Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-97-2024.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Subarea
9Co/97/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Benitou Horňákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Kósu Schoppera 12, proti žalovanej: C. E., nar. X.X.XXXX, bytom v C., F. X, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.11.2023 č.k. 11C/109/2023-33 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 12.3.2024 č.k. 11C/109/2023-65 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením.
Nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením v uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia v spojení s dopĺňacím uznesením návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou vedenou na LV č. XXXX na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor, okres C., obec C., k.ú. C.- rodinný dom so súp. č. 1371 stojacom na pozemku C KN parc. č. 1067, teda túto scudziť, predať, prenajať, zriadiť záložné právo alebo vecné bremeno.
3. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela dňa 20.7.2023 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je predmetná nehnuteľnosť – rodinný dom. V tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli, že do 10 dní od zaplatenia celkovej kúpnej ceny, najneskôr však do 31.7.2026 uzavrú kúpnu zmluvu, ktorou sa prevedie vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti zo žalovanej na žalobkyňu. Splatenie kúpnej ceny si zmluvné strany dohodli v mesačných splátkach po 223,- eur, pričom predmet zmluvy žalovaná odovzdala žalobkyni po podpise zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a žalobkyňa začala platiť kúpnu cenu v dohodnutých splátkach. Žalovaná sa po čase svojvoľne rozhodla, že už nemá záujem o zaplatenie kúpnej ceny v splátkach tak, ako bolo v zmluve dohodnuté a požiadala žalobkyňu o zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny v celku, inak uviedla, že rodinný dom, ktorý je predmetom zmluvy predá (prevedie) na tretiu osobu, ktorá bude ochotná zaplatiť kúpnu cenu v celosti. Žalobkyňa neporušila žiadne ustanovenie zmluvy a nedisponuje hotovosťou, preto nie je v jej možnostiach uhradiť kúpnu cenu v celku. Žalobkyňa sa obáva, že žalovaná predmetný dom prevedie na tretiu osobu, že sa bude musieť z domu vysťahovať, pričom v predmetnom dome býva.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po právnom posúdení veci v zmysle § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2 C.s.p. dospel
k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, túto nepreviesť, resp. nezaťažiť právami tretích osôb, a takýto nárok odvodzuje zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej dňa 20.7.2023 aj keď žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, teda potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením v znení ňou navrhnutom. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi (SMS komunikáciou) neosvedčila existenciu reálneho, resp. bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva ohrozenia alebo narušenia jej práv, t.j., že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, pretože protistrana reálne ohrozuje alebo narušuje jej práva, prípadne, že takéto konanie protistrany hrozí. Žalobkyňa neosvedčila, že by zo strany žalovanej dochádzalo k pokusom o realizáciu úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti, napr. zverejnením inzerátu na inzertnom portály, resp. iným spôsobom alebo úmyslom poškodiť žalobkyňu. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práva strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v danom prípade neosvedčila bezprostrednú hrozbu ujmy na jej právach, nakoľko neosvedčila, že žalovaná realizuje úkony na scudzenie predmetnej nehnuteľnosti.
6. Z týchto dôvodov návrh zamietol.
7. Dopĺňacím uznesením rozhodol o trovách konania strán sporu v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal, aj keď bola úspešnou stranou v spore, ale žiadne trovy konania jej nevznikli.
8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávne vyhodnotil, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná jej reálne hrozí tým, že predá predmetnú nehnuteľnosť a vysťahuje ju z predmetného rodinného domu. Aj napriek tomu, že žalobkyňa si svoj záväzok riadne a včas platí, jednotlivé splátky kúpnej ceny podľa zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy plní, z SMS komunikácie, ktorú predložila súdu vyplýva, že žalovaná hrozí predajom predmetnej nehnuteľnosti a uvádza, že žalobkyňa sa má z nej vysťahovať. Žalobkyňa nemá reálnu možnosť zabrániť predaju predmetnej nehnuteľnosti, čo ohrozuje jej právne postavenie. V prípade predaja nehnuteľnosti žalovanou by žalobkyni neostávalo iné, ako domáhať sa zaplatenej kúpnej ceny, avšak z predmetnej nehnuteľnosti by sa musela vysťahovať. Predložená SMS komunikácia preukazuje reálnu hrozbu, že žalovaná mieni nehnuteľnosť predať. Toto potvrdzuje aj inzerát, ktorý žalovaná zverejnila a o ktorom sa žalobkyňa dozvedela dňa 23.11.2023, teda deň po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Právnej zástupkyni táto skutočnosť bola oznámená 24.11.2023, teda po tom, ako jej bolo dourčené napadnuté uznesenie. Preto tento dôkaz nebol doručený súdu a dodatočne ho doložila. V danom prípade podľa odvolateľky boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
11. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhnutom žalobkyňou, keďže žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Bez splnenia tejto podmienky nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
12. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí byť nárok dokázaný, teda súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia, ale pre jeho nariadenie musí byť nárok osvedčený, to znamená, že musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strán sporu ohrozené. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých tvrdení a dôkazných prostriedkov navrhovateľa zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný a posúdi, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.
13. Správne súd prvej inštancie pri skúmaní otázky, či žalobkyňa osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vychádzal z tvrdení uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôkazov ňou predložených (SMS komunikácie) a dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa neodôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
14. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z predloženej SMS komunikácie, obsiahnutej v spise na č.l. 12-22, vzhľadom na výpovednú hodnotu tohto dôkazu nemožno dospieť k záveru, že by ním žalobkyňa osvedčila tvrdené skutočnosti, z ktorých vyvodzuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Z predloženej SMS komunikácie nie je možné zistiť, kto je jej autorom, vo vzťahu ku komu táto SMS komunikácia smeruje, kedy bola uskutočnená, preto tieto dôkazy nemožno považovať za také, ktoré by mohli slúžiť na osvedčenie tvrdení uvedených žalobkyňou. Aj z tohto dôvodu, pokiaľ žalovaná v tejto SMS komunikácii prejavila snahu previesť predmetnú nehnuteľnosť, takúto hrozbu nemožno považovať za reálnu najmä za situácie, keď neuskutočnila žiadne ďalšie kroky smerujúce k prevedeniu, resp. zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti.
15. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalovaná zverejnením inzerátu zo dňa 23.11.2023 učinila konkrétne kroky smerujúce k prevedeniu nehnuteľnosti, o ktorom dôkaze získala žalobkyňa vedomosť až po doručení predmetného uznesenia, na tento dôkaz nemožno v odvolacom konaní prihliadať.
16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. V zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je vylúčené, aby svoje rozhodnutie odvolací súd založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Z týchto dôvodov na oneskorene predložený dôkaz žalobkyňou nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vrátane doplňujúceho uznesenia podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).