Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom vo veci žalobcu: Quantum Credit a.s., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47248980, zast. PERSPECTA Legal s.r.o., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: N. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX o zaplatenie 489,48 s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 287,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 99,18 eur od 26.10.2011 do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom zo sumy 84,65 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom zo sumy 103,20 eur od 26.12.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 489,48 eur s prísl. z dlžnej sumy od doby, kedy sa žalovaný dostal do omeškania až do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. Bratislava uzavrel so žalovaným podľa ust. dňa 18.3.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb a dňa 18.3.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby a mobilný telefón NOKIA C5 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalovanému plnenie riadne a včas s tým, že žalovaný faktúry neuhradil a tým porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a terajší žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013. Žalobca si takto uplatnil sumy za neuhradené faktúry a to faktúru č. 7110110293 splatnosť 25.10.2011 na sumu 99,18 eur, faktúru č. 7111269469 splatná 25.11.2011 na sumu 84,65 eur, faktúru č. 7112412042 splatná 25.12.2011 na sumu 103,20 eur, faktúru č. 7200220927 splatná 25.1.2012 na sumu 3,50 eur, faktúru č. 7211548940 splatná 25.11.2012 na sumu 248,95 eur. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a trovy konania.

Žalobca, ako aj zást. žalobcu sa pojednávania dňa 16.2.2015 nezúčastnili s tým, že doručenie predvolania mali vykázané dňom 10.2.2015 a 9.2.2015. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, napriek tomu, že doručenie predvolania mal vykázané dňom 9.2.2015. Všetci nepožiadali o odročenie pojednávania a preto súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami na čl. 1-3, Zmluvou o pripojení uzavretou účastníkmi dňa 18.3.2011, ako aj Dodatkom zmluvy zo dňa 18.3.2011 na čl. 5-6, oznámením o postúpení pohľadávky na čl. 7, faktúrou č. 7110110293 na čl. 9, faktúrou č. 7111269469 na čl. 10, faktúrou č. 7112412042 na čl. 11, faktúrou č. 7200220927 na čl. 12, faktúrou č. 7211548940 na čl. 13.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak telekom a.s. Bratislava uzavrel so žalovaným dňa 18.3.2011 Zmluvu o pripojení, ako aj Dodatok k Zmluve s tým, že žalobca na základe toho poskytoval žalovanému plnenie riadne a včas, avšak žalovaný faktúry nepreplatil, naviac žalovanému poskytol mobilný telefón NOKIA C5. Žalobca si uplatnil náhradu za poskytnuté služby a v súvislosti s poskytnutím mobilného telefónu NOKIA C5 sumu 248,95 eur, ako zmluvnú pokutu a sumu 3,50 eur, ako poplatok za upomienku.

V zmysle o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa NR SR č. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Z až ods. 4 vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je , ktorý vo svojom stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Ku dňu 28.6.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,50 % ročne.

Ako vyplýva z nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

Predmetný právny vzťah zo zmlúv medzi účastníkmi súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. a nasl. , nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv s dodatkami, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchoca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 18.3.2011 Zmluvu o pripojení, ako aj Dodatok k Zmluve na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie za poskytnuté služby v sume 287,03 eur je opodstatnený. Jedná sa o nárok vyplývajúci zo žalobcom predložených faktúr.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr dostal do omeškania a preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku v súlade s príslušným ustanovením ust. .2 spojený s ust. Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu.

Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur tak, súd mal za to, že v tej časti nie je možné žalobe vyhovieť, pretože by to bolo v rozpore s ust. a a nasl. .

Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 eur odvíjal od zmluvy o pripojení a dodatku k nej zo dňa 18.3.2011, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednané zmluvné podmienky neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, resp. dodatkoch a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva a dodatok k zmluve boli uzatvorené na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

Pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy žalovaný nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento vzťah medzi účastníkmi konania na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie, resp. využívanie účastníckeho programu za dohodnutých podmienok. Žalovaný ako klient sa zaviazala zotrvať po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tzv. doba viazanosti, a po celú túto dobu bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jej záväzkami.

Spotrebiteľ je naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia viazanosti.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú je skutočnosť, že by žalobcovi zmluvná pokuta patrila aj v prípade, ak by žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti aj skutočne došlo. Dokonca nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu zmluvy, ale žalobcovi postačuje, aby účelom úkonu vykonaného žalovaným „by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa značne neurčitá.

V dohode o zmluvnej pokute musí byť ďalej jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne.

Vyššie cit. formulácia však nepredstavuje jednoznačne špecifikovanú zmluvnú povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.

Súd naviac takto dojednanú zmluvnú pokutu nemohol považovať za prijateľnú ani vo svetle ustálenej judikatúry.

Je neplatné také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva (bola dojednaná zmluvná pokuta a jej dôsledky mohli nastúpiť len vtedy, ak oprávnená osoba využije právo odstúpiť od zmluvy o dielo) (Ro NS SR z 30. 10. 2008, sp. zn. ).

Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je neplatné pre rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty) (Ro NS ČR z 25. 6. 2002, sp. zn. ).

Súd je toho názoru, že v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec.

Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by žalovaný využil počas doby viazanosti svoje právo odstúpiť od zmluvy, prípadne vypovedať zmluvu, musel by podľa tohto ustanovenia dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu.

Súd preskúmal predmetnú vec najmä s prihliadnutím na ust. v spojení s ust. , . Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. S poukazom na vyššie uvedené, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spôsobuje podľa názoru súdu v predmetnom právnom vzťahu medzi účastníkmi konania dojednanie, ktoré žalobcovi umožňuje žiadať od žalovaného zmluvnú pokutu v prípade, že žalovaný ako spotrebiteľ využije svoje právo a urobí taký úkony, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku k zmluve pred uplynutím doby viazanosti. Uvedenú nerovnováhu zvýrazňuje aj skutočnosť, že v zmluvných podmienkach obdobná povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu pre žalobcu (ako dodávateľa) dojednaná nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná, a preto neplatná.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu ako neplatné pre rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty ako bolo rozobrané vyššie), preto absolútne neplatnú s poukazom na . Ide zároveň o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ a takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd preto žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie pokuty vo výške 248,95,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok, bol nárok na zaplatenie sumy 3,50 eur ako poplatok za upomienku, tak v tej časti súd takisto žalobu žalobcu zamietol z toho dôvodu, že žalobca je povinný v žalobe pripojiť listinné dôkazy na ktoré sa odvoláva. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu zaslaním tejto upomienky, vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi, neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok za upomienku tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu a nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. a .

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade mali obaja účastníci tohto konania pokiaľ sa týka úspechu prakticky rovnaký. Preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.