Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Co-106-2014.pdf
PDF · 135.96 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. č. XXX, XXX XX O. 6, zast. Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: COFIDIS, a.s., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Černejová & Hrbek, advokátska kancelária, Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/168/2012-127 zo dňa 19.03.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 70256237, uzavretá medzi žalovaným COFIDIS, a.s. a žalobkyňou Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. č. XXX, XXX XX O. 6 dňa 19.12.2008 v časti týkajúcej sa uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy je neplatná.
Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 2 písm. a); 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 80 Občianskeho súdneho poriadku, §§ 34; 35 ods. 1; 37 ods. 1; 39; 52 ods. 1 až 3; 53 ods. 1 až 3, ods. 5; 54 ods. 1, 2; 551 Občianskeho zákonníka, §§ 261 ods. 3 písm. d); 497 Obchodného zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.
Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 19.12.2008 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Žalobkyni bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.659,70 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať 36 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 66,35 Eur.
V tejto zmluve v časti označenej ako Dohoda o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa zaviazala, že uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a ustanovenia článku 6.1 Všeobecných obchodných podmienok veriteľa (ďalej len „VOP“), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich z tejto zmluvy o úvere. Za podmienok podľa čl. 6.1 VOP je veriteľ oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi alebo platiteľovi iných príjmov dlžníka, na základe čoho bude zamestnávateľ alebo platiteľ iných príjmov povinný vykonávať zo mzdy alebo iných príjmov dlžníka zrážky a zrazené sumy previesť na účet veriteľa.
Dlžník svojím podpisom na zmluve o úvere potvrdzuje, že je s podmienkami dohody o zrážkach zo mzdy oboznámený a súhlasí s nimi.
Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98 a na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti N. A. W. bod 43 a ďalej konštatoval, že zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, sa aj takto dajú definovať ako dobré mravy. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, či je v súlade s podmienkami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS.
Súčasťou predmetnej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Urobil tak aj napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa jeho výkonu, napr. formou zrážok zo mzdy. Žalobkyňa sama nemala možnosť tieto zrážky priamo zastaviť.
Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyňa preukázala listom zo dňa 28.10.2009. Žalobkyňa tým zároveň osvedčila vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy.
Prvostupňovým súdom bolo konštatované, že v takomto prípade ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, pričom tento nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť takýto výkon, a to aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by dalo právny základ k predmetným zrážkam. Moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na určenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva pre účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje žiadne súdne rozhodnutie. Takýto spôsob postihu majetku dlžníka je v rozpore s právom Európskej únie.
Systém ochrany zavedený „Smernicou“ vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Cieľ Článku 6 Smernice 93/13/EHS, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.
Článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov zo dňa 16.11.2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 cieľ Článku 6 smernice 3/13/ES od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce; tento cieľ by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
V uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.01.2013 sp. zn. 6M Cdo9/2012 bolo poukázané na to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Z tohto dôvodu neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
Do určitej miery možno spochybniť dostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s tou časťou textu, kde sa uvádza súhlas žalobkyne so zrážkami zo mzdy. V neposlednom rade, informácie uvedené v časti spoločných ustanovení predmetnej zmluvy o úvere sú v takej veľkosti písma, že táto už po prvom nahliadnutí naň znechucuje spotrebiteľa dôsledne si preštudovať text tam uvedený. Takýto právny úkon sa súdu javil ako úkon neplatný, s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je tento uvedený v predtlači predmetnej formulárovej zmluvy v časti spoločných ustanovení, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa, čo v konečnom dôsledku stavia spotrebiteľa - žalobkyňu do veľmi nevýhodnej pozície.
Žalobkyňa sa dovolávala neplatnosti zmluvy o úvere v časti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom sama nepopierala skutočnosť, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo, nepopierala ani to, že na jej základe bol úver žalovaným žalobkyni poskytnutý a v konečnom dôsledku nepopiera ani to, že úver čerpala.
Zo spornej zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 19.12.2008 mal súd za preukázané, že žalobkyni bol žalovaným poskytnutý revolvingový úver vo výške 50.000,-Sk (1.659,70 Eur). Touto zmluvou žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, a to uzatvorenie úveru. Žalobkyňa vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy nemala. Išlo jej v prvom rade o poskytnutie finančných prostriedkov.
Tak ako to vyplýva z predtlačového textu predmetnej listiny, konajúca osoba (žalobkyňa) súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine sa podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy bez toho, aby si mohla vybrať. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa bola náležite oboznámená zo strany žalovaného o forme predmetného zabezpečovacieho inštitútu, resp. že bola oboznámená o jeho následkoch.
Žalobkyňa nemala vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, text dohody bol zakomponovaný priamo do textu zmluvy.
