Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-410-2013.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/410/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. H., nar. X.XX.XXXX a I. H., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: K. H., nar. XX.X.XXXX, bydlisko G. XXX a M. H., nar. XX.X.XXXX, S., A. E. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom, podaným dňa 26.11.20113 domáhal, aby bola znížená jeho vyživovacia povinnosť na maloleté deti, na každé dieťa na sumu 20,- eur mesačne, od podania návrhu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že sa na jeho strane zmenili sociálne pomery, pretože od 30.7.2013 je nezamestnaný, je vedený na úrade práce a jeho mesačný príjem je 84,70 eura.
Na pojednávaniach otec uviedol, že trvá na znížení výživného na minimálnu výšku od podania návrhu. Bol zamestnaný v spoločnosti MBD O. G., kde pracoval ako pomocný robotník. Dosť často bol práceneschopný, takže mu zamestnávateľ povedal, že to má podpísať s tým, že tam bolo napísané, že dáva výpoveď. Zarábal minimálnu mzdu. Od 11.7.2013 je nezamestnaný a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberal podporu v nezamestnanosti a potom si vybavoval dávku v hmotnej núdzi. Býva v spoločnej domácnosti s mamou v rodinnom dome, ktorý patrí jeho mame. Neprispieva jej na bývanie, pretože nemá z čoho. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Platil výživné vo výške 110,- eur mesačne do októbra 2013. Potom už platil len 40,- eur mesačne. Na ďalšom pojednávaní otec uviedol, že bol nezamestnaný do 10.1.2014 a poberal podporu v nezamestnanosti. Potom ho vyradili z evidencie nezamestnaných, pretože nepriniesol papier, že si hľadá prácu. V roku 2014 nemal žiadny príjem, len z nejakých brigád. Od 6.10.2014 sa zamestnal v spoločnosti SITA a.s. Bratislava ako manipulačný a pomocný robotník. Má základnú mzdu 347,- eur v hrubom. Za mesiac január mal čistý príjem 394,22 eura. Za október 2014 mal čistú mzdu 320,28 a za november 2014 sumu 358,96 eura. Od novembra 2014 platí výživné v riadnej výške. Matke vyplatil nedoplatok vo výške 540,- eur čo bolo za rok 2013 a zostal mu ešte nedoplatok za rok 2014 vo výške 760,- eur. V súčasnej dobe býva v spoločnej domácnosti s priateľkou v Leviciach v jednoizbovom byte v podnájme. Náklady na bývanie sú 250,- eur mesačne, ktoré platia spoločne. Priateľka mala brigádu a teraz je zamestnaná, ale ešte nemala výplatu.
Matka na pojednávaniach uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. V mesiaci august 2013 a v októbri otec vôbec nezaplatil výživné. Od novembra 2013 posiela po 40,- eur mesačne. Inak na deti neprispieva, s deťmi sa nestretáva.
Maloletý K. navštevuje deviaty ročník základnej školy a maloletá Viktória siedmy ročník základnej školy. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, na stravu matka platí minimum. S deťmi má bežné výdavky na oblečenie, stravu, školské potreby a pomôcky. Maloletému K. matka platila 20,- eur na pracovné zošity a maloletej I. 10,- eur na pracovné zošity na budúci rok.
Matka je nezamestnaná už dlhší čas. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnej dobe poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 95,85 eura mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 70,56 eura mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému F. N., nar. 28.6.2004, s otcom ktorého žijú v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že si hľadala prácu vo Vrábľoch, aj v Šuranoch ale povedali jej, že nepriberajú.
Matka býva s rodinou v rodinnom dome, ktorý patrí priateľovej matke. Jej priateľ prispieva matke 100,- eur mesačne na bývanie. V súčasnej dobe je jej priateľ nezamestnaný. Poberá dávku v hmotnej núdzi 118,- eur mesačne. Matka nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že poukazuje na vykonané dokazovanie a je toho názoru, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.
