Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/33/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Marianny Muránskej v právnej veci Slovenská sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653, zastúpeného Havel, Holásek & Prtners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO 36 856 584, proti žalovanej M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W., K. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.500,55 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Svidníku č.k. -169 z 24.10.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta v Prešove vo výške 95,29 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaná zaplatiť sumu 233,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 7.9.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobca nemá právo na náhradu trov. Zaviazal žalobu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 195,69 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta do lehoty do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti súd prvého stupňa odôvodnil tým, že podľa obsahu išlo o právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda išlo o spotrebiteľskú zmluvu. V zmysle tohto je potrebné posudzovať nárok žalobcu na základe predpisov o ochrane spotrebiteľa, čiže a Predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahovala údaje ročnej percentuálnej miery nákladov 10,38 % a výšku úrokovej sadzby 17,7 %. Pritom ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a poplatkov. Z toho je zrejeme, že výška RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery, ale tento údaj o RPMN obsahuje aj možné iné poplatky okrem úrokov, a preto z pravidla býva vyššia ako je len úroková miera v danej zmluve. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sa vyžaduje RPMN ako povinná náležitosť zmluvy a to v písomnej podobe. Ak táto náležitosť nie je splnená, potom ide o spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľov.

Súdu boli známe aj argumenty známe v obdobných veciach, kde sa poukázalo na to, že pri výpočte RPMN postupovali podľa prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá v danom čase obsahoval chybný vzorec, čo bolo zákonodarcom napravené až novelou zákona účinného od 1.júla 2006. Napriek tomu súd prvého stupňa považoval poskytnutý úver za úver, ktorý poskytovala banka a spotrebiteľ mohol legitímne očakávať, že bude postupovať s odbornou starostlivosťou tak ako to ukladá zákon o bankách. Spotrebiteľ v zásade uzatváral úverovú zmluvu v banke s dôverou opravdivosti a hodnovernosti týchto údajov. V danom prípade preto nemožno zohľadniť argumenty žalobcu vzhľadom na jeho odborný aparát a tým, že postupoval uvedením nesprávneho údaju o výške RPMN v zmluve, postupoval neodborne a tým neposkytol právne údaje pre spotrebiteľa, teda žalovanú, a preto nárok, ktorý uplatnil žalobca v podobe úrokov a poplatkov považoval súd prvého stupňa za nedôvodný a úver považoval za bez poplatkov a bezúročný. Keďže zistil, že žalobca poskytol žalovanej úver 896,24 eur, žalovaná vrátila 662,77 eur priznal žalobcovi sumu 233,47 eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenými splátkami a priznal aj úrok z omeškania v súlade s ust. .

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

Výrok o trovách konania medzi vedľajším účastníkom a žalobcom odôvodnil ustanovením .

Proti rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutej časti v prevyšujúcej časti a náhrady trov vedľajšieho účastníka podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ. Ktorý v čase podpisu zmluvy znel „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov“. RPMN definuje ZoSÚ v § 2 písm. d/ podľa ktorého „Na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru“. Žalobca považuje za odporujúce základným princípom právnej istoty, aby prvostupňový súd sankcionoval žalobcu a prenášal zodpovednosť za nesprávnu transpozíciu smernice na škodu žalobu a to len z dôvodu že Slovenská republika implementovala do ZoSÚ nesprávne vzorec pre výpočet RPMN. V zmysle smernice 93/13/EHS je vytvorenie rovnakých podmienok na trhu a zlepšenie súťažného prostredia, jedným z hlavných dôvodov prijatia uvedenej smernice. Taktiež v dôvodovej správe k o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov je prezentovaná myšlienka zákonodarcu, že RPMN okrem vyjadrenia “skutočnej ceny“ úveru je nemenej dôležitou, ak nie hlavnou úlohou prijatia jednotného výpočtu RPMN umožniť spotrebiteľovi jednoduchšie sa orientovať na trhu úverových produktov a môcť jednoducho porovnávať výhodnosť poskytovania úverov. V porovnaní s tzv. nebankovými spoločnosťami sú banky považované za dôveryhodnú inštitúciu, preto je málo pravdepodobné, že zmluvnými dojednaniami by banka chcela poškodiť spotrebiteľa. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky ZoSÚ vyžadované náležitosti, okrem iného aj povinnosť žalobcu uviesť v zmluve o úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov ( psím. g/) a táto ročná percentuálna miera nákladov bola vypočítaná podľa prílohy tohto zákona (), nie je preto možné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru žalobcu, ak úverová zmluva určuje výšku splátky, ich počet ako aj termíny splatnosti splátok, potom úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému sumu 27.00,- Sk, žalobca si so žalovaným dohodol úrok vo výške 17,70 % p.a., ďalej sa žalobca so žalovaným dohodol na poplatku za správu úveru, výške, splátky, splatnosti prvej,, poslednej a ostatých splátok, dohodli si počet splátok 59. Každá splátka úveru má bez zmeny okolnosti splácania (napríklad mimoriadnu splátka) vždy rovnakú výšku a rovnaký termín splatnosti. Dlžník nikdy neuhrádza sumu istiny a riadnych úrokov samostatne, ale vždy len v podobe anuitnej splátky. Toto možno vidieť v špecifikácii zo dňa 15.10.2012, konkrétne v prílohe 1 tejto špecifikácie. Žalobca nesúhlasí ani s rozhodnutím prvostupňového súdu o trovách konania navrhuje, aby žalobcovi odvolací súd priznal náhradu tak trov prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Podľa názoru vedľajšieho účastníka sa súd prvého stupňa dostatočne argumentačne vyporiadal s prípadnými námietkami žalobcu, ktoré nakoniec vo

