Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-49-2012.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/49/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: T. L., B.. XX.X.XXXX, X. X. X, W., zastúpená opatrovníkom: Y.. L. J. Z. Okresného U. W. - C., proti odporcovi: U. L., B.. XX.X.XXXX, X. X, W.šice v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 20.4.2012 sa domáhala určenia manželského výživného vo výške 200 € mesačne od podania návrhu z dôvodu, že je nezamestnaná.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 4.6.2012. S návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, nakoľko zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 6.5.2006. Odporca v roku 2009 podal návrh na rozvod manželstva, ktorý je vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40C/458/2009. Z manželstva pochádzajú deti I., B.. XX.X.XXXX. S odporcom žili v spoločnej domácnosti a hospodárili spolu do roku 2009 kedy sa odsťahoval a spolužitie už neobnovili. Návrh na rozvod manželstva podal odporca z dôvodu, že mali rozdielne názory. Navrhovateľka ostala bývať sama s deťmi v 3-izbovom byte, ktorého vlastníkom bol odporca a v marci 2012 musela byt opustiť, pretože mala nedoplatok za elektrinu. Nájomné vo výške 130 € mesačne platil odporca. Spolu s deťmi sa odsťahovala do podnájmu, za ktorý platila 400 €. Pomáhala jej cirkevná organizácia, v ktorej bývala do júla 2012. Následne sa odsťahovala k rodičom, ktorým prispievala mesačne ešte sumou 60 €. U rodičov bývala po dobu dvoch mesiacov, následne bývala v W. S. B. W., v ktorom platila 35 € mesačne. V súčasnosti bývala už len so staršou dcérou, keďže mladšia dcéra bola na základe predbežného opatrenia zverená odporcovi. Navrhovateľka bola od februára 2013 evidovaná na úrade práce, predtým bola evidovaná od januára 2012 do júna 2012 z dôvodu, že obnovila živnosť, bola vyradená z evidencie. V živnosti nepokračovala, pretože nemala z čoho platiť odvody. Daňové priznanie podávala aj za rok 2011, podnikala v roku 2009, 2010. V období keď bola evidovaná na úrade práce poberala podporu v nezamestnanosti v sume 129 € mesačne. Následne bola vyradená a brigádnicky pracovala. V júni 2013 jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi. Na výživu maloletej dcéry bola povinná prispievať vo výške 30 % zo sumy životného minima. Vyživovaciu povinnosť si neplnila.
Z výpovede odporcu súd zistil, že v roku 2009 podal návrh na rozvod manželstva. Návrh podával z dôvodu, že navrhovateľka sa nestarala o domácnosť, chodila nad ránom domov. Z manželstva sa narodila dcéra I.. Okrem nej nemá žiadne iné deti. U rodičov býval do augusta 2012 a mesačne prispieval sumou 100 €. Na výživu mal. I. neprispieval, nakoľko výživné určené nebolo ale zabezpečoval starostlivosť o dcéru. Mal. I. býva u neho od mája 2013 na základe predbežného opatrenia. Za byt, v ktorom nebýval platil nájomné vo výške 150 € mesačne. Dlh na elektrine vo výške 500 € takisto zaplatil odporca. V súčasnosti býval v 3-izbovom byte, ktorého je vlastníkom a mesačne platí 200 €, nájomné vrátane inkasa. Odporca je zamestnaný s príjmom vo výške 407 € mesačne, nepoberal rodinné prídavky na mal. I.. Iný príjem nemá. Iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok nevlastní.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 40 C/458/09 bolo zistené, že vo veci súd rozhodol dňa 21.1.2013, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2013. Pre čas po rozvode zveril mal. I. L., B.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti odporcu a navrhovateľka bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 50 € mesačne.
Z pripojeného rodného listu mal. I. L. bolo zistené, že táto sa narodila dňa 15.5.2002.
Z pripojeného potvrdenia o príjme zo závislej činnosti bolo zistené, že príjem odporcu za obdobie 9/2011 do 12/2011 bol vo výške 407,10 € netto.
Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľka nepoberala dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, nebola poberateľkou rodičovského príspevku.
Z oznámenia zamestnávateľa otca a z potvrdenia príjmu zo závislej činnosti bolo zistené, že priemerný mesačný príjem odporcu za obdobie 7/2012 do 6/2013 bol vo výške 430,24 € netto.
