Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-103-2014.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/103/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: N., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka - D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, K. a otec - P. N., zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu navrhovateľov: 1/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. N., nar. XX.XX.XXXX a 3/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom F. XXX, všetci zastúpení JUDr. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, D., na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 9. októbra 2014, č.k. 3P/50/2014-45, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, v ktorom sa títo domáhali zverenia maloletého N. a maloletej D. do ich náhradnej osobnej starostlivosti. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 44 ods. 1 až 4, § 45 ods. 1 až 8, § 46 ods. 1 až 3, § 54 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj § 163 ods. O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je v záujme maloletých detí, aby súd vyhovel návrhu na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Náhradná osobná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodičov v prípade, ak ju títo nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. V konaní však táto zákonom požadovaná výnimočnosť prípadu nebola preukázaná. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že osobná starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje ich matka (otec zomrel) na dostatočnej úrovni, a to aj napriek menej priaznivým bytovým podmienkam spôsobených majetkovými pomermi matky, ktorá žije s maloletými deťmi v podnájme v staršom rodinnom dome spolu s ďalšími piatimi členmi domácnosti, všetci však majú svoje lôžko, hoci viacerí v jednej izbe. Súd je toho názoru, že uvedené priestory nemožno považovať za stiesnené. Súd poukazuje na právnu úpravu ústavnej starostlivosti týkajúcu sa možností odňatia maloletých detí rodičom, podľa ktorej nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov sa nepovažujú za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletých detí a ktoré ustanovenie možno analogicky aplikovať aj na daný prípad týkajúci sa zmeny zverenia maloletých detí. Navyše zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý v rodine vykonal viacero šetrení, vyplýva, že domácnosť je udržiavaná v čistote, dom je vymaľovaný a uprataný. Okrem uvedených skutočností ako
významný dôkaz súd považuje závery psychologického vyšetrenia maloletých detí uskutočneného v rámci odborného poradenstva psychológom kolízneho opatrovníka, podľa ktorých záverov maloleté deti prejavujú pozitívnu citovú väzbu k matke (vnímajú ju ako starostlivú matku) a k prostrediu, v ktorom žijú a ktoré považujú za svoj domov. Zo skutočnosti, že matke sa prednedávnom narodilo ďalšie dieťa, sa podľa názoru súdu nemôže bez posúdenia konkrétnej situácie vyvodiť záver, že by sa zhoršili životné podmienky maloletých detí (či už plačom dieťaťa alebo obmedzením životného priestoru). Naopak v konaní bolo preukázané, že o maloleté deti je postarané v dostatočnej miere, do školy chodia umyté a upravené, nosia si so sebou desiatu, t.j. nemožno konštatovať, že by matka zanedbávala prípravu na vyučovanie, hoci sa niekedy stane, že maloleté deti nemajú napísané domáce úlohy alebo si neprinesú školské pomôcky, čo však súd nepovažuje za závažné porušenie rodičovských povinností. V konaní sa nepreukázali ani tvrdenia navrhovateľov o nadmernom požívaní alkoholických nápojov matkou maloletých detí, ako ani jej nezodpovedný prístup k poriadku v domácnosti alebo k zabezpečeniu sa na vykurovaciu sezónu, či k platbám za bývanie a energie. Zo správy o prešetrení pomerov v rodine matky, ako aj z jej výpovede na pojednávaní boli uvedené námietky vyvrátené, nakoľko bolo zistené, že drevo na vykurovanie má pripravené, okrem pravidelných mesačných platieb (spolu v sume cca 290,00 eur) matka spláca aj dlh vo výške 30 eur mesačne a dvor nie je znečistený, hoci na ňom chová viaceré zvieratá (psy, mačky, havrana). Podobne neboli preukázané ani tvrdenia navrhovateľov o pohybe zvierat vnútri domu, resp. potkanov po dvore vo večerných hodinách, ako ani o znečistenej vode alebo o dezolátnom stave suchého WC, z ktorého mali vytekať