Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34P-156-2014.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/156/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.: Q., B.. XX.XX.XXXX H. T., B.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky Y. U., G.. L., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom X. XXX, O..Č.. X. B., Ľ., X. XX a otca T. L., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom B., Ľ., Y.. X. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 22.08.2014 sa matka maloletých detí domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. sumou 120,- Eur mesačne a na výživu maloletého T. sumou 110,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014. Uviedla, že s otcom detí nie sú zosobášení, ale žijú v spoločnej domácnosti desať rokov, z ich vzťahu pochádzajú tieto maloleté deti Q. H. T.. Uviedla, že najskôr bývali v prenájme a sedem rokov už bývajú v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je otec detí. Vo vzťahu však v posledných rokoch dochádza často k nedorozumeniam a následným hádkam, keďže otec detí je výbušnej, prchkej a agresívnej povahy a vyhľadáva nové známosti a v návrhu zo dňa 22.08.2014 uviedla, že z uvedených dôvodov je nútená ukončiť spolužitie s otcom detí. Na pojednávaní dňa 13.02.2015 matka detí uviedla, že s otcom detí stále žijú spolu a bývajú v dome, ktorý v roku 2007 kúpil otec detí, ale často sa hádajú a po ich jednej hádke v decembri 2014 išli do banky ohľadom zisťovania prepisu domu na ňu s tým, že ona preberie hypotekárny úver. Následne aj dňa 06.02.2015 uzavreli rodičia detí kúpnu zmluvu o predaji domu matke, návrh na vklad do katastra nehnuteľností nepodali. Matka detí uviedla, že v súčasnosti stále žijú s otcom detí v spoločnej domácnosti, ale sú dohodnutí, že o dva mesiace sa otec detí odsťahuje. Matka ďalej uviedla, že v ich domácnosti je to doposiaľ stále tak, že otec detí platil všetky účty, náklady bývania a nakupoval všetko potrebné do domácnosti, keď bol doma a aj jej niekedy nechával peniaze, keď odchádzal, doposiaľ on platieval hypotekárny úver na dom s tým, že tie náklady bývania bude potom platiť ona. Matka tiež uviedla, že výdavky deťom, stravné v školskej jedálni, oblečenie deťom a pod. hradili obaja rodičia. Zhodne potvrdila, že s otcom detí hospodária spoločne a vedú spoločnú domácnosť, ale na podanom návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností trvala s tým, že by netrvala na spätnom určení výživného, ale len od 01.02.2015.
Otec detí nesúhlasil s návrhom matky, pretože podľa jeho názoru nie je dôvod upravovať rodičovské práva k deťom, keďže všetci žijú v spoločnej domácnosti, on riadne prispieva na výživu detí, kupuje
všetko potrebné do domácnosti. Uviedol, že ten dom, v ktorom bývajú, kupoval kvôli matke detí, ktorá chcela bývať v dome a kvôli hypotéke bol dom písaný na neho. Poukázal na to, že on platí hypotekárny úver po 277,- Eur mesačne, platí všetky náklady bývania, poistky pre obe ich autá, platí leasing auta, matke detí platil všetky výdavky, keď potrebovala na auto, kupuje veci do domácnosti, deťom kupujú všetko spoločne, keď odchádza na týždňovku do práce, necháva matke detí peniaze, tiež má matka detí k dispozícii bankomatovú kartu od jeho účtu, matka detí užíva auto, ktoré on kupoval a pod., teda potvrdil, že hospodária spolu a vedú spoločnú domácnosť. Otec detí uviedol, že on má záujem ich vzťah udržať a matke detí navrhol aj návštevu manželskej alebo psychologickej partnerskej poradne.
