Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-106-2014.pdf
PDF · 90.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: J.. Z. X., bytom R., ul. T. X/X, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom nám. M.R. Štefánika 3, Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20. februára 2014, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20. februára 2014 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c) O.s.p..
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 616,64 Eur k rukám jeho advokáta JUDr. Miroslava Slávika, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 20. februára 2014 z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho názoru. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaná napadnutým rozhodnutím zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza (ďalej len správny orgán 1. stupňa) číslo: XXXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 28. novembra 2013 a súčasne toto rozhodnutie potvrdila. Správny orgán 1. st. rozhodnutím z 28. novembra 2013 v bode 1. výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu za bolesť podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úradu - infarktu myokardu, ktorý žalobca utrpel v presne neurčený deň od 1. januára 2010 do 5. februára 2010. Podľa bodu 2 výroku mu nepriznal nárok na výplatu náhrady za bolesť podľa § 109 ods. 2 v spojení s § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná právne odôvodnila napadnuté rozhodnutie poukazom na § 109 ods. 1, 2, § 113 a § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s tým, že rešpektovala rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č. k. 17Cpr/2/2012-59 zo dňa 15. júla 2013, ktorým bolo určené, že infarkt myokardu, ku ktorému došlo u žalobcu v presne neurčený deň od 1. januára 2010 do 5. februára 2010, je pracovným úrazom. Žalobca bol práceneschopný v dôsledku infarktu myokardu od 1. februára 2010 do 31. augusta 2010. Zo stanoviska posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, z 25. novembra 2013 vyplýva, že bolestné podľa položky č. 84 poranenie srdca s celkovým počtom 520 bodov bolo možné prvý krát hodnotiť dňom 31. augusta 2010, kedy bol už zdravotný stav na účely náhrady za bolesť ustálený. Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, na žiadosť žalovanej v stanovisku z 11. februára 2014 sa stotožnil s názorom posudkového lekára J.. H. X., Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, že bolestné bolo možné hodnotiť dňom 31. augusta 2010, kedy bol už jeho zdravotný stav žalobcu na účely náhrady za bolesť ustálený. Žalovaná teda uzavrela, že žalobcovi vznikol nárok na dávku (bolestné) dňom ustálenia zdravotného stavu, t.j. dňom 31. augusta 2010. Podľa § 114 ods. 1
zákona o sociálnom poistení trojročná lehota na uplatnenie nároku na bolesť v súvislosti s pracovným úrazom - infarktom myokardu uplynula žalobcovi dňa 1. septembra 2013. Preto žalobcovi nebol priznaný nárok na výplatu náhrady za bolesť.
Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutím a postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach, pretože správne orgány prihliadli pri rozhodovaní na stanovisko posudkového lekára z 25. novembra 2013. Žalobca a ani jeho právny zástupca neboli s týmto stanoviskom oboznámení a nebola im daná možnosť vyjadriť sa k nemu, pričom toto stanovisko bolo pre výsledok konania dôležité. Žalovaná si v rámci odvolacieho konania zabezpečila posudok posudkového orgánu, avšak žalobca sa aj o tomto posudku dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že záznam o registrovanom pracovnom úraze a oznámenie poistnej udalosti boli spísané až 20. septembra 2013 na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k. 17Cpr/2/2012-59 zo dňa 15. júla 2013. Citov. rozsudkom bolo určené, že jeho zamestnávateľ - Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach - zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla pracovným úrazom. Žalobca tvrdil, že až do súdneho určenia, že infarkt myokardu je pracovným úrazom, nemohol sa pri nesúhlase zamestnávateľa domáhať sa odškodnenia pracovného úrazu zo strany sociálnej poisťovne, pretože pre odškodnenie nebol právny základ. Právny základ pre odškodnenie bol daný na základe právoplatného rozsudku, pretože do právomoci súdu patrí prejednanie a rozhodnutie o otázke, či ide alebo nejde o pracovný úraz. Žalobca namietal, že z týchto dôvodov nemohla začať plynúť premlčacia doba skôr, ako bol daný základ pre uplatnenie nárokov na odškodnenie z pracovného úrazu. Právny názor žalovanej o plynutí premlčacej doby podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je preto v súlade so zákonom.
Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobca doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 1. októbra 2013 lekársky posudok o bolestnom, ktorý vyhotovil J.. N. J., kardiológ SÚSCCH a.s. Banská Bystrica. Bodové hodnotenie bolestného bolo určené podľa prílohy č. 1, časť I a III k zák. č. 437/2004 Z. z., položky č. 84 - poranenie srdca - 260 bodov. Bodové hodnotenie bolo zvýšené podľa § 9 ods. 5, 6 zákona o 260 bodov, spolu na 520 bodov. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, predložila posudok Odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, podľa § 153 ods. 4, písm. c), zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na kontrolu správnosti vystaveného posudku. Zo stanoviska posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, vyplýva, že s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu v Prievidzi z 15. júla 2013 o určení, že infarkt myokardu žalobcu je pracovným úrazom, bolo bodové hodnotenie bolestného v počte bodov 520 správne. Súčasne z tohto stanoviska vyplýva, že bolestné bolo možné prvý krát hodnotiť už dňom 31. augusta 2010, kedy bol zdravotný stav žalobcu na účely náhrady za bolesť ustálený, pretože odoznelo akútne štádium choroby - srdcového infarktu. Podľa posudkového lekára akútny infarkt myokardu nemôže byť aj pri nadmernej profesionálnej záťaži lekára považovaný za pracovný úraz, pretože ide o endogénny pôvod choroby, to znamená nie v dôsledku akútne pôsobiacich vonkajších vplyvov. Žalovaná následne požiadala v rámci odvolacieho konania Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, o stanovisko v súvislosti s otázkou, kedy bolo možné u žalobcu prvýkrát hodnotiť bolestné v súvislosti s pracovným úrazom. Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, v stanovisku z 11. februára 2014 sa stotožnil so stanoviskom J.. H. X., posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Levice s tým, že bolestné bolo možné prvýkrát hodnotiť 31. augusta 2010, pretože zdravotný stav žalobcu bol už na účely náhrady za bolesť ustálený. Žalovaná uzavrela, že žalobcovi vznikol nárok na dávku dňom ustálenia jeho zdravotného stavu, t.j. dňom 31. augusta 2010 a trojročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu za bolesť podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uplynula 1. septembra 2013. Žalobca si uplatnil nárok na dávku dňa 1. októbra 2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O. s. p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci (§ 250j ods. 2, písm. c/ O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.).
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaná rozhodnutím 20. februára 2014 zamietla odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 28. novembra 2013, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za bolesť podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úradu - infarktu myokardu, ktorý žalobca utrpel v presne neurčený deň od 1. januára 2010 do 5. februára 2010 (bod 1. výroku rozhodnutia). Ďalej mu nebol priznaný nárok na výplatu náhrady za bolesť podľa § 109 ods. 2 v spojení s § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (bod 2 výroku) s odôvodnením, že žalobcovi vznikol nárok na dávku dňom ustálenia jeho zdravotného stavu, t.j. dňom 31. augusta 2010 a trojročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu za bolesť podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uplynula 1. septembra 2013. Nárok na dávku si žalobca uplatnil dňa 1. októbra 2013, t.j. až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
Medzi účastníkmi bolo v zásade sporné, či si žalobca uplatnil nárok na výplatu dávky - bolestného včas, keďže tvrdil, že pre odškodnenie pracovného úrazu bol daný právny základ až na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júla 2013, č. k. 17Cpr/2/2012-59. Podľa žalobcu dátum podania žiadosti na odškodnenie dňa 1. októbra 2013 nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre plynutie premlčacej lehoty. Žalovaná zastávala názor, že k uplatneniu nároku na výplatu bolestného došlo po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že zdravotný stav žalobcu bol na účel odškodnenia ustálený už dňom 31. augusta 2010.
Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca doručil dňa 1. októbra 2013 správnemu orgánu 1. st. žiadosť o priznanie náhrady za bolesť. Tejto žiadosti predchádzal rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júla 2013, č. k. 17Cpr/2/2012-59, ďalej oznámenie o poistnej udalosti a záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktoré boli doručené správnemu orgánu 1. st. dňa 30. septembra 2013. Lekársky posudok, ktorý bol pripojený k žiadosti o priznanie náhrady za bolesť, vyhotovil J.. N. J., kardiológ SÚSCCH a.s. Banská Bystrica. Posudzujúci lekár v posudku konštatoval ustálenie zdravotného stavu dňom 9. januára 2013.
