Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-246-2010.pdf
PDF · 122.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/246/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou vo veci žalobcu: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, zastúpeného: JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: F. K., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom v A., O. 5, zastúpená opatrovníkom Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - Okolie, v konaní o zaplatenie sumy 1.158,07 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.158,07 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 120,15 EUR od 18.3.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 46,09 EUR od 18.6.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 48,68 EUR od 18.5.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 854,57 EUR od 19.7.2007 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 88,58 EUR od 19.4.2007 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť navrhovateľovi 69 EUR ako náhradu súdneho poplatku, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 136,72 EUR ( za 2 právne úkony á 61,41 EUR - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie zo sumy 1.158,07 EUR a 2x režijný paušál 6,95 EUR, v súčte 136,72 Eur), do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca - pôvodne SKP, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, správca konkurznej podstaty KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v Sládkovičove, Košútska 1342 sa návrhom zo dňa 17.2.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.158,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy: 120,15 EUR od 18.3.2007 do zaplatenia, zo sumy 46,09 EUR od 18.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 48,68 EUR od 18.5.2007 do zaplatenia, zo sumy 854,57 EUR od 19.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 88,58 EUR od 19.4.2007 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia.
Žalobca svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení, pričom predmetom záväzku spoločnosti Slovak Telekom, a.s. bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť žalovanej platiť poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby, vyúčtované faktúrami. Žalovaná svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi nesplnila riadne a včas a tak sa dostala
do omeškania. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje týmto návrhom, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.
Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní v osobe Petra Dudiča, zamestnanca Okresného súdu Košice I.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
Zo zmluvy o pripojení súd zistil, že žalovaná a obchodná spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len ST) uzavreli dňa 14.11.2006 v písomnej forme zmluvu o pripojení č. 1162025800, v zmysle ktorej sa spoločnosť Slovak Telecom a.s. zaviazala zriadiť a poskytovať verejnú telefónnu službu ( verejnú telekomunikačnú službu ISDN, elektronickú komunikačnú službu Magio) na existujúcej telefónnej prípojke, pripojiť koncové telekomunikačné zariadenia a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiace služby špecifikované v tejto zmluve, za podmienok stanovených touto zmluvou a žalovaná ako účastník sa zaviazala platiť cenu za zriadenie a používanie telefónnej prípojky a za poskytovanie týchto služieb podľa platnej Tarify ST.
Zmluva o pripojení bola uzatvorená na dobu neurčitú. Zo záverečných ustanovení zmluvy vyplýva, že zmluva sa riadi platnými Všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné podmienky“), ktoré sa zmluvné strany zaviazali dodržiavať a tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Žalovaný zároveň podpisom potvrdil prevzatie týchto Všeobecných podmienok
Z časti IX bodu 3.Všeobecných podmienok spoločnosti ST a.s. na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, účinných od 13.12.2006 vyplýva, že vzťahy medzi užívateľmi a ST, ktoré nie sú upravené v zákone o telekomunikáciách, v zmluve o pripojení, v týchto Všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom č.513/1991 Zb. v platnom znení.
Z časti IV bodu 6. Všeobecných podmienok spoločnosti ST a.s. na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, účinných od 13.12.2006 vyplýva, že v prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté alebo požadované telekomunikačné služby sú ST oprávnené účtovať užívateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania.
Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom a.s. vyúčtovala žalovanej cenu poskytnutých služieb (pravidelné poplatky a poplatky za prevádzku) faktúrou č. 1872901185 zo dňa 4.4.2007, splatnou dňa 18.4.2007 za obdobie od 1.3.2007 do 31.3.2007 vo výške 2.668,50,-Sk, t.j. 88,57 EUR, faktúrou č. 3875192700 zo dňa 3.6.2007, splatnou dňa 17.6.2007 za obdobie od 1.5.2007 do 31.5.2007 vo výške 1.388,50,-Sk, t.j. 46,08 EUR, faktúrou č. 7876316811 zo dňa 4.7.2007, splatnou dňa 18.7.2007 za obdobie od 1.6.2007 do 30.6.2007 vo výške 25 744,50-Sk, t.j. 854,56 EUR, faktúrou č. 8874041008 zo dňa 3.5.2007, splatnou dňa 17.5.2007 za obdobie od 1.4.2007 do 30.4.2007 vo výške 1.466,50-Sk, t.j. 48,67 EUR.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.8.2009 podpísaného spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10 v Bratislave ako postupcom a spoločnosťou MEDIATON KMCH s.r.o. so sídlom v Hosťovciach 217 ako postupníkom súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a zároveň veriteľ pohľadávok uvedených v prílohe Odovzdávacieho protokolu, tieto pohľadávky postúpila spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o..
