Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-18-2013.pdf
PDF · 109.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13C/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného: advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: O. W., D..: XX.XX.XXXX, N. S.É. Č.. X, o zaplatenie 47,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 47,80 eura spolu s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. Tiež žiadal nahradiť trovy konania.
Odporcovi boli návrh, prílohy i procesné poučenia doručené dňa 19.06.2014 a 14.11.2014, k týmto sa nevyjadril.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. (§ 115a ods. 2 O.s.p.)
Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.).
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo Zmluvy o pripojení zo dňa 17.01.2008, č. XXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.11.2009 vystavenej na sumu 47,80 eura, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb, ako i ostatného obsahu spisu zistil tento stav veci:
Z obsahu Spr. zaevidovanej na tunajšom súde pod číslom 559/2010 mal súd objektívne preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. sa dňa 01.07.2010 sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., ktorá v dôsledku zlúčenia spoločností zanikla ku dňu 30.06.2010.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Karadzičova 10, Bratislava , IČO: 35 763 469 ako postupca uzatvoril dňa 06.12.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok s spoločnosťou BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 ako postupníkom, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok a
medzi inými i pohľadávka voči odporcovi. Predmetná zmluva je evidovaná na tunajšom súde pod Spr. 100/12.
Na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 17.01.2008, č. XXXXXXX uzatvorenej medzi T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. poskytovala odporcovi telekomunikačné služby. Odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb Podniku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb , cenníkom služieb . Porušením zmluvných povinností odporcu, vznikol dodávateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 eura. Dlžná suma bola odporcovi vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.11.2009 vystavenej na sumu 47,80 eura titulom zmluvnej pokuty.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy a dodatku), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
V zmysle záverečných ustanovení zmluvy o pripojení bolo dohodnuté, že účastník je povinný uhradiť Podniku zmluvné pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a následného ostúpenia od zmluvy zo strany Podniku. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.
Predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 eura vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované T-Mobile Slovensko, a. s., riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere T-Mobile Slovensko, a. s. nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
Podľa § 53 a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Je nepochybné, že medzi T-Mobile Slovensko, a. s. ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách. Na základe uvedenej zmluvy T-Mobile Slovensko, a. s. poskytoval odporcovi služby. Podľa zmluvy sa odporca zaviazal, že v prípade porušenia jeho zmluvných povinností a následného vypojenia uhradí zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura. Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo T-Mobile Slovensko, a. s. na náhradu škody v plnom rozsahu.
Dodávateľ je podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k týmto zmluvám o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a a nasl. Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená podľa osobitého zákona - z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle §23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu (v tomto prípade ide o výšku zmluvných pokút). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bola implementovaná.
Súd na predmetný vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ich dohodu o uplatnení „ostatných právnych predpisov“ na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Toto dojednanie vyplýva z toho, že títo zmluvou písomne odkázali na všeobecné podmienky ako súčasť zmlúv, a že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať zákonom o telekomunikáciách a ostatnými právnymi predpismi, pričom podľa charakteru záväzku jednoznačne vyplýva plnenie podľa občianskeho zákonníka. Súd nemal za preukázané , že s odporcom bol individuálne prerokovaný a dohodnutý obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy a najmä všeobecných zmluvných podmienok, ani samotná výška zmluvnej pokuty za porušenie povinností. Súd preto aj vyhodnotil výšku zmluvnej pokuty 47,80 eura za neprimeranú, keďže z obsahu zmluvy ani dodatku ani len nevyplýva, že by mala predstavovať výšku poskytnutej zľavy.
Ustanovenie § 53 a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku . Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Záverom už len súd dodáva, že zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou , na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Preto aj vzhľadom na vyššie uvádzanú analýzu zmluvnej pokuty už nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, lebo je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). Z tohto dôvodu i zamietol návrh.
Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o. Dodávateľ (pôvodný veriteľ) nie je účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného
konania. Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy alebo dodatku uzavretých medzi dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v dodatku za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách a ich dodatkoch, všeobecných obchodných podmienkach lebo iných dokumentoch. Navrhovateľ, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv, dodatkov alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním návrhu na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého akýkoľvek hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. S ohľadom na tieto skutočnosti súd nevyhlásil vo výroku podmienku za neprijateľnú, avšak z neplatného dojednania postupníkovi plnenie nepriznal.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie sumy 47,80 eura s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. Súd návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný. Náhrada trov konania tak patrí odporcovi. Keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil, nebolo možné mu ju priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.