Kolízny opatrovník sa domnieva, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania majú za to, že v súčasnosti je návrh matky na súdnu úpravu rodičovských práv a povinnosti nedôvodný, preto ponechal na úvahe súdu, či vec rozhodne alebo pojednávanie odročí, keďže matka detí prezentovala zmenu pomerov v budúcnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil RL detí, lustráciu v SP, správu z čl. 12, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca, správu KO zo šetrenia pomerov, kúpnu zmluvu a zistil nasledovný skutkový stav :
Maloleté deti Q. H. T. pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov. Hoci matka detí už v písomnom návrhu zo dňa 22.08.2014 uvádzala, že mieni ukončiť spolužitie s otcom detí, zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že rodičia stále žijú spolu s deťmi v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je otec detí a pred 7 dňami uzavreli rodičia kúpnu zmluvu o prevode domu na matku detí, ale návrh do katastra nehnuteľností nepodali. Matka detí prezentovala, že otec detí by sa mal o 2 mesiace odsťahovať zo spoločnej domácnosti; otec detí prezentoval záujem zachovať ich rodinu a spoločnú domácnosť a za tým účelom aj navštíviť nejakú partnerskú poradňu. Zo zhodných výpovedí účastníkov tak vyplynulo, že hoci majú rodičia detí medzi sebou nejaké partnerské nezhody, stále žijú v spoločnej domácnosti v 3-izbovom rodinnom dome, spoločne zabezpečujú potreby rodiny a starostlivosť o maloleté detí a hospodária spoločne, obaja hradia výdavky maloletých detí a ich domácnosti, pričom je zrejmé, že podstatnú časť výdavkov ich rodiny znáša otec detí.
Maloletá Q. má 9 rokov a je žiačkou 4. ročníka ZŠ. Navštevuje ZUŠ, hudobný odbor. Maloletý T. má 7 rokov a je žiakom 1. ročníka ZŠ. Obe deti navštevujú školský klub a stravujú sa v školskej jedálni. Deti bývajú v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, obaja rodičia uhrádzajú ich výdavky a zabezpečujú starostlivosť o ne. Matka detí je rozvedená, okrem týchto dvoch detí už nemá iné vyživovacie povinnosti, jej plnoletý syn T. je už zárobkovo činný. Matka detí je zamestnaná ako robotníčka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2014 do 10/2014 vo výške 701,38 Eur, matka poberá prídavky na deti spolu 47,04 Eur mesačne. Otec detí je rozvedený, okrem týchto dvoch maloletých detí má ešte vyživovaciu povinnosť k jeho dvom deťom pochádzajúcim z jeho rozvedeného manželstva, k 19-ročnému T. a k 17-ročnému T., na ktorých výživu prispieva spolu 130,- Eur mesačne. Otec detí je zamestnaný ako vodič MKD, jeho priemerná čistá mesačná mzda podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaná z obdobia od 08/2013 do 10/2014 predstavuje 460,63 Eur a popri tom poberá diéty v priemernej sume 1.190,- Eur mesačne.
Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine (z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nie dôvodný, pretože nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka pre súdnu úpravu rodičovských práv a povinností. Podmienkou pre súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle Zákona o rodine je, že rodičia spolu nežijú (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine) a ak aj žijú spolu, ak si jeden z nich dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu (§ 65 ods. 2 Zákona o rodine). V danej veci mal súd za preukázané, že hoci rodičia detí majú medzi sebou nejaké partnerské nezhody, ale rodičia detí v súčasnosti stále spolu žijú v spoločnej domácnosti, vedú spoločnú domácnosť, spoločne hospodária, spoločne zabezpečujú potreby rodiny a obaja spoločne zabezpečujú výchovu a osobnú starostlivosť o maloleté deti, spoločne uhrádzajú výdavky ich maloletých detí, obaja si dobrovoľne plnia vyživovaciu povinnosť k ich maloletým deťom a pod. Preto bol návrh matky nedôvodný a súd ho zamietol. Pokiaľ matka poukazovala na budúcu zmenu pomerov, že otec detí sa o 2 mesiace odsťahuje, k tomu súd uvádza, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom v danej veci bolo preukázané, že v súčasnosti rodiča stále spolu žijú v spoločnej domácnosti, hospodária spolu a spoločne zabezpečujú potreby rodiny a starostlivosť o ich maloleté deti a ich výživu. Okrem toho otec detí prezentoval záujem udržať rodinu a spolužitie. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrh matky zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.)