Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/200/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa A., zastúpeného H. proti odporcovi G., zastúpeného C., o zaplatenie 348,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 7. februára 2013, č.k. -117, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 22.10.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výroky o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 02.06.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 33,49 Eur, k rukám E.. H. L., advokátky a náhradu trov konania v sume 76,83 Eur, k rukám H.. H. N., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po zrušení predchádzajúceho rozsudku okresného súdu zo dňa 09.02.2010, č.k. -81 v spojení s rozsudkom zo dňa 08.04.2010, č.k. -96, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.09.2012, č.k. -103 v časti, v ktorej bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 02.06.2007 do zaplatenia, ako aj vo výrokoch o náhrade trov konania, v ktorej časti mu bola vec vrátená na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že návrh v časti, ktorá ostala predmetom konania, bol podaný dôvodne. Uviedol že, v predchádzajúcom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu, za ktorú zodpovedá. K vzniku škody došlo dňa 01.06.2007, kedy navrhovateľ vyplatil sprostredkovateľský poplatok a náklady na získanie pracovného povolenia, spolu v sume 348,50 Eur. Spôsobením škody vznikla odporcovi povinnosť vzniknutú škodu navrhovateľovi nahradiť. K vzniku povinnosti došlo zo zákona (, , ). Keďže odporca túto svoju peňažnú povinnosť nesplnil a navrhovateľovi vzniknutú škodu nenahradil, patrí navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Medzi účastníkmi bolo sporné, či patrí navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vzniku škody, alebo až odo dňa, kedy poškodený vyzval na náhradu škody. Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vzniku škody, teda odo dňa 02.06.2007. Rozhodol tak z toho dôvodu, že povinnosť odporcu na náhradu škody vznikla spôsobením škody dňa 01.06.2007. Zodpovednosť odporcu vznikla dňa 01.06.2007 (vtedy škodu spôsobil a k vzniku zodpovednosti dochádza spôsobením škody - Občianskeho

zákonníka). Následkom vzniku zodpovednosti za škodu je aj vznik povinnosti škodcu vzniknutú škodu nahradiť. K vzniku tejto povinnosti dochádza zároveň so vznikom škody. Škodca za škodu zodpovedá a je povinný ju nahradiť už vtedy, keď ju spôsobil, nie až vtedy, keď ho poškodený na náhradu škody vyzve. Vznik záväzku zo spôsobenej škody podľa názoru súdu nie je viazaný na vôľu poškodeného ( ), ale na objektívnu skutočnosť, ktorou je spôsobenie škody. Preto je odporca s omeškaním s plnením náhrady škody už odo dňa 02.06.2007, teda odo dňa nasledujúceho po dni vzniku jeho povinnosti na náhradu škody. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenie , , , veta prvá, . O náhrade trov konania rozhodol podľa vzhľadom na pomerný úspech účastníkov konania. Trovy konania špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. S poukazom na rozhodnutie č. R 27/1977 dôvodil, že navrhovateľovi môžu úroky patriť iba odo dňa nasledujúceho po dni, keď vyzval odporcu na náhradu škody. Uviedol, že všeobecne platí, že akýkoľvek prejav vôle pôsobí voči druhej strane až momentom, keď adresátovi dôjde, pričom navrhovateľ zaslanie výzvy na plnenie v dokazovaní vôbec nedeklaroval.

Krajský súd preskúmal vec podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru že odvolanie odporcu je dôvodné.

Navrhovateľ si pôvodne v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny 348,50 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 18.05.2007 do zaplatenia. Rozsudkom zo dňa 09.02.2012, č. k. -81 v spojení s rozsudkom zo dňa 08.04.2010, č.k. -96 súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 248,92 Eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 02.06.2007 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania odporcom proti rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.09.2012, č.k. -103 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 248,92 Eur istiny potvrdil a v časti, v ktorej bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 02.06.2007 do zaplatenia a vo výrokoch o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti mu vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd dôvodil, že prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, trpí nedostatkom odôvodnenia (výrok o priznaní úrokov z omeškania nebol v prvostupňovom rozhodnutí žiadnym spôsobom odôvodnený). Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmý proces úvah, na základe ktorých k právnym záverom ohľadne priznania predmetného úroku z omeškania súd prvého stupňa dospel. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutkovými, ani právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie v tejto časti podstatné a právne významné. Z napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, že by sa súd prvého stupňa vyporiadal s počiatkom omeškania dlžníka, a že by za týmto účelom vykonal dokazovanie. Odvolací súd poukázal aj na to, že súd prvého stupňa nemusel prijať argumentáciu odporcu, že počiatok omeškania nemal byť odvtedy, kedy ubudlo z majetku poškodeného, ale až keď poškodený vyzval na náhradu škody, avšak v odôvodnení rozsudku mal vysvetliť, prečo jeho obranu neakceptoval.

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania vychádzal zo záveru, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vzniku škody, teda odo dňa 02.06.2007. Mal za to, že povinnosť odporcu na náhradu škody vznikla spôsobením škody dňa 01.06.2007. Dôvodil, že škodca za škodu zodpovedá, je povinný ju nahradiť už vtedy, keď ju spôsobil, nie až vtedy, keď ho poškodený na náhradu škody vyzve. Zastával názor, že vznik záväzku zo spôsobenej škody nie je viazaný na vôľu poškodeného, ale na objektívnu skutočnosť, ktorou je spôsobenie škody.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Je tak nepochybné, že úroky z omeškania možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v pri nároku na náhradu škody (ani pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia) nie je ustanovený čas splnenia, treba vychádzať z ustanovenia , podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak nedošlo k požiadaniu skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať návrh, keď dňom zúročenia pohľadávky, uplatnenej v návrhu, nebude deň nasledujúci po podaní návrhu na súde, ale deň po doručení návrhu odporcovi (pokiaľ nie sú úroky uplatnené od neskoršieho termínu).

Pokiaľ ide o existenciu omeškania, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal omeškanie odporcu, teda, že odporcovi doručil akúkoľvek výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, úhradu dlhu, že by mu určil vo výzve nejakú konkrétnu lehotu na zaplatenie, a preto odvolací súd za výzvu na úhradu dlhu považoval doručenie návrhu, v ktorom navrhovateľ neuviedol žiadnu lehotu na splnenie dlhu, spolu s platobným rozkazom, ktoré odporca prevzal dňa 21.10.2009 a dňom nasledujúcim, t. j. 22.10.2009 bol odporca s plnením dlhu v omeškaní. Navrhovateľom ani žiadny iný dôkaz o vymáhaní dlžnej sumy z jeho strany voči odporcovi produkovaný nebol. Z tohto dôvodu odvolací súd akceptoval omeškanie dlžníka od doručenia návrhu spolu s platobným rozkazom odporcovi, t. j. od 22.10.2009. Odvolací súd dospel vzhľadom na zistené skutočnosti k záveru, že súd prvého stupňa vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávne závery a pochybil pri určení dňa, kedy sa odporca dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy.

S poukazom na ustanovenie odvolací súd preto zmenil rozsudok okresného súdu v časti zaplatenia príslušenstva pohľadávky tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť príslušenstvo pôvodne žalovanej pohľadávky od 22.10.2009 do zaplatenia s tým, že výšku úrokov stanovil podľa v znení neskorších predpisov ku dňu 22.10.2009 vo výške 9 %.

Vo výrokoch o trovách prvostupňového konania odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 s prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .