Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Er-202-2009.pdf
PDF · 97.54 KB
Case nature
Subarea
16Er/202/2009
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s. r. o., Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: W. G. XXX, XXX XX Y. N., o vymoženie pohľadávky vo výške 127,66 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice poveril dňa 29.04.2009 JUDr. Milana Striešku, súdneho exekútora so sídlom vo Vrábľoch, 1. mája 1053, vykonaním exekúcie o vymoženie pohľadávky vo výške 127,66 eura s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 14.09.2007 pod sp. zn. G.-XXX/XX-Y. rozhodcom R.. Y. V. so sídlom v Ž., Y. XXX.
Dňa 23.11.2010 súdny exekútor predložil súdu podnet na preskúmanie vydaného poverenia v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Uznesením zo dňa 20.11.2012 pod č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX vyššia súdna úradníčka vyhlásila exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2012. Proti vydanému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
- 2 -
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaným odvolaním zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, nie je prípustné odvolanie, no nakoľko bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, v zmysle tretej vety cit. § 374 ods. 4 O. s. p. ho odvolaním bolo možné napadnúť. Podanie odvolania v zákonnej lehote oprávneným malo za následok zrušenie napadnutého uznesenia a opätovné rozhodnutie vo veci zo strany sudcu.
V exekučnom titule (rozhodcovskom rozsudku), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2007 a vykonateľnosť dňa 30.09.2007, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 7.735,90 Sk spolu so 6 % ročným úrokom od 11.06.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 26,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 500,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 22.11.2006 uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa povinný zaviazal splatiť pohľadávku vo výške 6.224,50 Sk v 7 mesačných splátkach vo výške 890,- Sk. Na zabezpečenie tejto pohľadávky vystavil oprávnený zmenku. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho sa stal celý úver splatný. V odôvodnení vydaného rozsudku sa ďalej uvádza, že príslušnosť rozhodcu na prejednanie veci je daná ustanoveniami článku 9, bod 9.2.1 prvý odsek tejto dohody.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.
- 3 -
Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK) vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Dôvody zastavenia exekučného konania uvedené v § 45 ods. 1 ZoRK nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek z týchto dôvodov predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného konania. V zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Ak teda súd posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.
V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o prenájme č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2000, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, uzatvorenou medzi oprávneným ako poskytovateľom úverov z vlastných zdrojov a povinným ako dlžníkom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o prenájme, ako aj Dohoda o uznaní dlhu sú formulárovými typmi zmlúv vopred pripravenými pre neurčitý počet dlžníkov.
- 4 -
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.
V § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Pod písmenom r) je uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
- 5 -
Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Rozhodcovská doložka je súčasťou Dohody o uznaní dlhu v článku 9.1, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi súvisiace s ustanoveniami dohody, porušením, ukončením či neplatnosťou dohody a všetky spory alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov tejto Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa doložky v článku 9.2. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa článku 9.2.1 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou dohody, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov uvedených v tomto ustanovení.
Pri skúmaní vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá
- 6 -
veta Občianskeho zákonníka). Súd pri posudzovaní uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinným od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, pričom smernica má pre Slovenskú republiku aj tzv. nepriame účinky a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v Dohode o uznaní dlhu neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o jeho vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, ktorá ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v posudzovanom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Povaha zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré s dojednaním rozhodcovskej doložky súvisia.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku a Dohody o uznaní dlhu, ktorá bola podkladom na jeho vydanie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka upravená v článku 9.2 Dohody o uznaní dlhu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dlžníkovi ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá možnosť vybrať si medzi rozhodcovským alebo štátnym súdom, ktorý by prípadné spory vyplývajúce z predmetnej dohody vyriešil s konečnou platnosťou. Z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá má za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemohla byť daná ani právomoc rozhodcu rozhodnúť spor účastníkov, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Keďže súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová, ktorá je nástupcom súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, vo svojom podaní zo dňa 10.01.2013 súdu oznámila, že trovy exekúcie nežiada, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
- 7 -
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.