrdení navrhovateľa o jeho príjme vo výške 800 EUR mesačne, pri zohľadnení jeho výdavkov vo výške 500 EUR mesačne, ktoré zahŕňajú náklady potrebné na udržanie si príjmu a uložil navrhovateľovi platiť výživné na mal. vo výške 300 EUR mesačne, čo je primerané na krytie základných potrieb mal. a vzhľadom k skutočnostiam uvádzaným odporkyňou o vynoložení nákladov na inkaso a chod domácnosti vo výške 700 EUR mesačne, pričom preukázané majetkové pomery navrhovateľa neodôvodňujú priznanie vyššej sumy. Tu súd uvádza, že ide o výživné na mal. dieťa, ktoré neslúži na výživu druhého manžela, resp. na krytie jeho výdavkov. Zároveň súd upravil styk navrhovateľa s mal. v rozshu tak ako to je uvedené vo výroku rozsudku, v minimálnom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože sa jedná o konanie o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu štátnej správy poverenému viesť matriky, že opäť prijíma svoje predchádzajúce priezvisko.