splašky po dvore, nakoľko opakovanými návštevami pracovníčok kolízneho opatrovníka v rodine matky neboli tieto nedostatky zistené. Podobne matka ozrejmila aj dôvod prerušenia dodávky elektriny, ktoré trvalo len asi tri týždne (teda nie 3-4 mesiace, ako tvrdili navrhovatelia) a ktoré bolo spôsobené technickou poruchou v dome, t.j. nejednalo sa o odpojenie dodávky zo strany dodávateľa. Súd konštatuje, že konfliktné vzťahy medzi matkou maloletých detí a navrhovateľmi negatívnym spôsobom ovplyvňujú ďalší vývin detí a preto by bolo vhodné uvedené problémy neriešiť v prítomnosti maloletých detí. Súd nepripustil viaceré otázky navrhovateľov na matku maloletých detí, nakoľko ich zodpovedanie nepovažoval v danom konaní za potrebné, resp. odpovede sa nachádzajú v správe kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov. Vzhľadom na uvedené je preto súd toho názoru, že pre zdravý psychický a osobnostný vývin maloletých detí, ako aj pre pozitívny vývoj ich osobností je najvhodnejšie prirodzené prostredie vytvárané ich matkou, ktorá nezanedbáva rodičovské povinnosti, pričom je schopná zabezpečiť potrebnú starostlivosť o ich výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj a z tohto dôvodu návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z toho dôvodu, že konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a ich návrhu vyhovieť. Mali za to, že prvostupňový súd objektívne neprešetril skutkový stav, pretože nevylúčil pracovníčku kolízneho opatrovníka C., ktorú žiadali vylúčiť pre neobjektívnosť v konaní vedenom pod sp. zn. 6P/22/2013, v ktorom bola schválená dohoda o úprave ich dohoda s matkou maloletých o úprave styku s maloletými deťmi. Uviedli, že pôvodná kolízna opatrovníčka nevedela a ani nemala vedomosť, čo na súdnom pojednávaní dňa 26.02.2014, na ktorom bola schválená dohoda o styku, bola už matka detí tehotná, a to v piatom - šiestom mesiaci a následne porodila nemanželské dieťa, pričom v súčasnosti je vedený spor o určenie otcovstva a v konaní tiež navrhli vypočuť označeného otca dieťaťa. Podľa ich názoru tiež zrejme deti neboli psychologicky vyšetrené bezprostredne, nakoľko tieto pri stretnutí s nimi uviedli, že neboli u žiadnej tety ani uja lekára, a teda sa zrejme vychádzalo len z obsahu súdneho spisu a zdravotnej dokumentácie detí. taktiež poukázali a zdôraznili, že prvostupňový súd sa nezaoberal objektívne sociálnou situáciou matky detí, t.j. objektívne zistením jej príjmov, pričom zistenie príjmov a výdavkov rodiny absolútne nekorešponduje s reálnym skutkovým stavom. Boli toho názoru, že je nemysliteľné, aby deti netrpeli núdzou z dôvodu nízkeho finančného príjmu matky.
K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, nakoľko v domácnosti matky neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté deti.
K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica, ktorá považovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za správny. Uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že matka maloletých detí i napriek menej priaznivým sociálnym a bytovým
podmienkam zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté deti, pričom medzi ňou a maloletými deťmi je pozitívna citová väzba, deti ju vnímajú ako starostlivú matku. Je v záujme zdravého psychického a osobnostného vývinu maloletých detí, aby starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala i naďalej matka. Považovala za neodôvodnené vykonanie ďalších dôkazov navrhovaných navrhovateľmi, nakoľko podľa jej názoru prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3P/50/2014 je konanie o návrhu navrhovateľov na zverenie maloletého N., nar. XX.XX.XXXX a maloletej D., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľov zamietnutý.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnením napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo preukázané, že by matka nemohla zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, jej sociálna situácia nie je síce celkom priaznivá, nedochádza však k zanedbávaniu jej rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom. Súd prvého stupňa
vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, keď vychádzal zo šetrení vykonaných kolíznym opatrovníkom v rodine maloletých detí, ako aj zo záverov psychologického vyšetrenia maloletých detí.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.