Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-154-2014.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/154/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska ul. č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska ul. č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: P. O., nar. X. X. XXXX, hlásený k pobytu W. - F., o zaplatenie 3 911,81 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia 464,14 Eur s príslušenstvom sa z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Navrhovateľovi bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia v r á t e n ý súdny poplatok v sume 21,30 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenská pošta, a.s.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 19. 3. 2014, žiadala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., aby súd odporcu platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie 3 911,81 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 20. 2. 2011 do zaplatenia dlžnej sumy a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca s ním dňa 18. 6. 2010 uzavrel zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, ktorej podmienky odporca ako dlžník nedodržal, pretože neplatil dohodnuté splátky. Z tohto dôvodu odporca dlhuje zažalovanú istinu.
Majiteľom žalovanej pohľadávky sa navrhovateľ stal na základe zmluvy o jej postúpení, ktorú s ním spoločnosť I. C. M., a.s. uzavrela XX. 6. XXXX. O procesnej zámene účastníkov konania podľa § 92 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (OSP) bolo rozhodnuté uznesením súdu č. k. 41C 154/2014 - 42 z 10. 10. 2014. Z postúpenej pohľadávky odporca nič nezaplatil.
Pred pojednávaním vo veci vzal navrhovateľ návrh v časti zaplatenia 464,14 Eur spolu s príslušenstvom späť a súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 3 OSP zastavil.
Navrhovateľ sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 OSP prejednal v jeho neprítomnosti.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, vzniesol námietku premlčania jeho práva.
Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky, ktorú s odporcom dňa XX. 6. XXXX uzavrela spoločnosť I. C. M., a.s. (ďalej len veriteľ), súd zistil, že sa odporca zaviazal splatiť veriteľovi pôžičku X XXX,- Eur v 42 mesačných splátkach po 110,50 Eur. Spolu mal zaplatiť 4 641,- Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 30,10 %, priemerná hodnota RPMN 20,72 % a RPMN 30,10 %. Presný dátum konečnej splatnosti pôžičky v zmluve uvedený nie je, obsahuje len údaj - konečná splatnosť 12/2013. Odporca podľa formulárového tlačiva obsahu zmluvy ju uzatváral ako fyzická osoba. V časti údaje o klientovi je identifikovaný ako súkromná osoba s rodným číslom overeným z jeho občianskeho preukazu. Z účtovného dokladu veriteľa, tzv. prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že odporca zaplatil dňa 20. 7. 2010 prvú splátku, ďalej v plnení zmluvy o pôžičky nepokračoval, už žiadnu splátku nezaplatil. Listom z 29. 1. 2011 veriteľ dlh z prejednávanej pôžičky zosplatnil, vyčíslil ho sumou 4 585,75 Eur a vyzval odporcu na jeho zaplatenie do 3 dní. Poštová zásielka s výzvou sa veriteľovi dňa 16. 2. 2011 vrátila z úložnej doby na pošte ako neprevzatá.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo inej právnej forme. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513 / 1991 - Zb. - Obchodného zákonníka (ObchZ) a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj osobitnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ), upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
Podľa § 52 OZ sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§§ 101 a 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ustanoveniach Občianskeho zákonníka uvedené inak, je premlčacia doba trojročná.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1. 5. 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 2 písmeno b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti , zamestnania alebo povolania.
Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol úver a odporca záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok nedodržal.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského právneho vzťahu , keďže odporca využil služby poskytnuté navrhovateľom - úverovým veriteľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej činnosti. Odporca, úverový dlžník, ako podnikateľ nekonal.
Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ ukladá použitie Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy, ktoré sú absolútnym obchodom, ak je splnená podmienka, že jej použitie je na prospech spotrebiteľa. Právna úprava právnej skutočnosti premlčania je odlišne upravená, čo do dĺžky, ale aj jej plynutia v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a beží odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 397 ObchZ je premlčacia doba štyri roky. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 OZ je na prospech odporcu ako účastníka prejednávaného zmluvného vzťahu v postavení spotrebiteľa dať prednosť režimu Občianskeho zákonníka pred režimom Obchodného zákonníka. Listinným dokladom z 29. 1. 2011 mal súd preukázané, že predčasná splatnosť úveru nastala najneskôr dňom 19. 2. 2011 - 3 dni po vrátení poštovej zásielky veriteľovi z úložnej doby na pošte. Trojročná premlčacia doba pri práve na plnenie žalovanej pohľadávky začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda od 20. 2. 2011 a uplynula 20. 2. 2014. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1. 5. 2014 ukladá, okrem iného aj súdu, prihliadnuť na premlčanie ex officio. Je to explicitná právna úprava, tiež lex specialis a procesnej povahy (postup štátneho orgánu), na ktorú je súd povinný prihliadať odo dňa účinnosti zákona, t. j. od 1. 5. 2014. Plynutie času má v súkromnom práve význam a núti veriteľa včas uplatňovať právo na súde.
Navrhovateľ si pohľadávku na súde uplatnil až 19. 3. 2014. Keďže odporca namietol premlčanie jeho práva uplynutím premlčacej doby, na čo však súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliada aj ex offo, nemohol súd navrhovateľovi zažalované právo na plnenie priznať a návrh zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporcovi trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.
Návrh bol čiastočne vzatý späť pred prvým pojednávaním. Podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa navrhovateľovi za späťvzatú časť návrhu vracia príslušná časť súdneho poplatku. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 234,50 Eur. Z istiny 3 447,67 Eur ktorá po úkone čiastočného späťvzatia zostala predmetom sporu, je súdny poplatok 206,50 Eur. Zvyšnú časť súdneho poplatku 28,- Eur po skrátení o 6,70 Eur súd navrhovateľovi vrátil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.