Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-312-2011.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/312/2011
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, so sídlom Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: STAMONT PLUS spol. s r.o., so sídlom Potočná 99, 909 01 Skalica, IČO: 34 151 681, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pre vymoženie 27,10 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 47,51 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 025270 zo dňa 17.03.2011 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 700-0711301509-GC04/09 zo dňa 29.10.2009. Exekučné konanie sa začalo dňa 03.03.2011 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil tunajšiemu súdu dňa 10.09.2014 podnet na zastavenie exekúcie, lebo ju nie je možné vykonať žiadnym zo spôsobov ustanovených Exekučným poriadkom pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor žiadal zároveň rozhodnúť o trovách exekúcie v sume 57,35 eur a zaviazať oprávneného na ich úhradu.
Súdny exekútor vo svojom podnete uviedol, že šetrením súdneho exekútora bola zistená nemajetnosť povinného. Podľa výsledkov lustrácie na dopravnom inšpektoráte, bolo zistené, že povinný je vlastníkom 2 starších nákladných vozidiel, ktoré boli povinnému zablokované, tieto však boli blokované aj inými exekútormi so skorším poradím. Účty boli povinnému zablokované, avšak z dôvodu minimálnych zostatkov a bezobratovosti a iných blokácii, nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky z účtov povinného. Neskôr sa začali vracať aj poštové zásielky s tým, že adresát je neznámy. Viac krát bol predvolaný konateľ Ing. Peter Hránek, ktorý na výzvy nereagoval. Bola vykonaná návšteva v sídle spoločnosti, na uvedenej adrese už firma nesídlila. Následne bola vykonaná cesta aj do Skalice za konateľom spoločnosti, tento však zastihnutý nebol. Exekútorským úradom je proti povinnému vedených cca 8 exekučných konaní a okrem toho má povinný i exekúcie na iných exekútorských úradoch.
Oprávnený sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2014 vyjadril k podnetu súdneho exekútora tak, že súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného v prípade, ak súdny exekútor preukáže nemajetnosť povinného a z toho vyplývajúcu nevymožiteľnosť pohľadávky.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. EX 655/2011 došiel k záveru, že súdny exekútor tak ako deklaroval vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 08.09.2014 majetkové pomery povinného dostatočne zisťoval a nemajetnosť povinného súdu preukázal. Súd bral zreteľ aj na vyjadrenie oprávneného, ktorý za daného predpokladu (preukázania nemajetnosti povinného zo strany súdneho exekútora) so zastavením exekúcie súhlasil. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že aj iné exekučné konania vedené na tunajšom súde proti povinnému boli zastavené práve z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Podľa § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 57,35 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 €.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 14,60 €. Súdny exekútor zároveň uviedol, že v poštových náhradách je zahrnutá suma 8,20 € za zaslanie spisu na OS Skalica, vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenia poverenia na OS Skalica a konečné vyúčtovanie exekučného konania pri zastavení exekúcie, pričom doručenie vyššie uvedených zásielok stanovuje postup v exekučnom konaní. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za poštovné v sume 14,60 eur ale len vo výške 6,40 eur, nakoľko z priložené spisu exekútora mal súd preukázané len poštovné v tejto výške (4 x doručenka v sume 1,60 €). Súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo zvyšnej sume nepriznal, nakoľko ich vznik ako aj skutočná výška neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané, a preto ich súd považuje za nepreskúmateľné. Súd zároveň upozorňuje na skutočnosť, že nie je možné priznať náhradu nákladov, ktoré exekútorovi zatiaľ nevznikli (poštovné za vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia, konečné vyúčtovanie...). Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Aj keď výdavky na poštovné za zaslanie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia a vrátenie poverenia možno dôvodne predpokladať, ich výšku môže súd len prezumovať, pričom nie je jednoznačné, aké poštové služby súdny exekútor využije pri podaní zásielky na poštovú prepravu, či niektoré z nich nedoručí osobne alebo v hromadnom podaní v rámci jednej zásielky, ktoré skutočnosti majú vplyv na reálnu výšku hotových výdavkov na poštovné vynaložených v súvislosti s predmetným exekučným konaním. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu.
3) súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 7,92 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 47,51 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).