svojom odvolaní uvádza. Ak spotrebiteľ ako súkromná osoba požiada v dobrej viere banku o poskytnutie úveru, ktorá pri ročnej úrokovej sadzbe 17,70 % uvedie hodnotu RPMN 10,80 %, má táto chyba byť na ťarchu spotrebiteľa, ktorého jediným individuálnym prínosom v typovej úverovej zmluve je jeho podpis? Z letmého pohľadu na obe vyššie uvedené hodnoty je patrná nesprávnosť výšky RPMN, bez nutného počítania. Nie je chybou Slovenskej sporiteľne, že bol do nášho právneho poriadku vzorec k výpočtu RPMN v nesprávnej forme, avšak stále ide o banku, ktorá má profesionálny personálny aparát k bezchybnému zabezpečeniu činností, za ktorých účelom vôbec banka pôsobí. Ak zákon spája s neuvedením RPMN v zmluve (logicky tak aj s uvedením nesprávnej výšky RPMN) bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, niet jediného rozumného dôvodu, prečo by sa na úkor spotrebiteľa ako súkromnej osoby, ktorý zmluvu nekoncipoval, mala vyviňovať tak profesionálna akciová spoločnosť, ktorá funguje oproti nebankovým spoločnostiam za omnoho prísnejších podmienok z toho, že očividne údaj o RPMN bol nesprávny. Nanajvýš alibisticky vyznieva tvrdenie žalobcu, že v prípade, že by žalobca nevypočítal v Zmluve RPMN podľa v čase uzatvorenia Zmluvy platného zákonného vzorca, malo by to okrem následkov uvedených nižšie za následok jeho neoprávnenú diskrimináciu, nakoľko by ním vypočítaná RPMN bola podstatne vyššia ako RPMN vypočítaná na základe vzorca vyjadreného v prílohe ZoSÚ. Žalobcovi úloha osvetového subjektu na trhu neprináleží (aj keď práve od banky s názvom Slovenská sporiteľňa by to snáď očakávať v obmedzenej miere dalo). Ak je ale praktika týchto akciových spoločností taká, že aj svedomím klamania spotrebiteľa s tým nechcú z vlastnej iniciatívy skoncovať, nakoľko konkurencia určite bude konať rovnako. Potom nie je možné sa diviť, že táto praktika sa môže po rokoch obrátiť proti všetkým subjektom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, ktoré vedome klamali svojich zákazníkov presne tak, ako sa to stalo v tomto súdnom konaní. V bode 34 a 36 odvolania žalobca uvádza, že vzorec na výpočet RPMN platil v rozpore so smernicou a chybu v transpozícii uznáva aj . Ak si zákonodarca sám prizná chybu v transpozícii smernice do právneho poriadku SR, prečo by mal byť sankcionovaný žalobca ak RPMN vypočíta v súlade so znením smernice, nakoľko ojej nesprávnosti v vedel. K bodu 51 odvolania uvádzame, že tvrdenie žalobcu o problematickosti určenia zloženia anuitnej splátky je zavádzajúce a nesprávne. Pre banku nemôže byť žiaden problém takýto súpis do zmluvy zakomponovať, nakoľko je to generované počítačovým softwarom, a že takto boli započítavané jednotlivé časti splátky aj v tomto prípade je patrné z predloženej platobnej histórie, aj keď žalobca tvrdí opak. Celé odvolanie žalobcu nám vyznieva tak, ako keby si žalobca od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval hospodárske záujmy a jeho strane. V spotrebiteľských veciach však ide podľa či. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov.

