Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/28/2002

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: C. A., nar. X.X.XXXX, P. č. XX, B., o vymoženie 72,89 eur s prísl., trov konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, Exekútorský úrad Nové Zámky, Bezručova 16, pod sp. zn. (EX 785/2001) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e.

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 20.12.2001 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 72,89 eur s prísl, trov konania a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.12.2001.

Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávneného vydal dňa 10.1.2002 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*014830 pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka.

Dňa 25.11.2014 doručil súdny exekútor na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podaní exekúciu žiadal zastaviť pre nemajetnosť povinného. V podnete uviedol, že oprávnený svojim listom zo dňa 25.8.2009 navrhol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor k podnetu pripojil aj list oprávneného zo dňa 25.8.2009 (odpoveď na oznámenie o nemajetnosti), v ktorom oprávnený uviedol, že nakoľko nemá vedomosť o žiadnom majetku povinného, navrhuje, aby súdny exekútor skutočnosť o nemajetnosti povinného oznámil súdu, ktorý na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie má aj bez návrhu možnosť zastaviť exekúciu v prípade ak ju vyhlási za neprípustnú z iných dôvodov, pre ktoré ju nemožno vykonať.

Zároveň súdny exekútor uviedol, že náhradu trov exekúcie si uplatňuje vo výške 60,33 eur vrátane DPH.

Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný je nemajetný a exekučné konanie sa začalo dňa 27.12.2001 a s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku na predmetné exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002. Nakoľko zákonné ust. § 57 ods. 1 EP v znení platnom do 31. januára 2002 neobsahovalo ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, t.j. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie v zásade má povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi povinný, a len vo výnimočných prípadoch (§ 203) oprávnený.

V zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002, exekučný súd môže zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto s účinnosťou od 1. februára 2002. Poukazujúc na prechodné ust. Exekučného poriadku, ustanovenie Exekučného poriadku v danom prípade nie je možné aplikovať, nakoľko exekučné konanie sa začalo 27.12.2001, t.j. pred 1.2.2002 a preto je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31.1.2002.

Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podľa názoru súdu, v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti, pretože oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 27.12.2001 a exekúcia sa zastavuje po uplynutí viac ako 13 rokov po začatí exekučného konania pre nemajetnosť povinného. Samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002..

Súd je toho názoru, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002 nevylučuje zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone exekúcie ().

Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných

ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. trov exekúcie.

Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.