Ustálenie zdravotného stavu žalobcu na účel hodnotenia bolestného v súvislosti s pracovným úrazom bolo rozdielne hodnotené posudkovými lekármi z odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne na úrovni pobočky aj ústredia a odborným lekárom kardiológom, teda lekárom z medicínskeho odboru, do ktorého nesporne patrí liečba ochorenia srdca. Podľa názoru súdu otázka ustálenia zdravotného stavu žalobcu po infarkte myokardu na účel výplaty dávky bolestného predstavuje rozhodujúcu skutočnosť, ktorá má vplyv na plynutie premlčacej lehoty podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Tak, ako už bolo uvedené vyššie, J.. N. J., kardiológ SÚSCCH a.s. Banská Bystrica, konštatoval ustálenie zdravotného stavu žalobcu po infarkte myokardu dňom 9. januára 2013. Poznamenáva sa, že odborný lekár v posudku nezdôvodnil, na základe akých medicínskych príp. iných podkladov dospel k tomuto záveru. Posudkoví lekári odborov lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne zhodne konštatovali ustálenie zdravotného stavu žalobcu dňom 31. augusta 2010, kedy došlo k odozneniu akútneho štádia choroby. Súd tiež poznamenáva, že názory posudkových lekárov o tom, či infarkt myokardu je alebo nie je pracovným úrazom nie sú v danej veci rozhodujúce, pretože o tejto otázke už rozhodol rozsudkom Okresný súd v Prievidzi dňa 15. júla 2013. Odborný lekár kardiológ a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne z časového hľadiska rozdielne hodnotili ustálenie zdravotného stavu žalobcu, pričom časový rozdiel predstavuje cca 28 mesiacov. Ide o taký rozdiel, ktorý má zásadný vplyv na posúdenie, či si žalobca včas uplatnil nárok na dávku bolestného.
Súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu nie je dostatočné na posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2, písm. c) O. s. p..
Žalovaná v ďalšom konaní doplní dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu, a to najmä s ohľadom na zistenie, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu po infarkte myokardu, ktoré ochorenie bolo u neho zistené v období od 1. januára 2010 do 5. februára 2010. Keďže nie je možné očakávať, že posudkoví lekári z odborov lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne prijmú iný záver o ustálení zdravotného stavu žalobcu, ako už doteraz prijali, žalovaná je
povinná postupom podľa§ 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pribrať do konania znalca, ktorý sa s uvedenou otázkou ustálenia zdravotného stavu žalobcu riadne vyporiada a to po oboznámení sa s jeho celou zdravotnou dokumentáciou a po jeho odbornom vyšetrení.
Žalovaná je povinná sa v novom rozhodnutí vyporiadať so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, teda aj s námietkou, že pre odškodnenie bol daný právny základ až na základe rozsudku Okresného súdu Prievidzi zo dňa 15. júla 2013, č. k. 17Cpr/2/2012-59, pričom pred týmto rozhodnutím si žalobca nemohol uplatniť nárok na bolestné ani na výplatu tejto dávky. Žalovaná je viazaná právnym názorom krajského súdu podľa § 250r O. s. p..
Súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p..
Žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. takto:
I.
- za 2 úkony právnej služby á 134 Eur podľa § 11 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z. z. (1x prevzatie, príprava, 1x podanie žaloby, 1x účasť na pojednávaní súdu dňa 4.2.2015), spolu 268 Eur;
- za 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní krajského súdu dňa 18.2.2015 v sume 139,83 Eur
- 2x režijný paušál á 8,04 Eur + 1x režijný paušál á 8,39 Eur= 24,47 Eur, spolu režijné paušály 24,01 Eur;
Odmena advokáta a režijné paušály predstavujú sumu 432,30 Eur bez DPH + 20% DPH v sume 86,46 Eur, spolu 518,76 Eur
II.
Náhrada cestovného podľa § 15 písm. a), vyhl. č. 655/2004 Z. z. za účasť na pojednávaní dňa 18. 2.2015 z Topoľčian do Trenčína a späť podľa vyúčtovania žalobcu predstavuje sumu 25,65 Eur (104 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 Eur, spotreba litrov na 100 km 5,7 l, cena za liter nafty 1,116 Eur/1 l);
III.
Náhrada za stratu času podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za čas strávený cestou do miesta pojednávania dňa 18.2.2015 z Topoľčian do Trenčína a späť, 4 polhodiny á 13,98 Eur, spolu 25,65 Eur.
IV.
20% DPH za náhradu cestovného v sume 25,65 Eur + za náhradu za stratu času 25,65 Eur = 16,31 Eur
Priznaná náhrada trov konania celkom:
518,76 Eur s 20% DPH (odmena advokáta + režijný paušál) + 25,65 Eur (náhrada cestovného) + 55,92 (náhrada za stratu času) + 20% DPH v sume 16,31 Eur = 616,64 Eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho advokáta náhradu trov konania v sume 616,64 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O. s. p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom s toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.