Inštitút výkonu zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii verifikácii primeranosti, či súdnej kontrole. Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu a s poukazom na aplikované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil zmluvu v časti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto aj za neplatnú a žalobe ako dôvodnej vyhovel.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. konštatujúc, že zatiaľ nie je možné o trovách konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia. Preto rozhodol o trovách v zmysle uvedeného ustanovenia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že napadnutý výrok rozsudku je nepreskúmateľný pre nedostatok konkrétnych, na vec sa vzťahujúcich a jasne formulovaných dôvodov. V rozsudku prítomné zdôvodnenie jeho výrokovej časti vychádza z mylných právnych záverov, čo spôsobuje jeho nezákonnosť a právnu neudržateľnosť. Vlastné úvahy súdu týkajúce sa merita veci sa začínajú na strane 9 rozsudku, pričom ide o vlastné úvahy súdu, ktoré nezodpovedajú najzákladnejšie otázky sporu. Prvostupňový súd opomenul zodpovedať na množstvo otázok súvisiacich s vecou. Právne závery súdu prvého stupňa nie sú v súlade s platnou právnou úpravou. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka je platným právnym poriadkom aprobovaný súkromnoprávny inštitút. Platné právo počíta s jeho využitím v rámci záväzkových vzťahov. Pri výkone zrážok zo mzdy nemôže ísť o bezbrehý zásah do majetku dlžníka. Tento zabezpečovací inštitút zasiahne do majetku dlžníka len potom, čo dlžník poruší svoju povinnosť splniť svoj dlh. V zmysle § 551 druhá veta Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy nemôžu byť väčšie, než by boli pri výkone rozhodnutia podľa Exekučného poriadku. Aj pri výkone rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora by v podstate išlo o rovnaký výkon práv veriteľa. Záver prvostupňového súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je právne neudržateľný. V prípade zmluvy so žalobkyňou ide o jediný zabezpečovaní inštitút, nakoľko žalobkyňa výslovne odmietla poistenie schopnosti splácať úver. Súdu neprislúcha posudzovať súkromnoprávny inštitút dohody o zrážkach zo mzdy. Slovenský zákonodarca vylúčil, resp. obmedzil niektoré zabezpečovacie inštitúty v prípade spotrebiteľských zmlúv, napr. zabezpečovací prevod práv k nehnuteľnosti a šek podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Zvyšné zabezpečovacie inštitúty zákonodarca pripúšťa. Ide o vedomú medzeru v práve.
Poukazujúc na súčasnú legislatívnu činnosť Národnej rady SR žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že dňa 25.03.2014 bol schválený nový zákon, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tak, že do tohto zákona vkladá § 5a - zabezpečenie záväzkov, ktorý výslovne umožňuje použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím neprípustne zasiahol do zákonodarnej moci, keď de facto vylúčil jasne a zrozumiteľne formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy. Nie je zrejmé, z akých prameňov vychádzal súd prvého stupňa, pokiaľ konštatoval rozpornosť slovenskej právnej úpravy dohody o zrážkach zo mzdy s európskymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ doposiaľ nevyriekol právny záver ohľadom ne/ súladnosti slovenskej právnej úpravy dohody o zrážkach zo mzdy. K právnym záverom došlo v konaní o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ o inom slovenskom zabezpečovacom inštitúte, o záložnom práve.
Odvolávajúc sa na rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 4, ktorý pripojil k odvolaniu, žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa obdržala vopred všetky informácie podľa starého zákona o spotrebiteľských úveroch a mala dostatok času na preštudovanie zmluvnej dokumentácie, vznesenie námietok, pripomienok a iných návrhov a mohla sa rozhodnúť zmluvu nepodpísať. Je zarážajúce konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalovaný vnútil žalobkyni dohodu o zrážkach zo mzdy. Bolo výhradne na žalobkyni, či žalovaným ponúkaný produkt príjme, alebo neprijme. Okrem toho dohoda o
zrážkach zo mzdy sa nachádza na prednej strane zmluvy, je identifikovaná nadpisom rovnakej veľkosti ako sú nadpisy ostatných článkov zmluvy, pričom na tej istej strane zmluvy pár centimetrov pod zreteľne označeným článkom zmluvy obsahujúcom dohodu o zrážkach zo mzdy sa nachádza podpis žalobkyne. Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju ponímať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Súd prvého stupňa len stroho uzavrel, že na strane žalobkyne absentovala vôľa uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom žalobkyňa dosiahla vzdelanie ekonomického zamerania s maturitou a pracovala ako súdna tajomníčka na Okresnom súde v Prešove. Absolútna indiferentnosť súdu k vyjadreniam a právnym názorom žalovaného, ktoré súd prvého stupňa nekonfrontoval s vlastným právnym názorom na vec a ani sa o nich v rozsudku nezmienil, spôsobujú porušenie práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Súd prvého stupňa sa nevyjadril k argumentom žalovaného a ani ich neuviedol v napadnutom rozsudku. Žalovaný netuší, ako sa s jeho argumentmi súd vysporiadal. Rozsudok je nejasný a nepresvedčivý a neodpovedá na zásadné otázky sporu. Obsahuje množstvo skutkových a právnych nesprávností.
Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutá rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný v odvolaní zároveň žiadal, aby odvolací súd v prípade potvrdzujúceho rozsudku pripustil vo veci dovolanie.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 09.02.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalovaného na doplnenie konštatuje:
Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).
Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch).
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá (§ 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku).
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 zákona Občianskeho zákonníka).
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716) ( 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka).
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).
Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.02.2012 domáhala vydania predbežného opatrenia a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 16.12.2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere o poskytnutí úveru 50.000,- Sk, t. j. 1.660,- Eur. Úver začala splácať a uhradila 402,50 Eur. Z dôvodu finančnej tiesne sa omeškala a žalovaný uplatnil u jej platiteľa mzdy dňa 28.10.2009 zrážky zo mzdy, kde uplatnil pohľadávku na vymoženie vo výške 1.738,48 Eur (52.373,- Sk), ktorú jej zamestnávateľ zráža doposiaľ (t. j. do podania žaloby). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy a žalobkyňa túto zmluvnú podmienku musela podpísať, pretože bola súčasťou typovej zmluvy. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi vykonávať zrážky. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Žalovanému nemôže zabrániť vykonávať zrážky z jej mzdy ani v rozsahu nárokov z neprijateľných zmluvných podmienok. Žiadny sudca neschválil postihnutie jej majetku.
Odvolací súd ďalej zistil, že v Zmluve o revolvingovom úvere č. 70256237 v bode Dohoda o zrážkach zo mzdy je uvedené, že dlžník a spoludlžník týmto uzatvárajú s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a ustanovenia článku 6.1 Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich z tejto zmluvy o úvere. Za podmienok podľa článku 6.1 Všeobecných obchodných podmienok je veriteľ oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi alebo platiteľovi iných príjmov dlžníka a/alebo spoludlžníka, na základe čoho bude zamestnávateľ alebo platiteľ iných príjmov povinný vykonávať zo mzdy alebo iných príjmov dlžníka a/alebo spoludlžníka zrážky a zrazené sumy previesť na účet veriteľa. Dlžník a spoludlžník svojim podpisom na zmluve o úvere potvrdzujú, že sú s podmienkami dohody o zrážkach zo mzdy oboznámení a súhlasia s nimi.
Je nepochybné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného. Žalobkyňa nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy ovplyvniť, čo žalobkyňa aj namietala v žalobe.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne konštatoval, že žalobkyňa sama nemala možnosť zrážky zo mzdy, ktoré jej boli vykonávané, nijako ovplyvniť, keďže žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom tak urobil napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa jeho výkonu a to napr. formou zrážok zo mzdy. Žalobkyňa sama nemala možnosť tieto zrážky priamo zastaviť.
K odvolacej námietke žalovaného, že vzhľadom na umiestnenie, veľkosť písma a okolnosť, že žalobkyňa obdržala vopred všetky informácie o úvere mala dostatok času na preštudovanie zmluvnej dokumentácie, vznesenie námietok, pripomienok a iných návrhov a mohla sa rozhodnúť zmluvu nepodpísať, odvolací súd uvádza:
Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).
Pre spotrebiteľské zmluvy je typické, že obsah zmluvy dodávateľ predkladá na vopred pripravenom predtlačenom formulári a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy. Môže zmluvu len ako celok prijať, alebo odmietnuť.
Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových zmlúv.
Pre spotrebiteľské právne vzťahy je typické, že spotrebiteľ vystupuje v právnom vzťahu s dodávateľom ako menej informovaný a neskúsený účastník. Úprava spotrebiteľských právnych vzťahov je kogentnou a jej zmyslom a cieľom je nepochybne vyrovnanie faktickej nerovnosti v zmluvnom vzťahu s dodávateľom.
Zo súdom prvého stupňa aplikovanej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku nepochybne vyplýva, že zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda neplatná.
Vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybností o tom, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorú uzavreli žalobkyňa so žalovaným, je v časti týkajúcej sa „uzavretej“ Dohody o zrážkach zo mzdy, vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom na to, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, neplatná.
Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka žalobcu voči žalovanej oprávnená.
K odvolacej námietke žalovaného, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú len v rozsahu, v akom by sa vykonávali pri exekúcii, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka je nedôvodná, lebo podstatným v danom prípade je fakt, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne bez priamej súdnej kontroly je možné vymôcť prípadne aj také plnenia, ktoré môžu mať charakter neprijateľných zmluvných podmienok.
V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd ďalej konštatuje, že možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto Smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom smere, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice Rady 93/13/EHS jej užitočného úžitku.
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Z. M./POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
„Článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotí odvolací súd ako neprijateľný a zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.
V priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobkyňa urobila právny úkon - uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako to pre jeho platnosť vyžaduje ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa naopak namietala, že túto zmluvnú podmienku musela podpísať, pretože bola súčasťou typovej zmluvy.
Keďže vzhľadom na vyššie uvedené ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo zo zákonom.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p.
Aj keď odvolateľ navrhoval v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa pripustil dovolanie, nekonkretizoval inak odvolaciu otázku. Odvolací súd sa preto uvedeným nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.