Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sp/2/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: O. L. Z. A. Z. O. H. Á., bytom Č. XXXX/X, A., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX XXX, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 28. októbra 2014, č. k: OU-RV- KO2-2014/V 2110-Pl, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28. októbra 2014 č. k.: OU-RV-KO2-2014/V 2110 - Pl.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení návrh na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavretej medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a O. L., zastúpenou na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu a príloh vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti, že Dohoda o splnomocnení, uzavretá medzi splnomocniteľom O. L. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi účastníkmi v zmysle . Splnomocniteľ mal hájiť záujmy dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca záložného veriteľa poveriť aj podaním návrhu na vklad záložného práva. Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače - formulára, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už vopred vpísaný a záložca - splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Dohoda o splnomocnení dokonca obsahu už aj v predtlači údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj splnomocnenca združenie ProHelp.

Záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom k tomu, že je zrejme, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny v sume 800,00 Eur, spolu s bližšie neoznačeným príslušenstvom, neoznačeným úrokom z omeškania, neoznačených poplatkov a ostatných pohľadávok, neoznačených pokút vyplývajúcich z nedoloženej zmluvy o úvere, ako aj celkových ostatných nákladov, pričom predmetom záložnej zmluvy je nehnuteľný majetok v

nepochybne vyššej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatným právnym úkonom podľa .

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca ako správny orgán v rámci autoremedúry zrušil preskúmavané rozhodnutie a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel, resp. aby vec predložil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

Uviedla, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností pre správny orgán o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinností. Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a ona ako veriteľ využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Má za to, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Predložené plnomocenstvo má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje a má za to, že bolo uzavreté platne a do podania návrhu na vklad záložného práva nebolo odvolané. Čo sa týka tvrdenia, že záložná zmluva je neplatným právnym úkonom podľa , lebo je v rozpore s dobrými mravmi uviedla, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 31.03.2009, sp. zn. z 27.11.2003 a sp. zn. z 30.10.2009, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Z 21.12.2004, sp. zn. z 22.09.2005 a sp. zn. z 22.09.2005.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastníčka O. L., ani zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava sa k opravnému prostriedku navrhovateľky nevyjadrili.

Súd v konaní podľa a nasl. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou O. L. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2011, na základe ktorej došlo k poskytnutiu úveru vo výške 800,00 Eur a dlžníčka sa zaviazala tento úver spolu s jeho príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, riadne splatiť. Spolu so zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj Dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, okrem iného aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom Liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Dlžníčka Dohodu o splnomocnení podpísala v Rožňave 18.11.2011 a zástupca splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave 18.11.2011.

Dňa 02.09.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom O. L., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnosti zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie Č., parc. č. XXX/ X o výmere 2007 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 30 m2 - zastavané plochy

a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 12 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. č. XXX/X o výmere 12 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 8 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 3 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti na LV č. XXX v katastrálnom území Č., parc. č. XXX o výmere 68m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 67m2

- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 252m2 - záhrady, na parc. č. XXX je postavený rodinný dom a na parc. č. XXX je dreváreň, nehnuteľností na LV č. XXXX, katastrálne územie A., parc. č. XXX/XXX o výmere 496 m2 - zastavané plochy a nádvoria (bytový dom). Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2011.

Podľa Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne.

Podľa Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon, b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca, d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje, f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa , Katastrálneho zákona a Vyhlášky č. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 02.09.2014 a jej existencia priamo súvisia s Dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v Rožňave dňa 18.11.2011 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 18.11.2011.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky

- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa k špecifikovaným nehnuteľnostiam,

- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností splnomocniteľa,

- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v

konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. . Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka (splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa je neplatný. Dohoda o splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku a teda aj za neplatnú podľa .

Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom Dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa ( ), resp. ak nedochádza k ujme na právach splnomocniteľa ( ).

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu. Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení, že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca, že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne

stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku č. k. zo dňa 08.02.2011, zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a účastníkom konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa druhá veta v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.