Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-133-2014.pdf
PDF · 80.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17C/133/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II rozhodol samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35937874, Mamateyova 17, Bratislava, proti odporcovi: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v F., V. č. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 140,89 eur s prísl.
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 139,39 eur na účet vedený v Štátnej pokladnici č. účtu: 7000182387/8180, KS: 0558, VS: 1100904748, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok v sume 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.11.2013 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 140,89 eur s odôvodnením, že odporca čerpal zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú navrhovateľom z prostriedkov zdravotného poistenia aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Týmto mala navrhovateľovi vzniknúť škoda v sume 140,86 eur.
Okresný súd Košice II vydal vo veci dňa 17.12.2013 platobný rozkaz, č. k. 18Ro/497/2013-11, ktorý však zrušil uznesením zo dňa 19.5.2014, č.k. 18Ro/497/2013-23, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Pobyt odporcu po dôslednom šetrení nie je známy, preto podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) mu bola ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní.
Súd nariadil pojednávanie na deň 16.2.2015, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 12.2.2015, ani opatrovníčka odporcu. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v navrhovateľa a neprítomnosti opatrovníčky odporcu.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to Návrhom na vydanie platobného rozkazu, Opakovanou výzvou na úhradu - pokusom o zmier, Výpisom z účtu poistenca, Platobným rozkazom, Uznesením o zrušení platobného rozkazu a ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Odporca si za obdobie od 18.1.2012 do 15.1.2013 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR a dlhodobo sa zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. Svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť si odporca voči navrhovateľovi splnil oneskorene, až dňa 26.2.2013. Odporca čerpal zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú navrhovateľom z prostriedkov zdravotného poistenia aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Keďže odporca si túto oznamovaciu povinnosť splnil oneskorene, v uvedenom období (dňa 15.1.2013) hradila tuzemská zdravotná poisťovňa za odporcu zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už na ne odporca nemal žiadny nárok, čím vznikla navrhovateľovi škoda. Táto škoda bola navrhovateľom vyčíslená za obdobie 18.1.2013 do 15.1.2013 vo výške 139,39 eur (č.l. 5). Navrhovateľ si uplatnil podaným návrhom sumu 140,89 eur, t. j. o 1,50 eur viac, ktorú sumu však nešpecifikoval. Navrhovateľ Pokusom o zmier vyzval odporcu na úhradu žalovanej sumy. Odporca na výzvu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej pohľadávky zo dňa 18.6.2013 nereagoval.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. c) zákona povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 23 zákona poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností rozhodujúcich pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia, a to do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Vznik týchto skutočností preukazuje poistenec čestným vyhlásením.
Podľa ust. § 9 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak má iba poistenec.
Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.
Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti istiny v sume 139,39 eur, t.j. titulom nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú
v čase vyňatia odporcu zo zdravotného poistenia, je dôvodný. Z výpisu z účtu poistenca mal súd za preukázané, že navrhovateľ za odporcu hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby v čase, keď odporca už nebol zdravotne poistený v Slovenskej republike, keďže odporca túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi oneskorene.
Z výpisu z účtu odporcu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v spornom období mal súd preukázané, že navrhovateľ uhradil plnenia za zdravotnú starostlivosť poskytnutú odporcovi vo výške 139,39 eur, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť túto sumu navrhovateľovi.
Navrhovateľ žiadal priznať ďalších 1,50 eur, avšak v žalobe ani vo výzve na úhradu pohľadávky nešpecifikoval akým titulom žiada jej zaplatenie a žiadnym spôsobom ani nepreukázal existenciu takejto pohľadávky voči odporcovi, preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Žiadny z účastníkov konania nenavrhol rozhodnúť o jeho trovách konania, z uvedeného dôvodu súd s poukazom na ust. §-u 151 ods. 1 O. s. p. o trovách konania nerozhodoval.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb., podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V tomto konaní bol navrhovateľ od poplatku oslobodený podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) cit. zákona, bol v rozsahu 221,16 eur úspešný, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur podľa položky 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov cit. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.