Súd na pojednávaní vypočul svedka, O. G., ktorý na pojednávaní uviedol, že otec maloletých detí bol u neho zamestnaný v rokoch 2013 až 2014. Otec maloletých detí nechodil pravidelne do roboty, tak ho prepustil. Ukončil pracovný pomer dohodou. Vzájomne sa dohodli. Odstupné nebolo žiadne vyplatené. Otec detí je murár a niektoré veci nemohol robiť, pretože je nezodpovedný. Na svoju kvalifikáciu by mal byť sebestačnejší. Zarábal u neho 300,- eur až 350,- eur v čistom. Otec detí mal výpadky z práce pre rôzne veci a bol aj chorý. Nebol problémový ale bol nezodpovedný. Pracovný pomer ukončili dohodou, nebola to výpoveď. Nie je si vedomý toho, že by ho donútili podpísať nejakú výpoveď.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, rodným listom maloletého dieťaťa matky, potvrdeniami o príjme matky, potvrdeniami o príjme otca, potvrdeniami zo Základnej školy s materskou školou Maňa, správami zo Sociálnej poisťovne, pracovnou zmluvou otca, výsluchom svedka O. G., ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi, oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 11P 131/2012 a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Naposledy o výživnom pre maloleté deti bolo rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P 131/2012-36 zo dňa 28.8.2012, ktorým bola schválená dohoda rodičov a výživné bolo zvýšené na maloletého K. H. zo sumy 44,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne a na maloletú I. zo sumy 37,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne od 1.9.2012. V tom čase bola matka nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 101,66 eura mesačne. Mala vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu F. N., nar. XX.X.XXXX a vyživovaciu povinnosť voči maloletej X. P., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej matke. Otec detí bol v tom čase zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 122,50 eura. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danom prípade došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a čiastočne i na strane rodičov. Zmena pomerov na strane maloletých detí je v tom, že ich odôvodnené potreby, vzhľadom na ich vek a fyzický rast, sa neustále zvyšujú na oblečenie, stravu a školské potreby. Z potvrdení zo Základnej školy s materskou školou v Mani mal súd preukázané, že maloleté deti riadne navštevujú základnú školu, nemajú žiadne neospravedlnené hodiny. V školskom roku 2013/2014 boli výdavky na maloletého K. vo výške 47,70 eura, v čom boli zahrnuté platby za pracovné zošity, učebnice z cudzích jazykov, poistné, divadlo a koncert. Na maloletú I. boli výdavky vo výške 21,40 eura, v čom boli zahrnuté platby za pracovné zošity, poistné a triedny fond.
Pokiaľ ide o pomery na strane matky, jej príjem sa od posledného rozhodovania o výživnom výrazne nezmenil. Matka je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi, v súčasnej dobe vo výške 95,80 eura mesačne. Okrem toho matka poberá rodinné prídavky na tri deti. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu: F. N., nar. XX.X.XXXX, s otcom ktorého žijú v spoločnej domácnosti. Príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom nezmenil.
Pokiaľ ide o pomery na strane otca, otec bol zamestnaný u zamestnávateľa Daniel G. M-B-D, V. v dobe XX.X.XXXX - XX.X.XXXX. Z výpovede svedka, zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že pracovný pomer s otcom bol ukončený dohodou. Zamestnávateľ otca uviedol, že otec detí nechodil pravidelne do práce. Zarábal v čistom 300,- eur až 350,- eur mesačne. Otec detí mal často výpadky z práce, z rôznych dôvodov. Nebol problémový ale bol nezodpovedný. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mal súd preukázané, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.7.2013. Z potvrdení zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec detí poberal dávku v nezamestnanosti v období od 11.7.2013 do 10.1.2014 v priemernej výške 71,84 eura. Z pracovnej zmluvy otca mal súd preukázané, že otec sa zamestnal v spoločnosti SITA Slovensko a.s. od 6.10.2014. Podľa mzdového výmeru má základnú mzdu vo výške 347,- eur mesačne pri odpracovaní plného fondu pracovného času. Okrem toho má výkonovú časť mzdy vo výške od 0 do 61,30 eura mesačne hrubého. U tohto zamestnávateľa má otec priemerný mesačný čistý príjem 358,- eur. Otec detí nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Súd skúmal osobné a majetkové možnosti a schopnosti otca, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. V danom prípade sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu svojho zamestnania, otec pracovný pomer so zamestnávateľom ukončil dohodou. V takom prípade sa posudzujú jeho schopnosti a možnosti podľa príjmu pred stratou
zamestnania. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že počas nezamestnanosti otec poberal podporu v nezamestnanosti. Otcovi nič nebránilo v tom, aby sa už v tom čase zamestnal. V súčasnej dobe otec už má zamestnanie, kde zarába v priemere 350,- eur mesačne v čistom. Približne takýto príjem mal otec aj v čase posledného rozhodovania o výživnom. Doba, kedy bol otec detí nezamestnaný, mala len prechodný charakter. V súčasnej dobe už otec platí výživné v určenej výške. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že matka maloletých detí by mala vyvinúť väčšie úsilie pri hľadaní práce, čím by zvýšila svoju a tiež životnú úroveň detí. Výživné, ktoré má otec detí určené a to vo výške 60,- eur mesačne na maloletého Petra a 50,- eur mesačne na maloletú Viktóriu, v súčasnej dobe zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletých detí a zároveň zodpovedá životnej úrovni oboch rodičov.
Súd preto s poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie citované ustanovenie Zákona o rodine (§ 75 odsek 1, veta druhá) rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.