Zo zoznamu odovzdaných pohľadávok vyplýva, že na spoločnosť postupníka bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej vyplývajúca z vyššie špecifikovaných faktúr, spolu vo výške 1.158,07 EUR.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o., Hosťovce 217 ako postupca a spoločnosť KFZ Sys s.r.o. v konkurze, so sídlom v Sládkovičove ako postupník uzavreli dňa 14.12.2009 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie vyššie špecifikovanej pohľadávky postupcu voči žalovanej na spoločnosť postupníka.
V priebehu konania došlo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky, a to na spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne. Uvedená zmena na strane žalobcu bola pripustená uznesením č.k. 10C/246/2010-104 zo dňa 26.2.2013.
Podľa § 1 ods.1 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa § 40 ods.1 písm. c) citovaného zákona, podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť Všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä: zmluvné podmienky.
Podľa § 42 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo:
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods.4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods.1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 262 ods.1 zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba Obchodný zákonník), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa a § 262 ods.2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúce hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak v tejto zmluve podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telecom, a.s. ako poskytovateľ služieb (podnik) a žalovaná ako zákazník uzavreli dňa 14.11.2006 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie a sprístupnenie verejnej telekomunikačnej služby a žalovaná sa zaviazala platiť cenu za zriadenie a používanie telefónnej prípojky a cenu za poskytované služby podľa platnej Tarify ST. Predmetná zmluva je zmluvou o pripojení v zmysle § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zmluvnými stranami boli právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ pripojenia k sieti a ďalších dohodnutých služieb (podnik) a žalovaná ako zákazník. Predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom (vyššie citované ustanovenie § 43 ods.2 zákona o elektronických komunikáciách), a teda, druh poskytovanej služby, miesto jej poskytovania a cenu za službu - odkazom na tarifu. Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť, v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 43 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách, tvorili aj Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby MAGIO, ktoré boli žalovanej odovzdané pri podpise zmluvy a ktoré sa zaviazala dodržiavať.
Povinnosťou žalovanej ako zákazníčky platiť cenu za poskytované služby vyplýva z obsahu zmluvy, ako aj z vyššie citovaného ustanovenia § 42 ods.4 zákona o elektronických komunikáciách. V súlade s ust. § 42 ods.1 citovaného zákona právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb vyúčtoval služby, poskytované žalovanej za obdobie od 1.3.2007 do 30.6.2007 piatimi faktúrami ( jeden kalendárny mesiac
- jedno fakturačné obdobie). Pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná predmetné faktúry uhradila a teda, že svoj dlh riadne splnila, súd konštatoval, že žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa sa dôvodne domáha zaplatenia uplatnenej pohľadávky touto žalobou a rozhodol tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie celej uplatnenej istiny. Žalovaná nepreukázala, že by cena poskytovaných služieb, vyúčtovaná faktúrami, nezodpovedala rozsahu poskytovaných služieb. Na podporu svojich tvrdení neoznačila, ani nepredložila žiadne dôkazy.
Súd mal za preukázanú aj aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Túto žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako pôvodný veriteľ a zmluvná strana v predmetnom záväzkovo-právnom vzťahu, postúpila pohľadávku, ktorá bola predmetom tohto konania na spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o. so sídlom v Hosťovciach 217 zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.8.2009. Následne spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o. postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou zo dňa 14.12.2009 na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. v konkurze, so sídlom v Sládkovičove. Pôvodný žalobca bol správcom konkurznej podstaty tejto spoločnosti a jeho aktívna legitimácia v tomto konaní vyplývala z ust. § 47 ods.4 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. V priebehu konania došlo k ďalšiemu postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012.
Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka, postúpením pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
V danom prípade mal súd za to, že predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzatvorené platne. Súd mal za to, že pohľadávka, uplatnená touto žalobou, bola v zmluvách o postúpení pohľadávok dostatočne individualizovaná identifikáciou dlžníka i výškou pohľadávky. Nastali tak účinky postúpenia, a teda, že postupca stratil postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a postupník sa stal veriteľom, pretože nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka nie je potrebný súhlas dlžníka. Tento však musí byť o postúpení vyrozumený. Inak môže plniť dlh voči pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť záväzku. V danom prípade mal súd účinnosť postúpenia pohľadávky za preukázanú v zmysle ustanovenia § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka tým, že nový veriteľ (postupník) preukázal voči žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky. Existencia takejto platnej zmluvy bola v konaní preukázaná a preto súd dospel k záveru, že v danom prípade vznikli právne účinky postúpenia aj voči žalovanému a tým aj jeho povinnosť plniť novému veriteľovi - žalobcovi.
Popri istine sa žalobca domáhal aj priznania príslušenstva - úrokov z omeškania, a to vo výške 18,25% ročne z jednotlivých súm, vyúčtovaných vyššie špecifikovanými faktúrami.