Odvolací súd prejednal vec, rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel aj k správnemu právnemu záveru. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa , ods., ( účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa písm.) o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej

Podľa o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.

Podľa ods. l o ochrane spotrebiteľa nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvoj zmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

Podľa o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola ku dňu 26.07.2005 obsiahnutá v . Tento právny predpis / ku dňu uzavretia úverovej zmluvy / v definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ods.l zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa či. 1 bod 2 písm. d/, e/ Smernice rady 87/102 EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru sa pre účely tejto smernice rozumejú "celkové úverové náklady pre spotrebiteľa" všetky náklady úveru vrátane úrokov a iných poplatkov priamo súvisiacich so zmluvou o úvere, určenej podľa predpisov a praktikami, ktoré existujú v členských štátoch alebo ktoré majú členské štáty vytvoriť a „ročnú percentuálnu mieru"

celkové náklady úveru pre spotrebiteľa vyjadrené vo forme ročného percentuálneho podielu z hodnoty poskytnutého úveru a vypočítané spôsobmi používanými v jednotlivých členských štátoch.

Podľa SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Predmetný úver bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá vykonáva bankové činnosti podľa o bankách. Podľa uvedeného zákona banka, okrem iného, poskytuje úvery.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o bankách banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká, b) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a zdravie banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku a pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti, d) tak, aby pri každom obchode za ne konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.

Podľa § 27 ods.3 zákona o bankách vynaloženie odbornej starostlivosti je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä, že banka alebo pobočka zahraničnej banky

pri jednotlivých predajoch, nákupoch a ostatných obchodoch porovnáva ponuky cien, prípadne doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk,

dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát, c) uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií, d)vypracuje obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií.

Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci uzavreli dňa 4.4.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0451899983 vo výške 896,24 eur s úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,7 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať tento úver vo výške 24,9 eur vždy do 29-tého dňa v mesiaci od 20.5.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 20.3.2011. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok 1,66 eur mesačne a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 10,38 % ročne. K mimoriadnemu splatnosti úveru nedošlo. Žalovaná vrátila žalobcovi sumu 662,77 eur.

Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jedným zo základných predpokladov takejto ochrany je aj osobitná náležitosť písomnej zmluvy, a to je ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má pre klienta, teda v tomto prípade žalovanú ten význam, že vie si zistiť cenu úveru a porovnať ju s viacerými úvermi z iných bankových alebo nebankových inštitúciách. Ak je teda výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške je to v neprospech spotrebiteľa. Predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou a spotrebiteľ mohol , teda očakával riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe s poskytnutím úveru. Žalobca sa nemôže odvolávať a argumentovať tým, že vychádzal z nesprávneho údaja alebo vzorca, ktorý bol v prílohe uvedený nesprávne. Uvedením nesprávneho údaju RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá . Keďže banka neposkytla klientovi objektívny údaj o výške RPMN tým postupovala voči klientovi neodborne a v zmluve mala jednoznačne uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že žalobca takto nepostupoval súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol a posúdil úver ako úver bez poplatkov a bezúročný. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a . Žalovaná, ktorá mala úspech vo veci náhradu trov konania nežiadala, preto jej žiadne odvolací súd nepriznal.

Vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov, teda mal úspech v odvolacom konaní, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Išlo o trovy za jeden úkon právnej služby, teda vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty sporu 1.500,55 eur podľa vyhlášky č. išlo o jedenkrát 71,37 eur + podľa vyhlášky č. 8,04 eur režijný paušál a 20 % DPH podľa vyhlášky č. spolu je to 95,29 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.