Z oznámenia cirkvi Y. W. U. neskorších dní zo dňa 5.9.2013 bolo zistené, že cirkev poskytla finančnú pomoc navrhovateľke, v máji 2012 zaplatila nákupy potravín, v júni 2012 zaplatila nájom vo výške 800 €, v júli 2012 nájom vo výške 800 €, vo februári 2013 nákup potravín, žiadosť o vydanie občianskeho preukazu, lieky, kolky, školská jedáleň, alikvotná čiastka pre neziskovú organizáciu J., mesačník, v mesiaci marec 2013 ubytovanie J. B..C.. a zaplatení kurz opatrovania pre navrhovateľku, v apríli 2013 kurz nemčiny pre opatrovateľky, mesačník, nákup potravín, liekov, ubytovanie, v máji 2013 nákup potravín. To znamená, že v máji 2013 poskytla cirkev finančnú pomoc navrhovateľke v celkovej výške 541,02 €, v júni 2012 vo výške 800 €, v júli 2012 vo výške 800 €, vo februári 2013 vo výške 171,05 €, v marci 2013 vo výške 147,99 €, v apríli 2013 vo výške 322,73 € a v apríli 2013 vo výške 25,88 €.
Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľka nepoberá rodičovský príspevok, dávky v hmotnej núdzi ani sociálne dávky. Poberala dávku v hmotnej núdzi od 1.5.2013 do 31.8.2013. Nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola v evidencii vedená od 8.2.2013 do 2.9.2013. Dňa 3.9.2013 bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania. Predložila pracovnú zmluvu uzatvorenú so zamestnávateľom U. U. L. T. W., R. X.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky T. U. U..G..C.. bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 01/2014 do 04/2014 bol vo výške 406,45 € netto.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 40C/458/09 dňom 13.12.2013. Okrem iného bolo preukázané, že navrhovateľka bola vyradená z evidencie nezamestnaných dňom 3.9.2014 z dôvodu nástupu do zamestnania, pričom predložila pracovnú zmluvu uzatvorenú so zamestnávateľom U. U. L. T. W., R. X.
Podľa ust. § 71 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1, veta druhá zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania je určenie manželského výživného. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vznikla uzavretím manželstva a zaniká súčasne so zánikom manželstva. Zákonnú úpravu vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádza zo zásady, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, teda, že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem uspokojovania osobných potrieb sleduje aj naplnenie zákonného charakteru inštitútu manželstva z hľadiska majetkového. Vyživovacia povinnosť manželov zahŕňa zabezpečovanie osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia, pričom východiskom je rovnaká životná úroveň manželov a nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí ale komplexne rovnakej úrovne manželov po zhodnotení osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík po zhodnotení ktorých budú maž manželia približne rovnakú možnosť zabezpečiť si svoje základné potreby s prihliadnutím na vyššie uvedené osobitosti. Zásada dobrých mravov je inštitútom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku jej porušenia sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pri posúdení súladu určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa vychádza z obsahu manželstva v súlade s § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického a psychického násilia, nevery a opustenia manžela, preto je potrebné posúdiť ako si manžel, ktorý požaduje výživné a taktiež manžel, od ktorého sa výživné požaduje si plní svoje povinnosti, prípadne z akého dôvodu si neplnia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 5.6.2006. Manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I rozvedené, rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2013. Z výpovedí účastníkov, z potvrdení o príjme účastníkov a z listinných dokladov preukazujúcich výšku výdavkov účastníkov a to najmä bývania mal súd za preukázané, že za obdobie od októbra 2009 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko odporca zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval. Navrhovateľka bola v uvedenom období nezamestnaná, pričom bývala spolu s deťmi v byte, ktorý bol vo vlastníctve odporcu. Nájomné v predmetnom byte platil odporca, ostatné náklade platené neboli a vznikol dlho na elektrine, ktorý zaplatil odporca. Navrhovateľka bola následne vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, prípadne si obnovila podnikateľskú činnosť. Z podnikateľskej činnosti však žiadny príjem nemala, preto opätovne došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 129 € mesačne. Na základe predbežného opatrenia v máji 2013 bola mal. I. pochádzajúca z manželstva na základe predbežného opatrenia zverená do osobnej starostlivosti otca a navrhovateľka bola zaviazaná prispievať na jej výživu minimálnym výživným. Vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu si navrhovateľka neplnila.
Navrhovateľke finančne vypomáhala cirkev, ktorá za ňu platila výdavky spojené s nákupom potravín, platenia ubytovania, kurzu opatrovania a iné. Následne sa navrhovateľka zamestnala dňom a vyradená bola z evidencie nezamestnaných dňom 3.9.2013. Odporca bol zamestnaný s príjmom vo výške 407 € netto a zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa.
Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká a nárok navrhovateľky na určenie manželského výživného je nedôvodný. Súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka nastúpila do pracovného pomeru, v prípade, že by vykonaným dokazovaní neboli zistené iné skutočnosti, nárok navrhovateľky na určenie výživného by zanikol dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. dňom 13.12.2013. Na základe uvedených skutočností, preto súd návrh zamietol.
Úspešný odporca by mal právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol o trovách konania tak, že mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.