Žalobca svoj nárok v tejto časti odôvodňoval poukazom na dohodu o voľbe práva, učinenú účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 262 ods 1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Žalobca v
návrhu na začatie konania poukázal na skutočnosť, že predmetná dohoda o voľbe práva je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení.
Žalobca tvrdil, že predmetná dohoda o voľbe práva, v danom prípade režimu Obchodného zákonníka, oprávňovala zmluvné strany dohodnúť sa o výške úrokov z omeškania (tzv. zmluvný úrok z omeškania), pretože to pripúšťa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. Súd zistil, že dohoda o výške úrokov z omeškania je obsiahnutá v časti IV bode 6 Všeobecných podmienok a oprávňuje poskytovateľa služieb uplatniť si v prípade omeškania s plnením dlhu úroky z omeškania vo výške 0,05% denne ( t.j. 18,25% ročne) z dlžnej sumy.
Súd napriek dohode zmluvných strán o voľbe práva a o výške úrokov z omeškania nepriznal žalobcovi úroky z omeškania v celom uplatnenom rozsahu. Vychádzal pritom z charakteru zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č.93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993).
Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Z vyššie uvedenej smernice č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. V § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I na spoločnosť právneho predchodcu žalobcu - Slovak Telecom, a.s., v ktorom je vymedzený predmet jeho podnikania, je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v čase uzavretia zmluvy so žalovaným podnikal v oblasti zriaďovania a poskytovania dohodnutých služieb. V danom prípade, v danom zmluvnom vzťahu teda právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Žalovaná bola v postavení spotrebiteľa. V konaní nebolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že by žalovaná pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci je nepochybné, že žalovaná ako spotrebiteľ síce mala možnosť sa pred uzavretím zmluvy oboznámiť so zmluvnými podmienkami, vymedzenými vo všeobecných obchodných podmienkach, ale obsah zmluvy nemala možnosť ovplyvniť. Zmluva, vrátane všeobecných obchodných podmienok, bola žalovanej predložená na formulári, vopred pripravenom právnym predchodcom žalobcu. Predmetnú zmluvu o pripojení, vychádzajúc z jej
charakteru, teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a to bez ohľadu na jeho právnu formu, je v danom prípade irelevantné, že účastníci konania sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Na základe tohto záveru potom platí, že normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na spotrebiteľské zmluvy je však potrebné v prvom rade aplikovať všeobecnú úpravu o neprijateľných podmienkach (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Vyššie citované § 369 ods.1 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvným stranám dojednať v zmluve výšku úrokov z omeškania ako sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Dohoda zmluvných strán má podľa Obchodného zákonníka prednosť pred zákonnou úpravou výšky úrokov z omeškania. V danom prípade, z porovnania účastníkmi konania dohodnutej výšky úrokov z omeškania (0,05% denne predstavuje 18,25% ročne) s úpravou tejto sankcie podľa Občianskeho zákonníka a predpisov vydaných na jeho vykonanie je zrejmé, že dohoda zmluvných strán v danom prípade je v neprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Naopak, ako to vyplýva z ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka § 517 ods.1 a 2 a príslušného vykonávacieho predpisu - Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (§ 3 citovaného nariadenia), ktoré majú prednosť pred úpravou v zmysle Obchodného zákonníka.
Podľa § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Táto je v danom prípade zrejmá z jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu účtoval žalovanej cenu za poskytnuté služby. Faktúra za zúčtovacie obdobie mesiac marec 2007 sa stala splatnou dňa 18.4.2007; žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 19.4.2007. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.; dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bol vo výške 9 % ročne. Faktúra za zúčtovacie obdobie mesiac apríl 2007 sa stala splatnou dňa 17.5.2007; žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 18.5.2007. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.; dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bol vo výške 8,5 % ročne. Faktúra za zúčtovacie obdobie mesiac máj 2007 sa stala splatnou dňa 17.6.2007; žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 18.6.2007. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 Nariadenia vlády
SR č.87/1995 Z.z.; dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bol vo výške 8,5 % ročne. Faktúra za zúčtovacie obdobie mesiac jún 2007 sa stala splatnou dňa 18.7.2007; žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 19.7.2007. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.; dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bol vo výške 8,5 % ročne.
V prevyšujúcej časti, vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatneným nad súdom priznanú výšku úrokov, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
V danom prípade, v zmysle zásady úspechu v konaní, keďže žalobca mal v konaní v prevažnej miere úspech (neúspech mal len vo vzťahu k časti uplatneného príslušenstva pohľadávky), podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. žalobcovi patrí plná náhrada trov konania proti žalovanej, ktorá v spore v prevažnej miere úspech nemala.
Súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 136,72 EUR, a to za 2 úkony právnej pomoci á 61,41 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie) + 2x režijný paušál á 6,95 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Uvedenú sumu je žalovaná povinná v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Petra Psotku, advokáta, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (§ 251 O.s.p.)